tag:blogger.com,1999:blog-64671489851011876552024-02-19T03:13:24.653-08:00Gumrawng gum tsa mung danAdminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.comBlogger9125tag:blogger.com,1999:blog-6467148985101187655.post-74218190086195444572024-01-26T21:55:00.000-08:002024-01-26T21:55:28.211-08:00 Greek Athens a Democracy hte Kachin ni a Gumrawng Gumtsa (Democracy)<div style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><div class="" dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><div class="x1iorvi4 x1pi30zi x1l90r2v x1swvt13" data-ad-comet-preview="message" data-ad-preview="message" id=":rd4:" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; padding: 4px 16px 16px; transition-property: none !important;"><div class="x78zum5 xdt5ytf xz62fqu x16ldp7u" style="animation-name: none !important; display: flex; flex-direction: column; font-family: inherit; margin-bottom: -5px; margin-top: -5px; transition-property: none !important;"><div class="xu06os2 x1ok221b" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; margin-bottom: 5px; margin-top: 5px; transition-property: none !important;"><span class="x193iq5w xeuugli x13faqbe x1vvkbs xlh3980 xvmahel x1n0sxbx x1lliihq x1s928wv xhkezso x1gmr53x x1cpjm7i x1fgarty x1943h6x x4zkp8e x3x7a5m x6prxxf xvq8zen xo1l8bm xzsf02u x1yc453h" dir="auto" style="-webkit-font-smoothing: antialiased; animation-name: none !important; color: var(--primary-text); display: block; font-family: inherit; font-size: 0.9375rem; line-height: 1.3333; max-width: 100%; min-width: 0px; overflow-wrap: break-word; transition-property: none !important; word-break: break-word;"><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; transition-property: none !important; white-space-collapse: preserve;"><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Kachin ni a Gumrawng Gumtsa (Democracy) masa gaw Greek Athens masha ni a Democracy masa a shawng e nga lai wa sam ai. Kachin Democracy masa, Gumrawng Gumtsa masa gaw moi chyaloi n hkoi kaw na nga sai rai. Gumrawng Gumtsa Du kata nga nna mung shawa up ai lai masa gaw lawu na mabyin hta npawt da let Greek masha ni a shawng e pyi nga lai wa sai nhten ....</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Gumrawng Gumtsa masa (Democracy- δημοκρατία) ngu ai ga <span style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><a style="animation-name: none !important; color: #385898; cursor: pointer; font-family: inherit; transition-property: none !important;" tabindex="-1"></a></span>hkum gaw “Demos” hte “Kratos” ngu ai Heleni ga kaw rai nga ai. De a lachyum gaw Demos = Mung Shawa (people) hte Kratos = Up hkang ai (rule) ngu ai re. Dai majaw Democracy ngu ai gaw Mung shawa up hkang ai lai ngu lachyum re.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Kachin ni a Gumrawng Gumtsa (Democracy) byin wa ai lam gaw: Moi Hpung In Hpung Chyan ga hta Hpung Ing hka ngu ai hka langai mi nga ai. Dai hka hkin-gau shara mi kaw Ganghpoi ga hta “Hka - mung - naw, lung - dawn - daw” ngu tsun ai “Hpung Ing Hka Hkrit Mungdawn” ngu ai lungdawn langai mi nga ai. Lani mi hta Tangai Ma Ja Ing ngu ai num langai mi gaw shi a kasha ma chyangai hpe sanen hte hkayawp nhtawm nlung lungdawn ntsa e tawn u ai. Shingrai shi rai hkrut nga yang ma chyangai hka de hkrat bang mat wa ai. Shi nlung ntsa de mada yu yang ma hpe n mu u ai. Hka de bai mada dat yu ai shaloi hka ntsa e sanen yawng taw nga ai hpe mu jang shi a kasha hpe hka na baren la sai ngu shi sawn u ai.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Shaloi Tangai Ma Ja Ing gaw yawn dik ai hte “Singgawng Bum Mu e, Nye a tsawra dik ai kasha hpe hkrit mungdawn la-ing na lungka naw baren e la nu ai law! 7 ning re ai Nga Hkaineng hpe ju jaw nna hkungga na law,” ngu nna marawn hkrap shabam let dai lungdawn hpe hkindit u ai. Dai jang jan shingkang akajawng sha nip wa nna mu kaba ngoi ai hte baren hpe achye nna nlung ntsa e mara tawn ya u ai. Ma a mang hpe mung shaw tawn ya u ai. Dai majaw Tangai Ma Ja Ing gaw Dumsa La Yawng ngu ai hpe shaga nhtawm Mu nat hpe ga sadi hte maren, 7 ning re ai Nga hkaineng langai sat jaw nu ai. Dumsa La Lawn wa jaw ai mungga hpe Mu -sheng Du (Mu Nat Daju) wa grai ra mat ai majaw shi hpe Mu-sheng ga de shaga u ai. Mu-sheng de du ai shaloi lahta Sinlap Mu hpe dai 7 ning re ai Nga hkaineng hpe dumsa nawng shangun u ai. Dai dumsa ngut jang Mu-sheng wa gaw dumsa wa hpe shaga la nna mare lahkawng hpe madun u ai: marai langai mi gaw mare bug anta ni aje ashin rai, nta wan nat rai, gali galaw, galum kahtam rai nga ai mare hpe shawng madun u ai.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Dai hpang maga mi de na mare hpe madun ai shaloi dai mare gaw mare buga ni, mare lam ni grai pyaw, grai tsawm nna nta galu lu re ai ni hpring nga ai, mare masha ni mung simsa nna nta shagu wanhkut mawng let mare masha ni grai pyaw, grai myit hkrum nga nga ai mare hpe madun u ai da. Dai shaloi Mu-sheng wa gaw dai mare lahkawng kaw na gara mare hpe ra nta? Ngu nna san u yang Dumsa wa gaw simsa let ngwi pyaw ai mare hpe she ra sharawng ai ngu tsun wu ai da.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Shaloi Mu Nat gaw Dumsa La Lawng hpe tsa tsamai mi hte, nbaw shat gum yawn 7, mai-aw ndum hta bang ai tsa dinghkang 7 jaw dat nna htet dat ai gaw, “Ndai hpe nang kaw sa wa ai mare masha ni hta na matsan jahkrai, gaidaw gaida ni hpe shawng gam jaw u, ngam ai hpe du salang ni hpe jaw jaw u,” ngu htet dat ai da. Dai hpe Dumsa La Lawn wa gaw shi a shara de bai du hkra wa ai shaloi mare masha ni hte garan sha yang kahtawng jahku 9 hpawt sha ma ai da. Mu Nat a ma tsun hte maren dai lu sha ai ni yawng gumlau rawt yang awng mat ma ai da. Dai kaw nna Gumrawng Gumtsa (Democracy) Mung paw pru hpang ai da.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Kahtawng ni hta mare agyi tang san nna up hkang nga ma ai. Mare shawa n ra sharawng jang dai agyi wa hpe jahkrat kau nna kaga htap htuk ai gyi langai mi bai tang mai nga ai. Du prat hta Du wa a kasha Du bai ga law ai zawn agyi wa a kasha nan ashe agyi bai galaw ra ai ngu ai lam n nga ai.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Gumrawng Guntsa prat hta ahkun hkanse hta ai lam, ningbaw wa a nta gap ya ra ai lam, yi hkyen ya ai lam, n nga sai. Tara daw dan lam hta mung myi man n lata ai tara masa lam hpe lang nga sai. Labau hte maren chye lu ai hku nga jang Jinghpaw Wunpawng ginra hta Gumrawng Gumtsa Mung shawng gaw da hpang ai gaw:- Ndup Dumsa Mung,Tang Mai Kawng - Hpung Ing Yang, Mali Hkrang Walawng, N-gum La Shara ni hta rai nga ai. Dai kaw nna she shara shagu paw pru wa ai rai nga ai.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Jinghpaw a Democracy lai gaw langai hkrai hpe lit la ai. Matsan, gaida, jahkrai nmai ni hpe npawt da ai Yesu a lai rai nga ai hpe mu lu ai. Yesu gaw gap ai democratic society gaw langai hkrai hpe lit la ai wuhpawng hte masha nsawn hkrum ai (outcast) ni hpe madung da ai rai nga ai.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Jinhpaw amyu sha ni Democracy gaw Greek Athens ni hta grau hkum tsup ai. Greek Athens democracy gaw num ma ni hte mayam ni hpe masha hku nsawn ai. Ahkaw ahkang n jaw da ai. Garan ginhka da ai. Jinghpaw ni a Democracy lai len gaw Amyu Shayi Num (Tangai Ma Ja Ing) a nsen hpe madat ya ai, ahkyak la ya ai kaw na hpang wa ai. Sumsing kum hpa nbaw shat hpe mung matsan jahkrai, gaidaw gaida kaw ni kaw na she hpang nna garan ai. Arawng aya lu ai masha ni, La wangan ni kaw na n hpang ai hpe mu mada ai.Mung shawa kaw nah pang ai. Bottom up re. Chye chyang ai masha lachyawk kaw na hpang ai Top down n re. Lahta na lam ni hpe myit shaku yu nna kaji htum ni hpe shawng sharawt ai, ahkyak la ai Gumrawng Gumsa Mungdan gaw gap sa wa ra nga ga ai. Dai the maren Kachin ni a mung masa chye na matu gaw Gumchying Gumsa, Gumrawng Gumtsa hte Gumlau ni a myit jasat lailen hpe akrit akrai chye na da ra nga ai rai.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Sara Palawng Naw Tawng</div></div><div class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s x126k92a" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; transition-property: none !important; white-space-collapse: preserve;"><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Mahta ai laika ni:-</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Duwa Lawang Li, Jinghpaw Wunpawng Sha Ni Nga Yu Hkrat Wa ai Ahtik Labau.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;">Marip H. Naw Awn, Labau Ginshi.</div><div dir="auto" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><span style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><a class="x1i10hfl xjbqb8w x6umtig x1b1mbwd xaqea5y xav7gou x9f619 x1ypdohk xt0psk2 xe8uvvx xdj266r x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r xexx8yu x4uap5 x18d9i69 xkhd6sd x16tdsg8 x1hl2dhg xggy1nq x1a2a7pz xt0b8zv x1fey0fg" href="https://l.facebook.com/l.php?u=http%3A%2F%2Fwww.democracyinprinciple.com%2F%3Ffbclid%3DIwAR2LR2CMy0ppLCbY0z30I4UcZ0K_9AJ-7o_sEfhQqXQIdEvB-Oz761GvlZk&h=AT22Z5x4uJWwvgSuB5PACJWP6nQVRkJzd5v32hQEiafpAshxNAyjWhYrEukwTAvrzfcaVbuXHtTCc6QR17WXNz2TuXEfOBg89hG64ZNAvMaR3QvJ79pCGpJmnbaQ8UeQaJlxznZt5pMPdlPSahmA9kdgFw&__tn__=-UK-R&c[0]=AT0wfJVg1ne2w4ce-zf_C2pjJfR90wVMA1LBVV6LkzYy1Tt7EcVxIlbl-2HN1PqVzh4qvAHrwHk6Rf0-3ozgoRPGYxpZFp1zerWF8_aj-hkIIL_kDRdjKUFpcv2Byf_rAG5Y7XPNY5yTtfwRBvN4hs_f3apUGna_hBW0o78lAy1P4H25eyZg4opZ7zuSYjnOTRzMDi7NS4NK" rel="nofollow noreferrer" role="link" style="-webkit-tap-highlight-color: transparent; animation-name: none !important; border-color: initial; border-style: initial; border-width: 0px; box-sizing: border-box; cursor: pointer; display: inline; font-family: inherit; list-style: none; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; text-align: inherit; text-decoration-line: none; touch-action: manipulation; transition-property: none !important;" tabindex="0" target="_blank">http://www.democracyinprinciple.com/</a></span>…/the-democracy-of-anc…/</div></div></span></div></div></div></div><div class="x1n2onr6" id=":rd5:" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; position: relative; transition-property: none !important;"><div class="x1n2onr6" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; position: relative; transition-property: none !important;"><div style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><div class="x1n2onr6" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; position: relative; transition-property: none !important;"><div class="x1n2onr6" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; padding-top: 300px; position: relative; transition-property: none !important;"><div class="x6ikm8r x10wlt62 x10l6tqk" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; inset: calc(0% + 0px) calc(50% + 1.01px) calc(0% + 0px) calc(0% + 0px); overflow: hidden; position: absolute; transition-property: none !important;"><a aria-label="May be an image of text that says 'Athenian Democracy After Peisistratus died, a reformer, Cleisthenes, took over Athens. His reforms set the stage for Athenian democracy in which the power to make political decisions is in the hands of citizens. To break up the power of noble families, Cleisthenes divided Athens into 10 tribes based on where people lived. He made these new tribes, not families or social groups, the basis for elections. For example, each tribe elected 50 men to serve on an assembly, the Council of 500 that proposed laws. Each tribe also elected one of the generals that led the Athenian army. CN'" class="x1i10hfl x1qjc9v5 xjbqb8w xjqpnuy xa49m3k xqeqjp1 x2hbi6w x13fuv20 xu3j5b3 x1q0q8m5 x26u7qi x972fbf xcfux6l x1qhh985 xm0m39n x9f619 x1ypdohk xdl72j9 x2lah0s xe8uvvx xdj266r x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x2lwn1j xeuugli xexx8yu x4uap5 x18d9i69 xkhd6sd x16tdsg8 x1hl2dhg xggy1nq x1ja2u2z x1t137rt x1o1ewxj x3x9cwd x1e5q0jg x13rtm0m x1q0g3np x87ps6o x1lku1pv x1rg5ohu x1a2a7pz x1ey2m1c xds687c x10l6tqk x17qophe x13vifvy x1pdlv7q" href="https://www.facebook.com/photo/?fbid=784758327030050&set=pcb.784758353696714&__cft__[0]=AZU-lyHnXfyhBkqS4i2NXaZLwVKXfjM9plDdP6OoXjR9R0SgOIKzJX0fotcqIOFf_c7j4iXKjAtoeJpOXBvstE-_9a4pmGU3DdnimaTNfnHNJ7VVChv59ij8C91aE1HSwX5-Hve6N6PtMKYDH8Q9-nnS31NMuvCh2QKbg4cQr8N76vVBw6jOjj2Qr9QfE5bdM3A&__tn__=*bH-R" role="link" style="-webkit-tap-highlight-color: transparent; align-items: stretch; animation-name: none !important; border-bottom-color: var(--always-dark-overlay); border-left-color: var(--always-dark-overlay); border-radius: inherit; border-right-color: var(--always-dark-overlay); border-style: solid; border-top-color: var(--always-dark-overlay); border-width: 0px; box-sizing: border-box; color: #385898; cursor: pointer; display: inline-block; flex-basis: auto; flex-direction: row; flex-shrink: 0; font-family: inherit; inset: 0px; list-style: none; margin: 0px; min-height: 0px; min-width: 0px; outline: none; padding: 0px; position: absolute; text-align: inherit; text-decoration-line: none; touch-action: manipulation; transition-property: none !important; user-select: none; z-index: 0;" tabindex="0"><div class="x6ikm8r x10wlt62" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; overflow: hidden; transition-property: none !important;"><div class="xqtp20y x6ikm8r x10wlt62 x1n2onr6" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; height: 0px; overflow: hidden; padding-top: 298.992px; position: relative; transition-property: none !important;"><div class="x10l6tqk x13vifvy" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; height: 298.992px; left: -49.8281px; position: absolute; top: 0px; transition-property: none !important; width: 398.656px;"><img alt="" class="xz74otr x1ey2m1c xds687c x5yr21d x10l6tqk x17qophe x13vifvy xh8yej3" referrerpolicy="origin-when-cross-origin" src="https://scontent-dfw5-1.xx.fbcdn.net/v/t39.30808-6/422806023_784758320363384_626853757089928694_n.jpg?_nc_cat=110&ccb=1-7&_nc_sid=dd5e9f&_nc_ohc=WYUkj1PMERsAX9NkN1-&_nc_ht=scontent-dfw5-1.xx&oh=00_AfA1dHE_5Yp3qn_pCRclkM85oJyqIxpOYNDWnGaXHsn3dA&oe=65B9DA73" style="animation-name: none !important; border: 0px; height: 298.992px; inset: 0px; object-fit: fill; position: absolute; transition-property: none !important; width: 398.656px;" /></div></div><div class="x1nb4dca x1q0q8m5 xso031l x1exxf4d x13fuv20 x178xt8z x1ey2m1c x9f619 xds687c x47corl x10l6tqk x17qophe x13vifvy" style="animation-name: none !important; border-bottom-color: var(--media-inner-border); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-top-color: var(--media-inner-border); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; inset: 0px; pointer-events: none; position: absolute; transition-property: none !important;"></div></div><div class="x1o1ewxj x3x9cwd x1e5q0jg x13rtm0m x1ey2m1c xds687c xg01cxk x47corl x10l6tqk x17qophe x13vifvy x1ebt8du x19991ni x1dhq9h" data-visualcompletion="ignore" role="none" style="animation-name: none !important; border-radius: inherit; font-family: inherit; inset: 0px; opacity: 0; pointer-events: none; position: absolute; transition-duration: var(--fds-duration-extra-extra-short-out); transition-property: none !important; transition-timing-function: var(--fds-animation-fade-out);"></div></a></div><div class="x6ikm8r x10wlt62 x10l6tqk" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; inset: calc(0% + 0px) calc(0% + 0px) calc(0% + 0px) calc(50% + 1.01px); overflow: hidden; position: absolute; transition-property: none !important;"><a aria-label="May be an image of 4 people" class="x1i10hfl x1qjc9v5 xjbqb8w xjqpnuy xa49m3k xqeqjp1 x2hbi6w x13fuv20 xu3j5b3 x1q0q8m5 x26u7qi x972fbf xcfux6l x1qhh985 xm0m39n x9f619 x1ypdohk xdl72j9 x2lah0s xe8uvvx xdj266r x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x2lwn1j xeuugli xexx8yu x4uap5 x18d9i69 xkhd6sd x16tdsg8 x1hl2dhg xggy1nq x1ja2u2z x1t137rt x1o1ewxj x3x9cwd x1e5q0jg x13rtm0m x1q0g3np x87ps6o x1lku1pv x1rg5ohu x1a2a7pz x1ey2m1c xds687c x10l6tqk x17qophe x13vifvy x1pdlv7q" href="https://www.facebook.com/photo/?fbid=784758333696716&set=pcb.784758353696714&__cft__[0]=AZU-lyHnXfyhBkqS4i2NXaZLwVKXfjM9plDdP6OoXjR9R0SgOIKzJX0fotcqIOFf_c7j4iXKjAtoeJpOXBvstE-_9a4pmGU3DdnimaTNfnHNJ7VVChv59ij8C91aE1HSwX5-Hve6N6PtMKYDH8Q9-nnS31NMuvCh2QKbg4cQr8N76vVBw6jOjj2Qr9QfE5bdM3A&__tn__=*bH-R" role="link" style="-webkit-tap-highlight-color: transparent; align-items: stretch; animation-name: none !important; border-bottom-color: var(--always-dark-overlay); border-left-color: var(--always-dark-overlay); border-radius: inherit; border-right-color: var(--always-dark-overlay); border-style: solid; border-top-color: var(--always-dark-overlay); border-width: 0px; box-sizing: border-box; color: #385898; cursor: pointer; display: inline-block; flex-basis: auto; flex-direction: row; flex-shrink: 0; font-family: inherit; inset: 0px; list-style: none; margin: 0px; min-height: 0px; min-width: 0px; outline: none; padding: 0px; position: absolute; text-align: inherit; text-decoration-line: none; touch-action: manipulation; transition-property: none !important; user-select: none; z-index: 0;" tabindex="0"><div class="x6ikm8r x10wlt62" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; overflow: hidden; transition-property: none !important;"><div class="xqtp20y x6ikm8r x10wlt62 x1n2onr6" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; height: 0px; overflow: hidden; padding-top: 298.992px; position: relative; transition-property: none !important;"><div class="x10l6tqk x13vifvy" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; height: 354.078px; position: absolute; top: 0px; transition-property: none !important; width: 298.992px;"><img alt="" class="xz74otr x1ey2m1c xds687c x5yr21d x10l6tqk x17qophe x13vifvy xh8yej3" referrerpolicy="origin-when-cross-origin" src="https://scontent-dfw5-2.xx.fbcdn.net/v/t39.30808-6/422883175_784758323696717_3009619368740414060_n.jpg?stp=dst-jpg_s1080x2048&_nc_cat=108&ccb=1-7&_nc_sid=dd5e9f&_nc_ohc=k3_Y1huTKt4AX_Fx0sf&_nc_oc=AQk5vQx2K59Uy37KZiXAV024Nga8ngK7eymfa0GuBFgcOLj17dS2S-ZMWuYp5O2KLOKWlyxhi8ajV9j0agVc1-JE&_nc_ht=scontent-dfw5-2.xx&oh=00_AfACDZW_1ZgvTKcM1XmmbI5bei7IVWufMcva2fd2kl6fzw&oe=65B938AD" style="animation-name: none !important; border: 0px; height: 354.078px; inset: 0px; object-fit: fill; position: absolute; transition-property: none !important; width: 298.992px;" /></div></div><div class="x1nb4dca x1q0q8m5 xso031l x1exxf4d x13fuv20 x178xt8z x1ey2m1c x9f619 xds687c x47corl x10l6tqk x17qophe x13vifvy" style="animation-name: none !important; border-bottom-color: var(--media-inner-border); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-top-color: var(--media-inner-border); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; inset: 0px; pointer-events: none; position: absolute; transition-property: none !important;"></div></div><div class="x1o1ewxj x3x9cwd x1e5q0jg x13rtm0m x1ey2m1c xds687c xg01cxk x47corl x10l6tqk x17qophe x13vifvy x1ebt8du x19991ni x1dhq9h" data-visualcompletion="ignore" role="none" style="animation-name: none !important; border-radius: inherit; font-family: inherit; inset: 0px; opacity: 0; pointer-events: none; position: absolute; transition-duration: var(--fds-duration-extra-extra-short-out); transition-property: none !important; transition-timing-function: var(--fds-animation-fade-out);"></div></a></div></div></div></div></div><div class="x6ikm8r x10wlt62" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; overflow: hidden; transition-property: none !important;"></div></div></div><div class="x8gbvx8 x80vd3b x1q0q8m5 xso031l x8cjs6t x13fuv20 x178xt8z x78zum5 x1q0g3np x1qughib xz9dl7a xn6708d xsag5q8 xpkgp8e" style="animation-name: none !important; border-bottom-color: var(--divider); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-top-color: var(--divider); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; display: flex; flex-direction: row; font-family: inherit; padding: 12px 12px 12px 14px; place-content: flex-start space-between; transition-property: none !important;"><div class="x6s0dn4 x78zum5 x1nhvcw1" style="align-items: center; animation-name: none !important; display: flex; font-family: inherit; justify-content: flex-start; transition-property: none !important;"><div aria-label="button" class="x1i10hfl xjbqb8w xjqpnuy xa49m3k xqeqjp1 x2hbi6w x13fuv20 xu3j5b3 x1q0q8m5 x26u7qi x972fbf xcfux6l x1qhh985 xm0m39n x9f619 x1ypdohk xdl72j9 x2lah0s xe8uvvx xdj266r x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x2lwn1j xeuugli xexx8yu x4uap5 x18d9i69 xkhd6sd x1n2onr6 x16tdsg8 x1hl2dhg xggy1nq x1ja2u2z x1t137rt x1o1ewxj x3x9cwd x1e5q0jg x13rtm0m x1q0g3np x87ps6o x1lku1pv x1a2a7pz x6s0dn4 x3nfvp2 xl56j7k" role="button" style="-webkit-tap-highlight-color: transparent; align-items: center; animation-name: none !important; border-bottom-color: var(--always-dark-overlay); border-left-color: var(--always-dark-overlay); border-radius: inherit; border-right-color: var(--always-dark-overlay); border-style: solid; border-top-color: var(--always-dark-overlay); border-width: 0px; box-sizing: border-box; cursor: pointer; display: inline-flex; flex-basis: auto; flex-direction: row; flex-shrink: 0; font-family: inherit; justify-content: center; list-style: none; margin: 0px; min-height: 0px; min-width: 0px; outline: none; padding: 0px; position: relative; text-align: inherit; touch-action: manipulation; transition-property: none !important; user-select: none; z-index: 0;" tabindex="0"><span class="x193iq5w xeuugli x13faqbe x1vvkbs xlh3980 xvmahel x1n0sxbx x1lliihq x1s928wv xhkezso x1gmr53x x1cpjm7i x1fgarty x1943h6x x4zkp8e x3x7a5m x6prxxf xvq8zen x1s688f x1fey0fg x2b8uid" dir="auto" style="-webkit-font-smoothing: antialiased; animation-name: none !important; color: var(--blue-link); display: block; font-family: inherit; font-size: 0.9375rem; font-weight: 600; line-height: 1.3333; max-width: 100%; min-width: 0px; overflow-wrap: break-word; text-align: center; transition-property: none !important; word-break: break-word;">See insights and ads</span></div></div><div class="x78zum5 x13a6bvl" style="animation-name: none !important; display: flex; font-family: inherit; justify-content: flex-end; transition-property: none !important;"><span class="x4k7w5x x1h91t0o x1h9r5lt x1jfb8zj xv2umb2 x1beo9mf xaigb6o x12ejxvf x3igimt xarpa2k xedcshv x1lytzrv x1t2pt76 x7ja8zs x1qrby5j" style="align-items: inherit; align-self: inherit; animation-name: none !important; display: inherit; flex-direction: inherit; flex: inherit; font-family: inherit; height: inherit; max-height: inherit; max-width: inherit; min-height: inherit; min-width: inherit; place-content: inherit; transition-property: none !important; width: inherit;"><a aria-label="Boost post" class="x1i10hfl xjbqb8w x6umtig x1b1mbwd xaqea5y xav7gou x1ypdohk xe8uvvx xdj266r x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r xexx8yu x4uap5 x18d9i69 xkhd6sd x16tdsg8 x1hl2dhg xggy1nq x1o1ewxj x3x9cwd x1e5q0jg x13rtm0m x87ps6o x1lku1pv x1a2a7pz x9f619 x3nfvp2 xdt5ytf xl56j7k x1n2onr6 xh8yej3" href="https://www.facebook.com/ad_center/create/boostpost/?entry_point=www_profile_plus_timeline&page_id=295978210562457&target_id=784758353696714&__cft__[0]=AZU-lyHnXfyhBkqS4i2NXaZLwVKXfjM9plDdP6OoXjR9R0SgOIKzJX0fotcqIOFf_c7j4iXKjAtoeJpOXBvstE-_9a4pmGU3DdnimaTNfnHNJ7VVChv59ij8C91aE1HSwX5-Hve6N6PtMKYDH8Q9-nnS31NMuvCh2QKbg4cQr8N76vVBw6jOjj2Qr9QfE5bdM3A&__tn__=*W-R" role="link" style="-webkit-tap-highlight-color: transparent; animation-name: none !important; border-color: initial; border-radius: inherit; border-style: initial; border-width: 0px; box-sizing: border-box; color: #385898; cursor: pointer; display: inline-flex; flex-direction: column; font-family: inherit; justify-content: center; list-style: none; margin: 0px; outline: none; padding: 0px; position: relative; text-align: inherit; text-decoration-line: none; touch-action: manipulation; transition-property: none !important; user-select: none; width: 101.023px;" tabindex="0"><div class="x1n2onr6 x1ja2u2z x78zum5 x2lah0s xl56j7k x6s0dn4 xozqiw3 x1q0g3np xi112ho x17zwfj4 x585lrc x1403ito x972fbf xcfux6l x1qhh985 xm0m39n x9f619 xn6708d x1ye3gou xtvsq51 x1r1pt67" role="none" style="align-items: center; animation-name: none !important; border-bottom-left-radius: var(--button-corner-radius); border-bottom-right-radius: var(--button-corner-radius); border-top-left-radius: var(--button-corner-radius); border-top-right-radius: var(--button-corner-radius); border-width: 0px; box-sizing: border-box; display: flex; flex-flow: row; flex-shrink: 0; font-family: inherit; height: var(--button-height-medium); justify-content: center; padding-left: 12px; padding-right: 12px; position: relative; transition-property: none !important; z-index: 0;"><div class="x6s0dn4 x78zum5 xl56j7k x1608yet xljgi0e x1e0frkt" style="align-items: center; animation-name: none !important; display: flex; font-family: inherit; justify-content: center; margin-left: calc(-1*var(--button-inner-icon-spacing-medium)); margin-right: calc(-1*var(--button-inner-icon-spacing-medium)); transition-property: none !important; width: calc(100% + 6px);"><div class="x9f619 x1n2onr6 x1ja2u2z x193iq5w xeuugli x6s0dn4 x78zum5 x2lah0s x1fbi1t2 xl8fo4v" role="none" style="align-items: center; animation-name: none !important; box-sizing: border-box; display: flex; flex-shrink: 0; font-family: inherit; margin-left: var(--button-inner-icon-spacing-medium); margin-right: var(--button-inner-icon-spacing-medium); max-width: 100%; min-width: 0px; position: relative; transition-property: none !important; z-index: 0;"><span class="x193iq5w xeuugli x13faqbe x1vvkbs xlh3980 xvmahel x1n0sxbx x1lliihq x1s928wv xhkezso x1gmr53x x1cpjm7i x1fgarty x1943h6x x4zkp8e x3x7a5m x6prxxf xvq8zen x1s688f xtk6v10" dir="auto" style="-webkit-font-smoothing: antialiased; animation-name: none !important; color: var(--primary-button-text); display: block; font-family: inherit; font-size: 0.9375rem; font-weight: 600; line-height: 1.3333; max-width: 100%; min-width: 0px; overflow-wrap: break-word; transition-property: none !important; word-break: break-word;"><span class="x1lliihq x6ikm8r x10wlt62 x1n2onr6 xlyipyv xuxw1ft" style="animation-name: none !important; display: block; font-family: inherit; overflow: hidden; position: relative; text-overflow: ellipsis; text-wrap: nowrap; transition-property: none !important;">Boost post</span></span></div></div><div class="x1o1ewxj x3x9cwd x1e5q0jg x13rtm0m x1ey2m1c xds687c xg01cxk x47corl x10l6tqk x17qophe x13vifvy x1ebt8du x19991ni x1dhq9h" data-visualcompletion="ignore" role="none" style="animation-name: none !important; border-radius: inherit; font-family: inherit; inset: 0px; opacity: 0; pointer-events: none; position: absolute; transition-duration: var(--fds-duration-extra-extra-short-out); transition-property: none !important; transition-timing-function: var(--fds-animation-fade-out);"></div></div></a></span></div></div><div style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><div class="x168nmei x13lgxp2 x30kzoy x9jhf4c x6ikm8r x10wlt62" data-visualcompletion="ignore-dynamic" style="animation-name: none !important; border-radius: 0px 0px 8px 8px; font-family: inherit; overflow: hidden; transition-property: none !important;"><div style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><div style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><div style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><div class="x1n2onr6" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; position: relative; transition-property: none !important;"><div class="x6s0dn4 xi81zsa x78zum5 x6prxxf x13a6bvl xvq8zen xdj266r xktsk01 xat24cr x1d52u69 x889kno x4uap5 x1a8lsjc xkhd6sd xdppsyt" style="align-items: center; animation-name: none !important; border-bottom: 1px solid var(--divider); color: var(--secondary-text); display: flex; font-family: inherit; font-size: 0.9375rem; justify-content: flex-end; line-height: 1.3333; margin: 0px 16px; padding: 10px 0px; transition-property: none !important;"><div class="x6s0dn4 x78zum5 x1iyjqo2 x6ikm8r x10wlt62" style="align-items: center; animation-name: none !important; background-color: white; color: #65676b; display: flex; flex-grow: 1; font-family: system-ui, -apple-system, "system-ui", ".SFNSText-Regular", sans-serif; overflow: hidden; transition-property: none !important;"><span aria-label="See who reacted to this" class="x1ja2u2z" role="toolbar" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important; z-index: 0;"><span class="x6s0dn4 x78zum5 x1e558r4" id=":rd7:" style="align-items: center; animation-name: none !important; display: flex; font-family: inherit; padding-left: 4px; transition-property: none !important;"><span class="x6zyg47 x1xm1mqw xpn8fn3 xtct9fg x13zp6kq x1mcfq15 xrosliz x1wb7cse x13fuv20 xu3j5b3 x1q0q8m5 x26u7qi xamhcws xol2nv xlxy82 x19p7ews xmix8c7 x139jcc6 x1n2onr6 x1xp8n7a xhtitgo" style="animation-name: none !important; border-bottom-color: var(--card-background); border-left-color: var(--card-background); border-radius: 11px; border-right-color: var(--card-background); border-style: solid; border-top-color: var(--card-background); border-width: 2px; font-family: inherit; height: 18px; margin-left: -4px; position: relative; transition-property: none !important; width: 18px; z-index: 2;"><span class="x12myldv x1udsgas xrc8dwe xxxhv2y x1rg5ohu xmix8c7 x1xp8n7a" style="animation-name: none !important; border-radius: 9px; display: inline-block; font-family: inherit; height: 18px; transition-property: none !important; width: 18px;"><span class="x4k7w5x x1h91t0o x1h9r5lt x1jfb8zj xv2umb2 x1beo9mf xaigb6o x12ejxvf x3igimt xarpa2k xedcshv x1lytzrv x1t2pt76 x7ja8zs x1qrby5j" style="align-items: inherit; align-self: inherit; animation-name: none !important; display: inherit; flex-direction: inherit; flex: inherit; font-family: inherit; height: inherit; max-height: inherit; max-width: inherit; min-height: inherit; min-width: inherit; place-content: inherit; transition-property: none !important; width: inherit;"><div aria-label="Like: 18 people" class="x1i10hfl x1qjc9v5 xjbqb8w xjqpnuy xa49m3k xqeqjp1 x2hbi6w x13fuv20 xu3j5b3 x1q0q8m5 x26u7qi x972fbf xcfux6l x1qhh985 xm0m39n x9f619 x1ypdohk xdl72j9 x2lah0s xe8uvvx xdj266r x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x2lwn1j xeuugli xexx8yu x4uap5 x18d9i69 xkhd6sd x1n2onr6 x16tdsg8 x1hl2dhg xggy1nq x1ja2u2z x1t137rt x1o1ewxj x3x9cwd x1e5q0jg x13rtm0m x3nfvp2 x1q0g3np x87ps6o x1lku1pv x1a2a7pz" role="button" style="-webkit-tap-highlight-color: transparent; align-items: stretch; animation-name: none !important; background-color: transparent; border-bottom-color: var(--always-dark-overlay); border-left-color: var(--always-dark-overlay); border-radius: inherit; border-right-color: var(--always-dark-overlay); border-style: solid; border-top-color: var(--always-dark-overlay); border-width: 0px; box-sizing: border-box; cursor: pointer; display: inline-flex; flex-basis: auto; flex-direction: row; flex-shrink: 0; font-family: inherit; list-style: none; margin: 0px; min-height: 0px; min-width: 0px; outline: none; padding: 0px; position: relative; text-align: inherit; touch-action: manipulation; transition-property: none !important; user-select: none; z-index: 0;" tabindex="0"><img class="x16dsc37" height="18" role="presentation" src="data:image/svg+xml,%3Csvg fill='none' xmlns='http://www.w3.org/2000/svg' viewBox='0 0 16 16'%3E%3Cpath d='M16.0001 7.9996c0 4.418-3.5815 7.9996-7.9995 7.9996S.001 12.4176.001 7.9996 3.5825 0 8.0006 0C12.4186 0 16 3.5815 16 7.9996Z' fill='url(%23paint0_linear_15251_63610)'/%3E%3Cpath d='M16.0001 7.9996c0 4.418-3.5815 7.9996-7.9995 7.9996S.001 12.4176.001 7.9996 3.5825 0 8.0006 0C12.4186 0 16 3.5815 16 7.9996Z' fill='url(%23paint1_radial_15251_63610)'/%3E%3Cpath d='M16.0001 7.9996c0 4.418-3.5815 7.9996-7.9995 7.9996S.001 12.4176.001 7.9996 3.5825 0 8.0006 0C12.4186 0 16 3.5815 16 7.9996Z' fill='url(%23paint2_radial_15251_63610)' fill-opacity='.5'/%3E%3Cpath d='M7.3014 3.8662a.6974.6974 0 0 1 .6974-.6977c.6742 0 1.2207.5465 1.2207 1.2206v1.7464a.101.101 0 0 0 .101.101h1.7953c.992 0 1.7232.9273 1.4917 1.892l-.4572 1.9047a2.301 2.301 0 0 1-2.2374 1.764H6.9185a.5752.5752 0 0 1-.5752-.5752V7.7384c0-.4168.097-.8278.2834-1.2005l.2856-.5712a3.6878 3.6878 0 0 0 .3893-1.6509l-.0002-.4496ZM4.367 7a.767.767 0 0 0-.7669.767v3.2598a.767.767 0 0 0 .767.767h.767a.3835.3835 0 0 0 .3835-.3835V7.3835A.3835.3835 0 0 0 5.134 7h-.767Z' fill='%23fff'/%3E%3Cdefs%3E%3CradialGradient id='paint1_radial_15251_63610' cx='0' cy='0' r='1' gradientUnits='userSpaceOnUse' gradientTransform='rotate(90 .0005 8) scale(7.99958)'%3E%3Cstop offset='.5618' stop-color='%230866FF' stop-opacity='0'/%3E%3Cstop offset='1' stop-color='%230866FF' stop-opacity='.1'/%3E%3C/radialGradient%3E%3CradialGradient id='paint2_radial_15251_63610' cx='0' cy='0' r='1' gradientUnits='userSpaceOnUse' gradientTransform='rotate(45 -4.5257 10.9237) scale(10.1818)'%3E%3Cstop offset='.3143' stop-color='%2302ADFC'/%3E%3Cstop offset='1' stop-color='%2302ADFC' stop-opacity='0'/%3E%3C/radialGradient%3E%3ClinearGradient id='paint0_linear_15251_63610' x1='2.3989' y1='2.3999' x2='13.5983' y2='13.5993' gradientUnits='userSpaceOnUse'%3E%3Cstop stop-color='%2302ADFC'/%3E%3Cstop offset='.5' stop-color='%230866FF'/%3E%3Cstop offset='1' stop-color='%232B7EFF'/%3E%3C/linearGradient%3E%3C/defs%3E%3C/svg%3E" style="animation-name: none !important; border: 0px; transition-property: none !important; vertical-align: top;" width="18" /></div></span></span></span></span></span><div class="" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><span class="x4k7w5x x1h91t0o x1h9r5lt x1jfb8zj xv2umb2 x1beo9mf xaigb6o x12ejxvf x3igimt xarpa2k xedcshv x1lytzrv x1t2pt76 x7ja8zs x1qrby5j" style="align-items: inherit; align-self: inherit; animation-name: none !important; display: inherit; flex-direction: inherit; flex: inherit; font-family: inherit; height: inherit; max-height: inherit; max-width: inherit; min-height: inherit; min-width: inherit; place-content: inherit; transition-property: none !important; width: inherit;"><div class="x1i10hfl xjbqb8w x6umtig x1b1mbwd xaqea5y xav7gou x9f619 x1ypdohk xe8uvvx xdj266r x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r xexx8yu x4uap5 x18d9i69 xkhd6sd x16tdsg8 x1hl2dhg xggy1nq x1o1ewxj x3x9cwd x1e5q0jg x13rtm0m x1n2onr6 x87ps6o x1lku1pv x1a2a7pz x1heor9g xnl1qt8 x6ikm8r x10wlt62 x1vjfegm x1lliihq" role="button" style="-webkit-tap-highlight-color: transparent; animation-name: none !important; background-color: transparent; border-color: initial; border-radius: inherit; border-style: initial; border-width: 0px; box-sizing: border-box; color: inherit; cursor: pointer; font-family: inherit; list-style: none; margin: 0px; max-height: 1.3333em; outline: none; overflow: hidden; padding: 0px; position: relative; text-align: inherit; touch-action: manipulation; transition-property: none !important; user-select: none; z-index: 1;" tabindex="0"><div class="x9f619 x1ja2u2z xzpqnlu x1hyvwdk xjm9jq1 x6ikm8r x10wlt62 x10l6tqk x1i1rx1s" style="animation-name: none !important; box-sizing: border-box; clip-path: inset(50%); clip: rect(0px, 0px, 0px, 0px); font-family: inherit; height: 1px; overflow: hidden; position: absolute; transition-property: none !important; width: 1px; z-index: 0;">All reactions:</div><span aria-hidden="true" class="xrbpyxo x6ikm8r x10wlt62 xlyipyv x1exxlbk" style="animation-name: none !important; float: left; font-family: inherit; overflow: hidden; text-overflow: ellipsis; transition-property: none !important; width: 100px;"><span style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><span class="xt0b8zv x1e558r4" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; padding-left: 4px; transition-property: none !important;">18</span></span></span><span class="xt0b8zv x2bj2ny xrbpyxo xl423tq" style="animation-name: none !important; background-color: var(--surface-background); float: left; font-family: inherit; margin-left: -100px; transition-property: none !important;"><span style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><span class="x1e558r4" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; padding-left: 4px; transition-property: none !important;">18</span></span></span><div><span style="animation-name: none !important; font-family: inherit; transition-property: none !important;"><span class="x1e558r4" style="animation-name: none !important; font-family: inherit; padding-left: 4px; transition-property: none !important;"><br /></span></span></div></div></span></div></div><div class="x1c4vz4f x2lah0s xci0xqf" style="animation-name: none !important; background-color: white; color: #65676b; flex-grow: 0; flex-shrink: 0; font-family: system-ui, -apple-system, "system-ui", ".SFNSText-Regular", sans-serif; transition-property: none !important; width: 7px;"></div><div class="x9f619 x1n2onr6 x1ja2u2z x78zum5 x2lah0s x1qughib x1qjc9v5 xozqiw3 x1q0g3np xykv574 xbmpl8g x4cne27 xifccgj" style="align-items: stretch; animation-name: none !important; background-color: white; box-sizing: border-box; color: #65676b; display: flex; flex-flow: row; flex-shrink: 0; font-family: system-ui, -apple-system, "system-ui", ".SFNSText-Regular", sans-serif; justify-content: space-between; margin: -6px; position: relative; transition-property: none !important; z-index: 0;"></div></div></div></div></div></div></div></div>Adminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6467148985101187655.post-79153548819172976052014-06-17T08:02:00.002-07:002014-06-17T08:02:41.984-07:00နုုိင္ငံေတာ္ လုပ္ၾကံမႈ တရားခံ ရန္ႀကီးေအာင္၏ ႀကိဳးတုိက္ မွာတမ္း<div class="clearfix _5x46" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 12.288000106811523px; margin-bottom: 11px; orphans: auto; text-align: left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px; zoom: 1;">
<div class="_3dp _29k" style="display: table-cell; vertical-align: top; width: 10000px;">
<div>
<div class="_6a" style="display: inline-block;">
<div class="_6a _6b" style="display: inline-block; vertical-align: middle;">
<h6 class="_5pbw" data-ft="{"tn":"C"}" id="js_77" style="color: #333333; font-size: 14px; font-weight: normal; line-height: 1.38; margin: 0px 0px 2px; overflow: hidden; padding: 0px 22px 0px 0px;">
<div class="fwn fcg" style="color: #898f9c; font-weight: normal;">
<span class="fcg" style="color: #898f9c;"><span class="fwb" style="font-weight: bold;"><a class="profileLink" data-ft="{"tn":"l"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100005086925299" href="https://www.facebook.com/zawzaw.zaw.3785" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;"><br class="Apple-interchange-newline" />Zawzaw Zaw</a></span><span class="Apple-converted-space"> </span>w<span class="Apple-converted-space"></span><span class="Apple-converted-space"></span><span class="Apple-converted-space"></span><a data-ft="{"tn":"l"}" data-hover="tooltip" data-tooltip-position="below" href="https://www.facebook.com/#" rel="dialog" role="button" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none;"><br /></a></span></div>
</h6>
<div class="_5pcp" id="js_78" style="color: #898f9c;">
<span><span class="fsm fwn fcg" style="color: grey; font-size: 12px; font-weight: normal;"><a class="_5pcq" href="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=284190828427146&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1" rel="theater" style="color: #898f9c; cursor: pointer; text-decoration: none;"><abbr class="_5ptz timestamp livetimestamp" data-shorten="1" data-utime="1403008528" style="border-bottom-style: none; color: #898f9c;" title="Tuesday, June 17, 2014 at 7:35am">2 hrs</abbr></a></span></span><span class="Apple-converted-space"> </span>·<span class="Apple-converted-space"> </span></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
<div class="_5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" id="js_79" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 1.38; orphans: auto; overflow: hidden; text-align: left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" id="id_53a0530f9a3239b67823857" style="display: inline;">
<div class=" __zg" style="display: block; font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 0px 0px 6px;">
<br /></div>
<div class=" __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
နုုိင္ငံေတာ္ လုပ္ၾကံမႈတြင္ ပါဝင္ၾကသည့္ ခင္ေမာင္ရင္၊ သုခ၊ စိန္ႀကီး ၊ ရန္ႀကီးေအာင္</div>
<div class=" __zg" style="display: block; font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
အမ်ိဳးသားေခါင္းေဆာင္ႀကီး ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ အာဇာနည္ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ားကို ဂဠဳန္ဦးေစာ၏ ေစခိုင္းခ်က္အရ လုပ္ႀကံသတ္ျဖတ္ခဲ့ ေသာ လူသတ္တရားခံမ်ားအား စစ္ေဆးရန္ အထူးခံု႐ုံးကုိ ဘုရင္ခံဆာဟူဘတ္ရန္႔က ၁၉၄၇ ခုႏွစ္ စက္တင္ဘာလ ၂၀ ရက္ေန႔တြင္ အမိန္႔ထုတ္ျပန္၍ ဖြဲ႕စည္းေပးခဲ့သည္။ အထူးခံု႐ုံးသည္ စက္တင္ဘာလ ၂၄ ရက္ေန႔တြင္ စတင္႐ုံးထုိင္၍ တရားခံမ်ားကို (၃)လ<span class="text_exposed_show __zg" style="display: inline; font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em;"><span class="Apple-converted-space"> </span>တိုင္တုိင္ စစ္ေဆး၍ ေ႐ွ႕ေနခ်ဳပ္ဦးထြန္းျဖဴက အထူးခံု႐ုံးသို႔ အၿပီးသတ္ေလွ်ာက္လဲတင္ျပခဲ့သည္။ အမႈစစ္ေဆးျခင္းၿပီးဆံုးၿပီးေနာက္ ရန္ကုန္ၿမိဳ႕ အင္းစိန္ဗဟိုစံျပအက်ဥ္းေထာင္ႀကီး၌ ဖြင့္လွစ္ထားေသာ အထူးရာဇဝတ္ခံု႐ုံး၌ ၁၉၄၇ ခုႏွစ္ ဒီဇင္ဘာလ ၃ဝ ရက္ေန႔တြင္ ခံု႐ုံးနာယကဦးေက်ာ္ျမင့္က စီရင္ခ်က္ဖတ္ျပ၍ လူသတ္တရားခံ (၉) ဦး (ဂဠဳန္ဦးေစာ၊ ေမာင္စိုး၊ သက္ႏွင္း၊ ေမာင္နီ(ခ) ဂနီ၊စိန္ၾကီး(ခ)ေမာင္စိန္၊ မႈံႀကီး (ခ) ေမာင္မႈံ တို႔ကို ျပစ္ဒဏ္အသီးသီး ခ်မွတ္ခဲ့သည္။</span></div>
<div class="text_exposed_show" style="display: inline;">
<div class=" __zg __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 0px 0px 6px;">
လုပ္ႀကံမႈတြင္ပါ၀င္ခဲ့ေသာ ဘညြန္႔သည္ အစိုးရသက္ေသ (ေဖာ္ေကာင္) ျဖစ္သြားေသာေၾကာင့္ ျပစ္ဒဏ္မွလြတ္ၿငိမ္းခ်မ္းသာခြင့္ရ႐ွိသြား သည္။ (ေဖာ္ေကာင္ ဘညြန္႔ (ခ) ဦးလွမင္းသည္ ၁၉၉၆ ခုႏွစ္ စက္တင္ဘာလ ၂ ရက္ေန႔တြင္ စမ္းေခ်ာင္းၿမိဳ႕နယ္ ေညာင္ကုန္းလမ္း၊ အိမ္အမွတ္ (၁၅) တြင္ ကြယ္လြန္သြားခဲ့သည္။)<br />ႀကိဳးဒဏ္ခ်မွတ္ေတာ့မည့္အခ်ိန္တြင္ ႏိုင္ငံေတာ္လုပ္ႀကံမႈတရားခံ ရန္ႀကီးေအာင္မွာ အသက္ (၁၆) ႏွစ္သာ ႐ွိေသးသည္ဟုဖခင္ျဖစ္သူက ဇာတာအသစ္ဖဲြံံ့ကာ သက္ေသအျဖစ္ရံုးေတာ္သို ့ တင္ျပခဲ့သည္။ ထို႔ေၾကာင့္ စီရင္ခ်က္မခ်မီ အသင့္ေခၚထားေသာ အက်ဥ္းေထာင္ဆရာဝန္ ေဒါက္တာထြန္းဝင္းအား ခံု႐ုံးအဖြဲ႕ဝင္တရားသူႀကီးမ်ားက ရန္ႀကီးေအာင္ကို စစ္ေဆးေစရာ ေဒါက္တာထြန္းဝင္းက စစ္ေဆးၿပီးေနာက္ ရန္ႀကီးေအာင္တြင္ အထက္အံသြားေပါက္ေနပါၿပီ။ အေမႊးအမွ်င္မ်ားလည္း စံုေနပါၿပီ။ အဂၤါမ်ားလည္း ဖြံ႕ၿဖိဳးေနၿပီျဖစ္၍ အသက္ (၁၇) ႏွစ္ မွ (၁၈) ႏွစ္ အၾကား၌ ႐ွိပါလိမ့္မည္ဟု မွတ္ခ်က္ခ်ေပးသည္။ ဤသို႔ အ႐ြယ္ေရာက္ေနၿပီ ဆိုလွ်င္ သူ႔အား တရားဝင္ေသဒဏ္ေပးႏုိင္ၿပီဟု ဆို၏။<br />ထို႔ေၾကာင့္ အထူးခံု႐ုံးက ေမာင္စိုး၊ သက္ႏွင္း၊ ေမာင္စိန္(ခ)စိန္ႀကီး(ခ)လွေအာင္ တို႔ကို ရာဇသတ္ႀကီး ပုဒ္မ ၃၀၂ (၁) (ခ) အရ ျပစ္ဒဏ္ထုိက္သင့္ေသာအႀကံတူ၊ ဥာဏ္တူ ပူးေပါင္းက်ဴးလြန္သည့္ လူသတ္မႈအတြက္ အျပစ္႐ွိေၾကာင္း စီရင္ဆံုးျဖတ္ၿပီးလွ်င္ ေအာက္ပါ တရားခံမ်ားေပၚ ႀကိဳးဒဏ္ခ်မွတ္လိုက္ေလသည္။</div>
<div class=" __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
က်ဆုုံးခဲ့ေလသည့္ အာဇာနည္မ်ား ဦးေစာ၊ သုခ၊ ခင္ေမာင္ရင္၊ ေမာင္နီ (ခ) ကိုနီ (ခ) ဂနီ၊ မႈံႀကီး (ခ) ေမာင္မႈန္ တို႔အေပၚ ရာဇသတ္ႀကီး ပုဒ္မ ၁ဝ၉ ယွဥ္တြဲေသာ ရာဇသတ္ႀကီး ပုဒ္မ ၃ဝ၂ (၁) (ခ) အရ ရာဇ၀တ္ျပစ္မႈမ်ား က်ဴးလြန္ရန္ အားေပးကူညီမႈအတြက္ အျပစ္႐ွိေၾကာင္း အခိုင္အမာေတြ႕႐ွိရသျဖင့္ တရားခံအားလံုးကို ႀကိဳးဒဏ္ခ်မွတ္လိုက္သည္။ ထို႔ေနာက္ ၁၉၄၇ ခုႏွစ္၊ ဒီဇင္ဘာလ ၃ဝ ရက္မွစ၍ (၇) ရက္အတြင္း အယူခံ၀င္ႏိုင္ေၾကာင္း အထူးခံု႐ုံးက ထုတ္ျပန္ေၾကညာခဲ့သည္။<br />သို႔ေသာ္ တရားခံမ်ား၏ အယူခံေလွ်ာက္ထားမႈမ်ားကို တရားလႊတ္ေတာ္က ၁၉၄၈ ခုႏွစ္ မတ္လ ၈ ရက္ေန႔တြင္ စာမ်က္ႏွာ (၅၇) မ်က္ႏွာ႐ွိေသာ စီရင္ခ်က္ျဖင့္ ပယ္ခ်လိုက္ေလသည္။ ေသဒဏ္ေပးျခင္းႏွင့္ ပတ္သက္၍ ျပစ္မႈ၏ ပမာဏႏွင့္ ႏႈိင္းယွဥ္လွ်င္ေသာ္လည္းေကာင္း၊ အယူခံတင္တရားခံမ်ားအပါအ၀င္ က်ဴးလြန္မႈႏွင့္ ႏႈိင္းယွဥ္လွ်င္ေသာ္လည္းေကာင္း၊ ျပစ္ဒဏ္ကို ေလွ်ာ့ေပါ့ေပးရန္မျဖစ္ေပ။ ႏုိင္ငံေတာ္သမၼတကသာလွ်င္ က႐ုဏာေ႐ွး႐ႈ၍ ေလွ်ာ့ေပါ့ေပးလိုလွ်င္ ေပးပိုင္ခြင့္႐ွိသည္ဟု မွတ္ခ်က္ျပဳထားသည္။</div>
<div class=" __zg __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
ယင္းေနာက္ ဦးေစာ၊ ေမာင္စိုး၊ သက္ႏွင္း၊ ရန္ႀကီးေအာင္ ႏွင့္ မႈံႀကီးတို႔က အခြင့္ထူးအယူခံ၀င္ရန္ ေလွ်ာက္ထားၾကေလသည္။ ၁၉၄၈ ခုႏွစ္ ဧၿပီလ ၂၇ ရက္ေန႔တြင္ တရားလႊတ္ေတာ္ခ်ဳပ္က ဦးေစာႏွင့္ အေပါင္းပါတို႔၏ ေလွ်ာက္လႊာမ်ားကို ပယ္ခ်လုိက္ေလသည္။<br />ထို႔ေနာက္ လုပ္ထံုးလုပ္နည္းအရ ဦးေစာႏွင့္ေလးဦးတို႔၏ အမႈမ်ားကိုလည္းေကာင္း၊ အသနားခံစာတင္ၾကေသာ တရားခံမ်ား၏ အမႈမ်ားကိုလည္းေကာင္း တရားေရးဌာနက စိစစ္၍ သမၼတ စ၀္ေ႐ႊသိုက္ထံ ေနာက္ဆံုးတင္ျပခဲ့ေလသည္။<br />အယူခံမ်ားကို သမၼတက စိစစ္၍ ၁၉၄၈ ခုႏွစ္ ေမလ ၅ ရက္ေန႔ ရက္စြဲပါ တရားေရးဌာနအတြင္း၀န္ ဦးစံညြန္႔၏ အမိန္႔ျဖင့္ ခင္ေမာင္ရင္အေပၚ ခ်မွတ္ထားေသာ ေသဒဏ္ကို တစ္သက္တစ္ကၽြန္းသို႔ ႏုိင္ငံေတာ္သမၼတႀကီးက ေျပာင္းလဲေလွ်ာ့ေပါ့ေပးခဲ့သည္။ ထို႔နည္းတူစြာ ေမလ ၆ ရက္ေန႔တြင္လည္း သုခႏွင့္ ေမာင္နီ တို႔ကို ေသဒဏ္အစား တစ္သက္တစ္ကၽြန္းျပစ္ဒဏ္သို႔ ေျပာင္းလဲက်ခံေစရန္ အမိန္႔ခ်မွတ္လုိက္ေလသည္။ က်န္တရားခံမ်ားအား မူလအထူးရာဇ၀တ္ခံု႐ုံးမွ ခ်မွတ္ခဲ့ေသာ စီရင္ခ်က္အတုိင္းေသဒဏ္ကို အတည္ျပဳေပးခဲ့သည္။ တရားခံမ်ားအား ႀကိဳးေပးမည့္ေန႔ကိုလည္း ၁၉၄၈ ခုႏွစ္ ေမလ ၈ ရက္ စေနေန႔ကို အတည္ျပဳေပးခဲ့သည္။</div>
<div class=" __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
ဤသို႔ျဖင့္ ႀကိဳးေပးရန္ နီးကပ္လာၿပီျဖစ္၍ ရန္ကုန္ဗဟိုအက်ဥ္းေထာင္၌ ႀကိဳးတိုက္တြင္ ထည့္သြင္းထားေသာ ေမာင္နီ၊ သုခ၊ စိန္ႀကီးႏွင့္ ရန္ႀကီးေအာင္တို႔အတြက္ သံဃာေတာ္မ်ားပင့္ဖိတ္၍ တရားနာေစခဲ့သည္။ ၿပီးလွ်င္ သရဏဂံုတင္ ေပးသည္။<br />စိန္ႀကီးက အခုမွ မထူးေတာ့ၿပီဆို၍ သရဏဂံုအတင္မခံခဲ့ဟု ေနာင္တြင္ သုခက ျပန္လည္ေျပာခဲ့သည္။ သရဏဂံုတင္ေသာေန႔ ညေနေစာင္းမွာပင္ သုခ ႏွင့္ ေမာင္နီ တို႔ ေသဒဏ္မွ လြတ္၍ တစ္သက္တစ္ကၽြန္းေျပာင္းေၾကာင္း အမိန္႔စာေရာက္လာ၍ သက္ဆုိင္ရာက အမိန္႔ကို ဖတ္ျပၿပီး ယင္းတို႔အား ႀကိဳးတုိက္မွ ႏွစ္ႀကီးျပစ္ဒဏ္အေဆာင္သို႔ ေျပာင္းေ႐ႊ႕လုိက္ေလသည္။</div>
<div class=" __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
၁၉၄၈ ခုႏွစ္ ေမလ ၈ ရက္ေန႔ စေနေန႔ နံနက္ ၅း၃၀ နာရီတြင္ ရန္ကုန္ေထာင္ႀကီး (ယခုသူနာျပဳတကၠသိုလ္ဝင္း ေနရာ) တြင္ ၄င္းတို႔ ႏွစ္ဦးအား ႀကိဳးေပးမည္ျဖစ္ရာ ႀကိဳးမေပးမီ အခ်ိန္ကေလးတြင္ စိန္ႀကီး(ခ)ေမာင္စိန္က မိမိႏွင့္အေပါင္းပါ တို႔ ဦးေစာ၏ စကားကို နားေထာင္မိရင္ ယခုကဲ့သို႔ မလုပ္သင့္ မလုပ္ထုိက္သည္ကို လုပ္ခဲ့မိေၾကာင္း ၄င္းအေနႏွင့္ ဘဝဆက္တုိင္း ဦးေစာလိုလူမ်ိဳးႏွင့္ မေတြ႕ရ မဆံုရပါေစႏွင့္ဟု တုိင္တည္သြားၿပီး ´လုပ္ရဲရင္ ခံရဲရမည္´ ဟု ဆိုက ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ ၀န္ႀကီးမ်ားအား သတ္သည္မွာ မွန္ေၾကာင္း၊ ထိုသို႔သတ္ရျခင္းမွာလည္း ဂဠဳန္ဦးေစာ၏ ေစခိုင္းခ်က္အရ သတ္ခဲ့ရေၾကာင္း သက္ဆိုင္ရာပုဂၢိဳလ္မ်ားကို ေျပာဆိုၿပီးေနာက္ `အသက္ေရ ငါေျပာတဲ့အတုိင္း လုပ္ထားေဟ့၊ ငါလာခဲ့ၿပီ´ ဟု ေအာ္ဟစ္သြားေလသည္။<br />စိန္ႀကီး၏ လုပ္ႀကံမႈေၾကာင့္ ေျပာသြားသည့္ကိစၥကို လူတုိင္းနားလည္ႏိုင္ၾကေသာ္လည္း ` အသက္ေရ ငါေျပာတဲ့အတုိင္း လုပ္ထားေဟ့ ငါလာခဲ့ၿပီ´ ဆိုသည့္ စကားအဓိပၸါယ္တို႔ကို လူအမ်ားနားလည္ခ်င္မွ နားလည္ေပလိမ့္မည္။ လိမ့္ပတ္လည္ေအာင္ ႐ွင္းျပမွသာ ဇာတ္ရည္လည္ေပလိမ့္မည္ ျဖစ္သည္။</div>
<div class=" __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
ေမာင္စိန္ ေခၚ စိန္ႀကီး၏ ဖခင္မွာ ပဲခူးတုိင္း ႀကိဳ႔ပင္ေကာက္ၿမိဳ႕တြင္ လူသိထင္႐ွားေသာ ဦးေမာင္ႀကီး၏ တစ္ဦးတည္းေသာ သားျဖစ္ၿပီး အဂၤလိပ္ေခတ္က ၁ဝ တန္း အထိ ေက်ာင္းေနခဲ့ဖူးသည္။ စိန္ႀကီးႏွင့္ ဂဠဳန္ဦးေစာတို႔သည္ အလြန္ရင္းႏွီးသည့္ မိတ္ေဆြရင္းျခာမ်ားျဖစ္ၾကသည္။ ဦးေမာင္ႀကီးမွာ လူသတ္ခံရၿပီးေနာက္ မိခင္ျဖစ္သူက သားျဖစ္သူ စိန္ႀကီးကို တခ်ိန္က ဦးေစာ၏ ေက်းဇူး႐ွိခဲ့ဖူးေသာေၾကာင့္ သားျဖစ္သူအား အစစအရာရာလိမၼာေရးျခား႐ွိေစရန္ႏွင့္ လိုအပ္သလို ခိုင္းေစရန္ ဦးေစာထံအပ္ႏွံခဲ့သည္။ ဦးေစာက ၄င္း၏ အိမ္ဝင္းသို႔ ေရာက္လွ်င္ ေရာက္ခ်င္း စိန္ႀကီးကို သစၥာေရေသာက္ခုိင္းၿပီး လုပ္ႀကံမႈထဲတြင္ ပါဝင္ခုိင္းသည္။<br />လူငယ္ဘာသာဘာဝ စိန္ႀကီးမွာ မိမိဇာတိ ႀကိဳ႔ပင္ေကာက္ၿမိဳ႕၌ ငယ္ရည္းစား႐ွိသည္။ စိန္ႀကီးသည္ အယူခံပယ္ခ်ခံရၿပီးေနာက္ ႀကိဳးေပးရန္ ရက္နီးလာခါနီး၌ သက္ဆိုင္ရာ အက်ဥ္းဦးစီးဝန္ထမ္းမ်ားကို ၄င္း၏ ငယ္ရည္းစားႏွင့္ ေတြ႕ဆံုလိုေၾကာင္း ေျပာျပသည္။ သက္ဆိုင္ရာ ေနာက္ဆံုး အခြင့္အေရးေပးသည့္အေနျဖင့္ အထက္အာဏာပိုင္မ်ားထံ ခြင့္ပန္၍ ေတြ႕ဆံုခြင့္ေပးခဲ့သည္။ ဤသို႔ျဖင့္ စိန္ႀကီး၏ ရည္းစားသည္ ရန္ကုန္ေထာင္ႀကီးသို႔ ေရာက္လာေသာအခါ ေထာင္ပိုင္ႀကီးႏွင့္ အက်ဥ္းဝန္ထမ္းမ်ားေ႐ွ႕တြင္ ၄င္းတို႔ႏွစ္ဦးအား လြတ္လပ္စြာ စကားေျပာခြင့္ျပဳခဲ့သည္။</div>
<div class=" __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
နုုိင္ငံေတာ္လုုပ္ၾကံမႈ၏ အဓိကတရားခံ ဦးေစာအား ႀကိဳးေပးစဥ္<br />ထိုစဥ္အတြင္း စိန္ႀကီးသည္ ေထာင္ပိုင္ႀကီးႏွင့္ ဝန္ထမ္းမ်ားေ႐ွ႕တြင္ ၄င္း၏ ရည္းစားအား လင္မ႐ွိလွ်င္ လူေစာ္ကားလိမ့္မည္ျဖစ္ရာ ၄င္းႀကိဳးေပးခံရၿပီးေနာက္ သင့္ေတာ္သည့္ တစ္ေယာက္ေယာက္ကို အျမန္ဆံုးလက္ထပ္ယူရန္ ေျပာၾကားသည္။ ၄င္း၏ရည္းစားျဖစ္သူက သူ႔ဘဝတစ္သက္တြင္ ေယာက္်ားမယူလိုေတာ့ေၾကာင့္ ေျပာခဲ့ရာ စိန္ႀကီးကလည္း ၄င္း၏ စကားကို နားေထာင္ရန္တြင္တြင္မွာၾကားေနသည္။ ထို႔ေနာက္ စိန္ႀကီးက မိမိသည္ သူႏွင့္သမီးရည္းစားျဖစ္ခဲ့သည္မွာ (၄)ႏွစ္တုိင္ ႐ွိခဲ့ၿပီျဖစ္ေသာ္လည္း မိမိရည္းစားကို တခါမွ်မနမ္းခဲ့ဖူးေၾကာင္း ႏွင့္ ႀကိဳးေပးခါနီး၌ တစ္ႀကိမ္တစ္ခါ ပါးကို နမ္းသြားလိုေၾကာင္းေျပာျပရာ သက္ဆုိင္ရာ အက်ဥ္း၀န္ထမ္းတို႔က မိန္းကေလးသေဘာတူလွ်င္ နမ္းႏိုင္ေၾကာင္း ေျပာျပသည္။ မိန္းကေလးက ခြင့္ျပဳသျဖင့္ စိန္ႀကီးပါးႏွစ္ဖက္စလံုးကို မနမ္းဘဲ သစၥာ႐ွိစြာျဖင့္ ၁၅ဝဝ ေမတၱာျဖင့္ တဖက္သာ နမ္းၿပီး၊ က်န္ပါးတဖက္ကို ၄င္းယူမည့္ ခင္ပြန္းေလာင္းအတြက္ သန္႔သန္႔႐ွင္း႐ွင္းထားခဲ့ေၾကာင္း ေထာင္ပိုင္ႀကီးႏွင့္ အက်ဥ္းဝန္ထမ္းမ်ားေ႐ွ႕တြင္ ခ်စ္သက္ေသ ထူသြားခဲ့ေလသည္။</div>
<div class=" __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
ထို႔ေနာက္ ႀကိဳးစင္တက္သြားသည့္ေန႔၌ ႀကိဳးေပးမည့္အခ်ိန္ေလာက္တြင္ ၄င္း၏ ရည္းစားျဖစ္သူသည္ ရန္ကုန္ေထာင္တြင္း႐ွိ ၀န္ထမ္းအိမ္တစ္ေနရာ၌ အရက္တစ္ခြက္ႏွင့္ မီးညွိထားေသာ စီးကရက္တလိပ္ကို ပန္းကန္ျပား၌ စိန္ႀကီးမွာထားသည့္အတုိင္း ျပဳလုပ္ထားခဲ့သည္။ စိန္ႀကီးသည္ ႀကိဳးစင္ေပၚ၌ ေဒါက္မျဖဳတ္ခင္အတြင္းမွာပင္ `အသက္ေရ… ငါေျပာထားတဲ့အတုိင္း လုပ္ထားေဟ့…. ငါလာခဲ့ၿပီ´ ဟူေသာ ေအာ္ဟစ္သံႏွင့္အတူ အရက္ခြက္ထဲမွ အရက္မ်ားလႈိင္းထသကဲ့သို႔ သိသိသာသာ လႈပ္ခတ္လာၿပီး စီးကရက္မွာလည္း လူတစ္ေယာက္ ဝင္ဖြာေနသည့္အလား မီးခိုးမ်ား တေထာင္းေထာင္းထေနသည္ကို ေတြ႕ရေလသည္။ စိန္ႀကီးကိုယ္တုိင္ အရက္ႏွင့္စီးကရက္ကို ေသာက္ေနသကဲ့သို႔ အားလံုးက ျမင္ေတြ႕ရေလသည္။<br />ေမာင္စိန္ (ခ) စိန္ႀကီးသည္ အရက္ကိုလည္း ႀကိဳက္၊ စီးကရက္ကိုလည္း တလိပ္ၿပီး တစ္လိပ္ မီးခိုးမျပတ္ေအာင္ ေသာက္တတ္ေသာ Chain Smoker တစ္ဦးျဖစ္ေလသည္။ စိန္ႀကီး၏ အဆိုပါ ငယ္ရည္းစားဆိုသူမွာ ေနာင္တြင္ နအဖ စစ္အစိုးရလက္ထက္မွ ယေန႔တုိင္ ဘီလီယ်ံႏွင့္ခ်ီ၍ ခ်မ္းသာၾကြယ္၀ေနေသာ စစ္အာဏာ႐ွင္ႀကီး ဗိုလ္ခ်ဳပ္မွဴးႀကီး သန္းေ႐ႊ (ၿငိမ္း) ႏွင့္ အလြန္ရင္းႏွီးသည့္ ေခတ္ပ်က္သူေဌးႀကီး လက္နက္ပြဲစား ဦးေတဇ၏ ေယာကၡမ (Parents in law) ေဒၚထူးျဖစ္ေနေလသည္။ဦးေတဇသည္ဦးေဇာ္ႏွင့္ေဒၚထူးတို ့၏သမီးသီတာေဇာ္ႏွင့္လက္ထပ္ခဲံ့သည္။ ေတဇ၏ `ထူး´ ကုမၸဏီ သည္ ေယာကၡမနာမည္ကို ဂုဏ္ျပဳမွည့္ေခၚထားျခင္းျဖစ္သည္ဟု ဆိုသည္။</div>
<div class=" __zg __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
လုပ္ႀကံမႈတြင္ ကိုယ္တိုင္စတင္းကိုင္ၿပီး က်ဴးလြန္ခဲ့ေသာ ရန္ႀကီးေအာင္၏ ဖခင္မွာ ဦးလွထြန္းျဖစ္ၿပီး ဦးေစာ ႏွင့္ ေဆြမ်ိဳးေတာ္စပ္ေလသည္။ ဦးေစာသည္ ရန္ႀကီးေအာင္အား တူသားကဲ့သုိ႔ပင္ ၄င္းအိမ္၌ ေခၚယူေမြးစားထားသည္။ အသက္ ၁၆၊ ၁၇ အ႐ြယ္သာ႐ွိၿပီး ႏွစ္လံုးျပဴးေသနတ္ကို ပစ္ဖို႔ ေဝးစြ၊ ကိုင္တြယ္၍ပင္ မၾကည့္ဘူးေခ်။ သို႔ေသာ္ ဦးေစာကိုယ္တုိင္ ရန္ႀကီးေအာင္ကို အင္းလ်ားကန္ထဲ႐ွိ လူသူအေရာက္အေပါက္နည္းလွသည့္ ကၽြန္းတစ္ကၽြန္းတြင္ ေသနတ္မ်ိဳးစံုပစ္နည္းကို လက္ထပ္သင္ေပးခဲ့သည္။ လုပ္ႀကံမႈတြင္ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္တကြ ဝန္ႀကီးမ်ားအား စက္တင္းေသနတ္ကိုလက္သံေျပာင္စြာက်ည္ကပ္ေလးခုကုန္ေအာင္ပစ္ခဲ့သည့္အျပင္အတြင္းဝန္႐ုံးေအာက္ထပ္အဆင္း တြင္ ေလွကားထိပ္၌ ဆရာႀကီး ဦးရာဇတ္၏ သက္ေတာ္ေစာင့္ ရဲေဘာ္ကိုေထြးကို စတင္းေသနတ္ျဖင့္္ ျပစ္ခတ္သြားသည့္အထိ ေသနတ္ပစ္ကၽြမ္းက်င္သြားေလသည္။<br />ရန္ႀကီးေအာင္မွာ လုပ္ႀကံမႈႀကီးႏွင့္ ပတ္သက္၍ ပထမတြင္ ဟုတ္တုိင္းမွန္ရာမ်ားကိုပင္ ေျဖာင့္ခ်က္ေပးၿပီးမွ ေနာက္ပိုင္း၌ ဘူးကြယ္ပစ္ခဲ့သည္။<br />၄င္းတို႔အား ႀကိဳးမေပးမီ ရန္ကုန္ေထာင္ႀကီး ႀကိဳးတုိက္၌ ေမာင္စိန္ (ခ) စိန္ႀကီးႏွင့္အတူ အခန္းခ်င္းကပ္၍ ထားခဲ့သည္။ စိန္ႀကီးမွာ ႀကိဳးေပးမခံမီ မဂၢဇင္းစာအုပ္မ်ား ေတာင္း၊ စီးကရက္ ေတာင္း၊ ေနာက္ဆံုး ၄င္းရည္းစားကိုပင္ ေတြ႕ခြင့္ေတာင္းကာ အခြင့္အေရးမ်ိဳးစံု ေတာင္းဆိုသြားသည္။</div>
<div class=" __zg __zg __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
ရန္ႀကီးေအာင္မွာ ဘာမွ်မေတာင္းသည့္အျပင္ ေအးေဆးစြာ ဘုရားအာ႐ုံျပဳကာ ပုတီးစိပ္ဘာဝနာပြားမ်ားရင္း ေနထိုင္သြားခဲ့ေလသည္။ ေနာက္ဆံုး ႀကိဳးေပးမည့္ နံနက္ ေဝလီေဝလင္း ၅ နာရီအခ်ိန္၌ ၄င္းအိပ္ေသာ သံကုတင္ထိပ္ေဘာင္ေပၚတြင္ ဘုရားဆီမီးမ်ား ထြန္းညွိ၍ က်ံဳ႕က်ံဳ႕ေလးဘုရားဝတ္ျပဳေနသည္ကို ဝန္ထမ္းမ်ား ေတြ႕႐ွိရေလသည္။ ႀကိဳးေပးရန္ နီးလာ၍ ၄င္းအား ေခၚထုတ္သည့္အခါ၌လည္း ၿငိမ္ၿငိ္မ္သက္သက္ေအးခ်မ္းစြာ လိုက္ပါသြားသည္။<br />ေထာင္ဝန္ထမ္းႏွင့္ေထာင္မွဴးတို႔အား ၄င္းစိပ္ခဲ့ေသာ စိပ္ပုတီးႏွင့္ စာကေလးတစ္ေစာင္ကို ေပးအပ္ကာ ၄င္းေနာက္ဆံုးဝတ္သြားေသာ ႐ွပ္အကၤီ်ႏွင့္လုံခ်ည္တပတ္ႏြမ္းကေလးကို ဖခင္ျဖစ္သူထံ ဆက္ဆက္ပို႔ေပးရန္ သက္ဆိုင္ရာသုိ႔ မွာၾကားသြားခဲ့ေလသည္။<br />၄င္းသည္ လုပ္ႀကံမႈႀကီးတြင္ ပါ၀င္က်ဴးလြန္ေၾကာင္း ဝန္ခံသြား႐ွာသည္။ ႀကိဳးေပးၿပီးေနာက္ ဝန္ထမ္းမ်ားက ၄င္း အခန္းေဘးမွ ျဖတ္ေလွ်ာက္သြားရာ ဘုရားဆီမီးမ်ားမွာ အခ်ိဳ႕မွာ ၿငိမ္း၍ အခ်ိဳ႕မွာ ၿငိမ္းလုၿငိမ္းခင္ မွိတ္တုတ္မွိတ္တုတ္ ျဖစ္ေနသည္ကို ေတြ႕ရေလသည္။ ဆီမီးအားလံုး မၿငိမ္းခင္မွာပင္ ရန္ႀကီးေအာင္၏ ဇီဝိန္ကား ခ်ဳပ္ၿငိမ္းသြားသည္မွာ သခၤါရတရားသေဘာအရ `ကိုယ္ျပဳေသာကံ ပဲ့တင္သံ ကိုယ့္ထံျပန္လာမည္´ ဟူသည္ကို လွစ္ဟေနေပသည္။<br />ရန္ႀကီးေအာင္က သူ႔ဖခင္ထံေပးခဲ့ေသာမွာတမ္းစာေလးမွာ-</div>
<div class=" __zg __zg __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
`အေဖေရ အေဖ့အေနနဲ႔ေတာ့ သားအတြက္ မခ်ိမဆန္႔ပဋိေဒဝမီးေတြ ေတာက္ေလာင္ေနပါလိမ့္မယ္။ က်ေနာ္ဟာ ႀကိဳးမိန္႔ခ်ခံရၿပီး အယူခံပယ္လိုက္ၿပီဆိုတဲ့သတင္း ၾကားရကတည္းက ေန႔စဥ္ပုတီးစိပ္၊ တရားထိုင္ခဲ့ရာ သားတရားရခဲ့ပါၿပီအေဖ။ ေသျခင္းတရားကို လူတုိင္းႀကံဳရမယ္ဆိုေပမယ့္ ဒီလိုအျဖစ္ဆိုးမ်ိဳးနဲ႔ေတာ့ သားမေသခ်င္တာေတာ့ အမွန္ပါပဲအေဖ။ ဒါေပမယ့္ ကိုယ္ျပဳခဲ့တဲ့အမႈအတြက္ တစ္ေန႔ ကိုယ္ျပန္ခံရမယ္ဆိုတာကို သားတရား ရခဲ့ပါၿပီ။<br />သားကိုယ့္အျပစ္ေၾကာင့္ ေသရမွာကို တစ္စက္မွ မေၾကာက္ပါဘူး။ က်ေနာ္ေန႔တုိင္း စိပ္ခဲ့တဲ့ ပုတီး၊ မေသခင္ ဝတ္ထားတဲ့ အကၤီ်နဲ႔ လံုခ်ည္ ေလးကို ယခုစာနဲ႔အတူ အေဖ့ထံအပ္ႏွံခဲ့ပါတယ္။ ညီေလးေတြႀကီးလာတဲ့တစ္ေန႔ က်ေနာ္ေပးခဲ့တဲ့ ပုတီး၊ အဝတ္အစားနဲ႔ စာကိုျပၿပီး က်ေနာ့္လို မမိုက္ဖို႔ ဆံုးမေပးရန္ အေဖ့ကိုမွာရင္း သား ႐ိုေသေလးျမတ္စြာကန္ေတာ့ခဲ့ပါတယ္။<br />သားရန္ႀကီးေအာင္</div>
<div class=" __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
ရန္ႀကီးေအာင္၏ မွာတမ္းစာေလးကို ေသေသခ်ာခ်ာဖတ္ၾကည့္ပါက ေစ့ေစ့ေတြးလွ်င္ ေရးေရးေပၚဆိုသလို သံေဝဂတရားမ်ားရၿပီးရင္း ရခဲ့ပါသည္။ ေလာက၌ လုပ္သင့္လုပ္ထုိက္သည့္ကိစၥမ်ားကို မလုပ္ခဲ့ေသာ္ သို႔မဟုတ္ မလုပ္သင့္မလုပ္ထုိက္သည္ကို လုပ္မိခဲ့ပါက ေနာင္ တခ်ိန္ တြင္ ပူပန္ေနရမည္မွာ မလြဲဧကန္ပင္ ျဖစ္သည္။ ယင္းသည္ပင္လွ်င္ ေနာင္တတရားမ်ားပင္ မဟုတ္ပါေလာ။</div>
<div class=" __zg" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em; margin: 6px 0px;">
သန္းဝင္လိွဳင္</div>
</div>
</div>
</div>
<div style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 12.288000106811523px; orphans: auto; text-align: left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">
<div data-ft="{"tn":"H"}">
<div class="_5cq3 mtm" data-ft="{"tn":"E"}" id="u_jsonp_15_8" style="margin-top: 10px; position: relative;">
<a class="_4-eo _2t9n" href="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=284190828427146&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1" rel="theater" style="-webkit-box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.0470588) 0px 1px 1px; color: #3b5998; cursor: pointer; display: block; position: relative; text-decoration: none; width: 470px;"><div class="uiScaledImageContainer _4-ep" id="u_jsonp_15_b" style="height: 361px; overflow: hidden; position: relative; width: 470px;">
<img alt="နုုိင္ငံေတာ္ လုပ္ၾကံမႈ တရားခံ ရန္ႀကီးေအာင္၏ ႀကိဳးတုိက္ မွာတမ္း
နုုိင္ငံေတာ္ လုပ္ၾကံမႈတြင္ ပါဝင္ၾကသည့္ ခင္ေမာင္ရင္၊ သုခ၊ စိန္ႀကီး ၊ ရန္ႀကီးေအာင္
အမ်ိဳးသားေခါင္းေဆာင္ႀကီး ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ အာဇာနည္ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ားကို ဂဠဳန္ဦးေစာ၏ ေစခိုင္းခ်က္အရ လုပ္ႀကံသတ္ျဖတ္ခဲ့ ေသာ လူသတ္တရားခံမ်ားအား စစ္ေဆးရန္ အထူးခံု႐ုံးကုိ ဘုရင္ခံဆာဟူဘတ္ရန္႔က ၁၉၄၇ ခုႏွစ္ စက္တင္ဘာလ ၂၀ ရက္ေန႔တြင္ အမိန္႔ထုတ္ျပန္၍ ဖြဲ႕စည္းေပးခဲ့သည္။ အထူးခံု႐ုံးသည္ စက္တင္ဘာလ ၂၄ ရက္ေန႔တြင္ စတင္႐ုံးထုိင္၍ တရားခံမ်ားကို (၃)လ တိုင္တုိင္ စစ္ေဆး၍ ေ႐ွ႕ေနခ်ဳပ္ဦးထြန္းျဖဴက အထူးခံု႐ုံးသို႔ အၿပီးသတ္ေလွ်ာက္လဲတင္ျပခဲ့သည္။ အမႈစစ္ေဆးျခင္းၿပီးဆံုးၿပီးေနာက္ ရန္ကုန္ၿမိဳ႕ အင္းစိန္ဗဟိုစံျပအက်ဥ္းေထာင္ႀကီး၌ ဖြင့္လွစ္ထားေသာ အထူးရာဇဝတ္ခံု႐ုံး၌ ၁၉၄၇ ခုႏွစ္ ဒီဇင္ဘာလ ၃ဝ ရက္ေန႔တြင္ ခံု႐ုံးနာယကဦးေက်ာ္ျမင့္က စီရင္ခ်က္ဖတ္ျပ၍ လူသတ္တရားခံ (၉) ဦး (ဂဠဳန္ဦးေစာ၊ ေမာင္စိုး၊ သက္ႏွင္း၊ ေမာင္နီ(ခ) ဂနီ၊စိန္ၾကီး(ခ)ေမာင္စိန္၊ မႈံႀကီး (ခ) ေမာင္မႈံ တို႔ကို ျပစ္ဒဏ္အသီးသီး ခ်မွတ္ခဲ့သည္။
လုပ္ႀကံမႈတြင္ပါ၀င္ခဲ့ေသာ ဘညြန္႔သည္ အစိုးရသက္ေသ (ေဖာ္ေကာင္) ျဖစ္သြားေသာေၾကာင့္ ျပစ္ဒဏ္မွလြတ္ၿငိမ္းခ်မ္းသာခြင့္ရ႐ွိသြား သည္။ (ေဖာ္ေကာင္ ဘညြန္႔ (ခ) ဦးလွမင္းသည္ ၁၉၉၆ ခုႏွစ္ စက္တင္ဘာလ ၂ ရက္ေန႔တြင္ စမ္းေခ်ာင္းၿမိဳ႕နယ္ ေညာင္ကုန္းလမ္း၊ အိမ္အမွတ္ (၁၅) တြင္ ကြယ္လြန္သြားခဲ့သည္။)
ႀကိဳးဒဏ္ခ်မွတ္ေတာ့မည့္အခ်ိန္တြင္ ႏိုင္ငံေတာ္လုပ္ႀကံမႈတရားခံ ရန္ႀကီးေအာင္မွာ အသက္ (၁၆) ႏွစ္သာ ႐ွိေသးသည္ဟုဖခင္ျဖစ္သူက ဇာတာအသစ္ဖဲြံံ့ကာ သက္ေသအျဖစ္ရံုးေတာ္သို ့ တင္ျပခဲ့သည္။ ထို႔ေၾကာင့္ စီရင္ခ်က္မခ်မီ အသင့္ေခၚထားေသာ အက်ဥ္းေထာင္ဆရာဝန္ ေဒါက္တာထြန္းဝင္းအား ခံု႐ုံးအဖြဲ႕ဝင္တရားသူႀကီးမ်ားက ရန္ႀကီးေအာင္ကို စစ္ေဆးေစရာ ေဒါက္တာထြန္းဝင္းက စစ္ေဆးၿပီးေနာက္ ရန္ႀကီးေအာင္တြင္ အထက္အံသြားေပါက္ေနပါၿပီ။ အေမႊးအမွ်င္မ်ားလည္း စံုေနပါၿပီ။ အဂၤါမ်ားလည္း ဖြံ႕ၿဖိဳးေနၿပီျဖစ္၍ အသက္ (၁၇) ႏွစ္ မွ (၁၈) ႏွစ္ အၾကား၌ ႐ွိပါလိမ့္မည္ဟု မွတ္ခ်က္ခ်ေပးသည္။ ဤသို႔ အ႐ြယ္ေရာက္ေနၿပီ ဆိုလွ်င္ သူ႔အား တရားဝင္ေသဒဏ္ေပးႏုိင္ၿပီဟု ဆို၏။
ထို႔ေၾကာင့္ အထူးခံု႐ုံးက ေမာင္စိုး၊ သက္ႏွင္း၊ ေမာင္စိန္(ခ)စိန္ႀကီး(ခ)လွေအာင္ တို႔ကို ရာဇသတ္ႀကီး ပုဒ္မ ၃၀၂ (၁) (ခ) အရ ျပစ္ဒဏ္ထုိက္သင့္ေသာအႀကံတူ၊ ဥာဏ္တူ ပူးေပါင္းက်ဴးလြန္သည့္ လူသတ္မႈအတြက္ အျပစ္႐ွိေၾကာင္း စီရင္ဆံုးျဖတ္ၿပီးလွ်င္ ေအာက္ပါ တရားခံမ်ားေပၚ ႀကိဳးဒဏ္ခ်မွတ္လိုက္ေလသည္။
က်ဆုုံးခဲ့ေလသည့္ အာဇာနည္မ်ား ဦးေစာ၊ သုခ၊ ခင္ေမာင္ရင္၊ ေမာင္နီ (ခ) ကိုနီ (ခ) ဂနီ၊ မႈံႀကီး (ခ) ေမာင္မႈန္ တို႔အေပၚ ရာဇသတ္ႀကီး ပုဒ္မ ၁ဝ၉ ယွဥ္တြဲေသာ ရာဇသတ္ႀကီး ပုဒ္မ ၃ဝ၂ (၁) (ခ) အရ ရာဇ၀တ္ျပစ္မႈမ်ား က်ဴးလြန္ရန္ အားေပးကူညီမႈအတြက္ အျပစ္႐ွိေၾကာင္း အခိုင္အမာေတြ႕႐ွိရသျဖင့္ တရားခံအားလံုးကို ႀကိဳးဒဏ္ခ်မွတ္လိုက္သည္။ ထို႔ေနာက္ ၁၉၄၇ ခုႏွစ္၊ ဒီဇင္ဘာလ ၃ဝ ရက္မွစ၍ (၇) ရက္အတြင္း အယူခံ၀င္ႏိုင္ေၾကာင္း အထူးခံု႐ုံးက ထုတ္ျပန္ေၾကညာခဲ့သည္။
သို႔ေသာ္ တရားခံမ်ား၏ အယူခံေလွ်ာက္ထားမႈမ်ားကို တရားလႊတ္ေတာ္က ၁၉၄၈ ခုႏွစ္ မတ္လ ၈ ရက္ေန႔တြင္ စာမ်က္ႏွာ (၅၇) မ်က္ႏွာ႐ွိေသာ စီရင္ခ်က္ျဖင့္ ပယ္ခ်လိုက္ေလသည္။ ေသဒဏ္ေပးျခင္းႏွင့္ ပတ္သက္၍ ျပစ္မႈ၏ ပမာဏႏွင့္ ႏႈိင္းယွဥ္လွ်င္ေသာ္လည္းေကာင္း၊ အယူခံတင္တရားခံမ်ားအပါအ၀င္ က်ဴးလြန္မႈႏွင့္ ႏႈိင္းယွဥ္လွ်င္ေသာ္လည္းေကာင္း၊ ျပစ္ဒဏ္ကို ေလွ်ာ့ေပါ့ေပးရန္မျဖစ္ေပ။ ႏုိင္ငံေတာ္သမၼတကသာလွ်င္ က႐ုဏာေ႐ွး႐ႈ၍ ေလွ်ာ့ေပါ့ေပးလိုလွ်င္ ေပးပိုင္ခြင့္႐ွိသည္ဟု မွတ္ခ်က္ျပဳထားသည္။
ယင္းေနာက္ ဦးေစာ၊ ေမာင္စိုး၊ သက္ႏွင္း၊ ရန္ႀကီးေအာင္ ႏွင့္ မႈံႀကီးတို႔က အခြင့္ထူးအယူခံ၀င္ရန္ ေလွ်ာက္ထားၾကေလသည္။ ၁၉၄၈ ခုႏွစ္ ဧၿပီလ ၂၇ ရက္ေန႔တြင္ တရားလႊတ္ေတာ္ခ်ဳပ္က ဦးေစာႏွင့္ အေပါင္းပါတို႔၏ ေလွ်ာက္လႊာမ်ားကို ပယ္ခ်လုိက္ေလသည္။
ထို႔ေနာက္ လုပ္ထံုးလုပ္နည္းအရ ဦးေစာႏွင့္ေလးဦးတို႔၏ အမႈမ်ားကိုလည္းေကာင္း၊ အသနားခံစာတင္ၾကေသာ တရားခံမ်ား၏ အမႈမ်ားကိုလည္းေကာင္း တရားေရးဌာနက စိစစ္၍ သမၼတ စ၀္ေ႐ႊသိုက္ထံ ေနာက္ဆံုးတင္ျပခဲ့ေလသည္။
အယူခံမ်ားကို သမၼတက စိစစ္၍ ၁၉၄၈ ခုႏွစ္ ေမလ ၅ ရက္ေန႔ ရက္စြဲပါ တရားေရးဌာနအတြင္း၀န္ ဦးစံညြန္႔၏ အမိန္႔ျဖင့္ ခင္ေမာင္ရင္အေပၚ ခ်မွတ္ထားေသာ ေသဒဏ္ကို တစ္သက္တစ္ကၽြန္းသို႔ ႏုိင္ငံေတာ္သမၼတႀကီးက ေျပာင္းလဲေလွ်ာ့ေပါ့ေပးခဲ့သည္။ ထို႔နည္းတူစြာ ေမလ ၆ ရက္ေန႔တြင္လည္း သုခႏွင့္ ေမာင္နီ တို႔ကို ေသဒဏ္အစား တစ္သက္တစ္ကၽြန္းျပစ္ဒဏ္သို႔ ေျပာင္းလဲက်ခံေစရန္ အမိန္႔ခ်မွတ္လုိက္ေလသည္။ က်န္တရားခံမ်ားအား မူလအထူးရာဇ၀တ္ခံု႐ုံးမွ ခ်မွတ္ခဲ့ေသာ စီရင္ခ်က္အတုိင္းေသဒဏ္ကို အတည္ျပဳေပးခဲ့သည္။ တရားခံမ်ားအား ႀကိဳးေပးမည့္ေန႔ကိုလည္း ၁၉၄၈ ခုႏွစ္ ေမလ ၈ ရက္ စေနေန႔ကို အတည္ျပဳေပးခဲ့သည္။
ဤသို႔ျဖင့္ ႀကိဳးေပးရန္ နီးကပ္လာၿပီျဖစ္၍ ရန္ကုန္ဗဟိုအက်ဥ္းေထာင္၌ ႀကိဳးတိုက္တြင္ ထည့္သြင္းထားေသာ ေမာင္နီ၊ သုခ၊ စိန္ႀကီးႏွင့္ ရန္ႀကီးေအာင္တို႔အတြက္ သံဃာေတာ္မ်ားပင့္ဖိတ္၍ တရားနာေစခဲ့သည္။ ၿပီးလွ်င္ သရဏဂံုတင္ ေပးသည္။
စိန္ႀကီးက အခုမွ မထူးေတာ့ၿပီဆို၍ သရဏဂံုအတင္မခံခဲ့ဟု ေနာင္တြင္ သုခက ျပန္လည္ေျပာခဲ့သည္။ သရဏဂံုတင္ေသာေန႔ ညေနေစာင္းမွာပင္ သုခ ႏွင့္ ေမာင္နီ တို႔ ေသဒဏ္မွ လြတ္၍ တစ္သက္တစ္ကၽြန္းေျပာင္းေၾကာင္း အမိန္႔စာေရာက္လာ၍ သက္ဆုိင္ရာက အမိန္႔ကို ဖတ္ျပၿပီး ယင္းတို႔အား ႀကိဳးတုိက္မွ ႏွစ္ႀကီးျပစ္ဒဏ္အေဆာင္သို႔ ေျပာင္းေ႐ႊ႕လုိက္ေလသည္။
၁၉၄၈ ခုႏွစ္ ေမလ ၈ ရက္ေန႔ စေနေန႔ နံနက္ ၅း၃၀ နာရီတြင္ ရန္ကုန္ေထာင္ႀကီး (ယခုသူနာျပဳတကၠသိုလ္ဝင္း ေနရာ) တြင္ ၄င္းတို႔ ႏွစ္ဦးအား ႀကိဳးေပးမည္ျဖစ္ရာ ႀကိဳးမေပးမီ အခ်ိန္ကေလးတြင္ စိန္ႀကီး(ခ)ေမာင္စိန္က မိမိႏွင့္အေပါင္းပါ တို႔ ဦးေစာ၏ စကားကို နားေထာင္မိရင္ ယခုကဲ့သို႔ မလုပ္သင့္ မလုပ္ထုိက္သည္ကို လုပ္ခဲ့မိေၾကာင္း ၄င္းအေနႏွင့္ ဘဝဆက္တုိင္း ဦးေစာလိုလူမ်ိဳးႏွင့္ မေတြ႕ရ မဆံုရပါေစႏွင့္ဟု တုိင္တည္သြားၿပီး ´လုပ္ရဲရင္ ခံရဲရမည္´ ဟု ဆိုက ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ ၀န္ႀကီးမ်ားအား သတ္သည္မွာ မွန္ေၾကာင္း၊ ထိုသို႔သတ္ရျခင္းမွာလည္း ဂဠဳန္ဦးေစာ၏ ေစခိုင္းခ်က္အရ သတ္ခဲ့ရေၾကာင္း သက္ဆိုင္ရာပုဂၢိဳလ္မ်ားကို ေျပာဆိုၿပီးေနာက္ `အသက္ေရ ငါေျပာတဲ့အတုိင္း လုပ္ထားေဟ့၊ ငါလာခဲ့ၿပီ´ ဟု ေအာ္ဟစ္သြားေလသည္။
စိန္ႀကီး၏ လုပ္ႀကံမႈေၾကာင့္ ေျပာသြားသည့္ကိစၥကို လူတုိင္းနားလည္ႏိုင္ၾကေသာ္လည္း ` အသက္ေရ ငါေျပာတဲ့အတုိင္း လုပ္ထားေဟ့ ငါလာခဲ့ၿပီ´ ဆိုသည့္ စကားအဓိပၸါယ္တို႔ကို လူအမ်ားနားလည္ခ်င္မွ နားလည္ေပလိမ့္မည္။ လိမ့္ပတ္လည္ေအာင္ ႐ွင္းျပမွသာ ဇာတ္ရည္လည္ေပလိမ့္မည္ ျဖစ္သည္။
ေမာင္စိန္ ေခၚ စိန္ႀကီး၏ ဖခင္မွာ ပဲခူးတုိင္း ႀကိဳ႔ပင္ေကာက္ၿမိဳ႕တြင္ လူသိထင္႐ွားေသာ ဦးေမာင္ႀကီး၏ တစ္ဦးတည္းေသာ သားျဖစ္ၿပီး အဂၤလိပ္ေခတ္က ၁ဝ တန္း အထိ ေက်ာင္းေနခဲ့ဖူးသည္။ စိန္ႀကီးႏွင့္ ဂဠဳန္ဦးေစာတို႔သည္ အလြန္ရင္းႏွီးသည့္ မိတ္ေဆြရင္းျခာမ်ားျဖစ္ၾကသည္။ ဦးေမာင္ႀကီးမွာ လူသတ္ခံရၿပီးေနာက္ မိခင္ျဖစ္သူက သားျဖစ္သူ စိန္ႀကီးကို တခ်ိန္က ဦးေစာ၏ ေက်းဇူး႐ွိခဲ့ဖူးေသာေၾကာင့္ သားျဖစ္သူအား အစစအရာရာလိမၼာေရးျခား႐ွိေစရန္ႏွင့္ လိုအပ္သလို ခိုင္းေစရန္ ဦးေစာထံအပ္ႏွံခဲ့သည္။ ဦးေစာက ၄င္း၏ အိမ္ဝင္းသို႔ ေရာက္လွ်င္ ေရာက္ခ်င္း စိန္ႀကီးကို သစၥာေရေသာက္ခုိင္းၿပီး လုပ္ႀကံမႈထဲတြင္ ပါဝင္ခုိင္းသည္။
လူငယ္ဘာသာဘာဝ စိန္ႀကီးမွာ မိမိဇာတိ ႀကိဳ႔ပင္ေကာက္ၿမိဳ႕၌ ငယ္ရည္းစား႐ွိသည္။ စိန္ႀကီးသည္ အယူခံပယ္ခ်ခံရၿပီးေနာက္ ႀကိဳးေပးရန္ ရက္နီးလာခါနီး၌ သက္ဆိုင္ရာ အက်ဥ္းဦးစီးဝန္ထမ္းမ်ားကို ၄င္း၏ ငယ္ရည္းစားႏွင့္ ေတြ႕ဆံုလိုေၾကာင္း ေျပာျပသည္။ သက္ဆိုင္ရာ ေနာက္ဆံုး အခြင့္အေရးေပးသည့္အေနျဖင့္ အထက္အာဏာပိုင္မ်ားထံ ခြင့္ပန္၍ ေတြ႕ဆံုခြင့္ေပးခဲ့သည္။ ဤသို႔ျဖင့္ စိန္ႀကီး၏ ရည္းစားသည္ ရန္ကုန္ေထာင္ႀကီးသို႔ ေရာက္လာေသာအခါ ေထာင္ပိုင္ႀကီးႏွင့္ အက်ဥ္းဝန္ထမ္းမ်ားေ႐ွ႕တြင္ ၄င္းတို႔ႏွစ္ဦးအား လြတ္လပ္စြာ စကားေျပာခြင့္ျပဳခဲ့သည္။
နုုိင္ငံေတာ္လုုပ္ၾကံမႈ၏ အဓိကတရားခံ ဦးေစာအား ႀကိဳးေပးစဥ္
ထိုစဥ္အတြင္း စိန္ႀကီးသည္ ေထာင္ပိုင္ႀကီးႏွင့္ ဝန္ထမ္းမ်ားေ႐ွ႕တြင္ ၄င္း၏ ရည္းစားအား လင္မ႐ွိလွ်င္ လူေစာ္ကားလိမ့္မည္ျဖစ္ရာ ၄င္းႀကိဳးေပးခံရၿပီးေနာက္ သင့္ေတာ္သည့္ တစ္ေယာက္ေယာက္ကို အျမန္ဆံုးလက္ထပ္ယူရန္ ေျပာၾကားသည္။ ၄င္း၏ရည္းစားျဖစ္သူက သူ႔ဘဝတစ္သက္တြင္ ေယာက္်ားမယူလိုေတာ့ေၾကာင့္ ေျပာခဲ့ရာ စိန္ႀကီးကလည္း ၄င္း၏ စကားကို နားေထာင္ရန္တြင္တြင္မွာၾကားေနသည္။ ထို႔ေနာက္ စိန္ႀကီးက မိမိသည္ သူႏွင့္သမီးရည္းစားျဖစ္ခဲ့သည္မွာ (၄)ႏွစ္တုိင္ ႐ွိခဲ့ၿပီျဖစ္ေသာ္လည္း မိမိရည္းစားကို တခါမွ်မနမ္းခဲ့ဖူးေၾကာင္း ႏွင့္ ႀကိဳးေပးခါနီး၌ တစ္ႀကိမ္တစ္ခါ ပါးကို နမ္းသြားလိုေၾကာင္းေျပာျပရာ သက္ဆုိင္ရာ အက်ဥ္း၀န္ထမ္းတို႔က မိန္းကေလးသေဘာတူလွ်င္ နမ္းႏိုင္ေၾကာင္း ေျပာျပသည္။ မိန္းကေလးက ခြင့္ျပဳသျဖင့္ စိန္ႀကီးပါးႏွစ္ဖက္စလံုးကို မနမ္းဘဲ သစၥာ႐ွိစြာျဖင့္ ၁၅ဝဝ ေမတၱာျဖင့္ တဖက္သာ နမ္းၿပီး၊ က်န္ပါးတဖက္ကို ၄င္းယူမည့္ ခင္ပြန္းေလာင္းအတြက္ သန္႔သန္႔႐ွင္း႐ွင္းထားခဲ့ေၾကာင္း ေထာင္ပိုင္ႀကီးႏွင့္ အက်ဥ္းဝန္ထမ္းမ်ားေ႐ွ႕တြင္ ခ်စ္သက္ေသ ထူသြားခဲ့ေလသည္။
ထို႔ေနာက္ ႀကိဳးစင္တက္သြားသည့္ေန႔၌ ႀကိဳးေပးမည့္အခ်ိန္ေလာက္တြင္ ၄င္း၏ ရည္းစားျဖစ္သူသည္ ရန္ကုန္ေထာင္တြင္း႐ွိ ၀န္ထမ္းအိမ္တစ္ေနရာ၌ အရက္တစ္ခြက္ႏွင့္ မီးညွိထားေသာ စီးကရက္တလိပ္ကို ပန္းကန္ျပား၌ စိန္ႀကီးမွာထားသည့္အတုိင္း ျပဳလုပ္ထားခဲ့သည္။ စိန္ႀကီးသည္ ႀကိဳးစင္ေပၚ၌ ေဒါက္မျဖဳတ္ခင္အတြင္းမွာပင္ `အသက္ေရ… ငါေျပာထားတဲ့အတုိင္း လုပ္ထားေဟ့…. ငါလာခဲ့ၿပီ´ ဟူေသာ ေအာ္ဟစ္သံႏွင့္အတူ အရက္ခြက္ထဲမွ အရက္မ်ားလႈိင္းထသကဲ့သို႔ သိသိသာသာ လႈပ္ခတ္လာၿပီး စီးကရက္မွာလည္း လူတစ္ေယာက္ ဝင္ဖြာေနသည့္အလား မီးခိုးမ်ား တေထာင္းေထာင္းထေနသည္ကို ေတြ႕ရေလသည္။ စိန္ႀကီးကိုယ္တုိင္ အရက္ႏွင့္စီးကရက္ကို ေသာက္ေနသကဲ့သို႔ အားလံုးက ျမင္ေတြ႕ရေလသည္။
ေမာင္စိန္ (ခ) စိန္ႀကီးသည္ အရက္ကိုလည္း ႀကိဳက္၊ စီးကရက္ကိုလည္း တလိပ္ၿပီး တစ္လိပ္ မီးခိုးမျပတ္ေအာင္ ေသာက္တတ္ေသာ Chain Smoker တစ္ဦးျဖစ္ေလသည္။ စိန္ႀကီး၏ အဆိုပါ ငယ္ရည္းစားဆိုသူမွာ ေနာင္တြင္ နအဖ စစ္အစိုးရလက္ထက္မွ ယေန႔တုိင္ ဘီလီယ်ံႏွင့္ခ်ီ၍ ခ်မ္းသာၾကြယ္၀ေနေသာ စစ္အာဏာ႐ွင္ႀကီး ဗိုလ္ခ်ဳပ္မွဴးႀကီး သန္းေ႐ႊ (ၿငိမ္း) ႏွင့္ အလြန္ရင္းႏွီးသည့္ ေခတ္ပ်က္သူေဌးႀကီး လက္နက္ပြဲစား ဦးေတဇ၏ ေယာကၡမ (Parents in law) ေဒၚထူးျဖစ္ေနေလသည္။ဦးေတဇသည္ဦးေဇာ္ႏွင့္ေဒၚထူးတို ့၏သမီးသီတာေဇာ္ႏွင့္လက္ထပ္ခဲံ့သည္။ ေတဇ၏ `ထူး´ ကုမၸဏီ သည္ ေယာကၡမနာမည္ကို ဂုဏ္ျပဳမွည့္ေခၚထားျခင္းျဖစ္သည္ဟု ဆိုသည္။
လုပ္ႀကံမႈတြင္ ကိုယ္တိုင္စတင္းကိုင္ၿပီး က်ဴးလြန္ခဲ့ေသာ ရန္ႀကီးေအာင္၏ ဖခင္မွာ ဦးလွထြန္းျဖစ္ၿပီး ဦးေစာ ႏွင့္ ေဆြမ်ိဳးေတာ္စပ္ေလသည္။ ဦးေစာသည္ ရန္ႀကီးေအာင္အား တူသားကဲ့သုိ႔ပင္ ၄င္းအိမ္၌ ေခၚယူေမြးစားထားသည္။ အသက္ ၁၆၊ ၁၇ အ႐ြယ္သာ႐ွိၿပီး ႏွစ္လံုးျပဴးေသနတ္ကို ပစ္ဖို႔ ေဝးစြ၊ ကိုင္တြယ္၍ပင္ မၾကည့္ဘူးေခ်။ သို႔ေသာ္ ဦးေစာကိုယ္တုိင္ ရန္ႀကီးေအာင္ကို အင္းလ်ားကန္ထဲ႐ွိ လူသူအေရာက္အေပါက္နည္းလွသည့္ ကၽြန္းတစ္ကၽြန္းတြင္ ေသနတ္မ်ိဳးစံုပစ္နည္းကို လက္ထပ္သင္ေပးခဲ့သည္။ လုပ္ႀကံမႈတြင္ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္တကြ ဝန္ႀကီးမ်ားအား စက္တင္းေသနတ္ကိုလက္သံေျပာင္စြာက်ည္ကပ္ေလးခုကုန္ေအာင္ပစ္ခဲ့သည့္အျပင္အတြင္းဝန္႐ုံးေအာက္ထပ္အဆင္း တြင္ ေလွကားထိပ္၌ ဆရာႀကီး ဦးရာဇတ္၏ သက္ေတာ္ေစာင့္ ရဲေဘာ္ကိုေထြးကို စတင္းေသနတ္ျဖင့္္ ျပစ္ခတ္သြားသည့္အထိ ေသနတ္ပစ္ကၽြမ္းက်င္သြားေလသည္။
ရန္ႀကီးေအာင္မွာ လုပ္ႀကံမႈႀကီးႏွင့္ ပတ္သက္၍ ပထမတြင္ ဟုတ္တုိင္းမွန္ရာမ်ားကိုပင္ ေျဖာင့္ခ်က္ေပးၿပီးမွ ေနာက္ပိုင္း၌ ဘူးကြယ္ပစ္ခဲ့သည္။
၄င္းတို႔အား ႀကိဳးမေပးမီ ရန္ကုန္ေထာင္ႀကီး ႀကိဳးတုိက္၌ ေမာင္စိန္ (ခ) စိန္ႀကီးႏွင့္အတူ အခန္းခ်င္းကပ္၍ ထားခဲ့သည္။ စိန္ႀကီးမွာ ႀကိဳးေပးမခံမီ မဂၢဇင္းစာအုပ္မ်ား ေတာင္း၊ စီးကရက္ ေတာင္း၊ ေနာက္ဆံုး ၄င္းရည္းစားကိုပင္ ေတြ႕ခြင့္ေတာင္းကာ အခြင့္အေရးမ်ိဳးစံု ေတာင္းဆိုသြားသည္။
ရန္ႀကီးေအာင္မွာ ဘာမွ်မေတာင္းသည့္အျပင္ ေအးေဆးစြာ ဘုရားအာ႐ုံျပဳကာ ပုတီးစိပ္ဘာဝနာပြားမ်ားရင္း ေနထိုင္သြားခဲ့ေလသည္။ ေနာက္ဆံုး ႀကိဳးေပးမည့္ နံနက္ ေဝလီေဝလင္း ၅ နာရီအခ်ိန္၌ ၄င္းအိပ္ေသာ သံကုတင္ထိပ္ေဘာင္ေပၚတြင္ ဘုရားဆီမီးမ်ား ထြန္းညွိ၍ က်ံဳ႕က်ံဳ႕ေလးဘုရားဝတ္ျပဳေနသည္ကို ဝန္ထမ္းမ်ား ေတြ႕႐ွိရေလသည္။ ႀကိဳးေပးရန္ နီးလာ၍ ၄င္းအား ေခၚထုတ္သည့္အခါ၌လည္း ၿငိမ္ၿငိ္မ္သက္သက္ေအးခ်မ္းစြာ လိုက္ပါသြားသည္။
ေထာင္ဝန္ထမ္းႏွင့္ေထာင္မွဴးတို႔အား ၄င္းစိပ္ခဲ့ေသာ စိပ္ပုတီးႏွင့္ စာကေလးတစ္ေစာင္ကို ေပးအပ္ကာ ၄င္းေနာက္ဆံုးဝတ္သြားေသာ ႐ွပ္အကၤီ်ႏွင့္လုံခ်ည္တပတ္ႏြမ္းကေလးကို ဖခင္ျဖစ္သူထံ ဆက္ဆက္ပို႔ေပးရန္ သက္ဆိုင္ရာသုိ႔ မွာၾကားသြားခဲ့ေလသည္။
၄င္းသည္ လုပ္ႀကံမႈႀကီးတြင္ ပါ၀င္က်ဴးလြန္ေၾကာင္း ဝန္ခံသြား႐ွာသည္။ ႀကိဳးေပးၿပီးေနာက္ ဝန္ထမ္းမ်ားက ၄င္း အခန္းေဘးမွ ျဖတ္ေလွ်ာက္သြားရာ ဘုရားဆီမီးမ်ားမွာ အခ်ိဳ႕မွာ ၿငိမ္း၍ အခ်ိဳ႕မွာ ၿငိမ္းလုၿငိမ္းခင္ မွိတ္တုတ္မွိတ္တုတ္ ျဖစ္ေနသည္ကို ေတြ႕ရေလသည္။ ဆီမီးအားလံုး မၿငိမ္းခင္မွာပင္ ရန္ႀကီးေအာင္၏ ဇီဝိန္ကား ခ်ဳပ္ၿငိမ္းသြားသည္မွာ သခၤါရတရားသေဘာအရ `ကိုယ္ျပဳေသာကံ ပဲ့တင္သံ ကိုယ့္ထံျပန္လာမည္´ ဟူသည္ကို လွစ္ဟေနေပသည္။
ရန္ႀကီးေအာင္က သူ႔ဖခင္ထံေပးခဲ့ေသာမွာတမ္းစာေလးမွာ-
`အေဖေရ အေဖ့အေနနဲ႔ေတာ့ သားအတြက္ မခ်ိမဆန္႔ပဋိေဒဝမီးေတြ ေတာက္ေလာင္ေနပါလိမ့္မယ္။ က်ေနာ္ဟာ ႀကိဳးမိန္႔ခ်ခံရၿပီး အယူခံပယ္လိုက္ၿပီဆိုတဲ့သတင္း ၾကားရကတည္းက ေန႔စဥ္ပုတီးစိပ္၊ တရားထိုင္ခဲ့ရာ သားတရားရခဲ့ပါၿပီအေဖ။ ေသျခင္းတရားကို လူတုိင္းႀကံဳရမယ္ဆိုေပမယ့္ ဒီလိုအျဖစ္ဆိုးမ်ိဳးနဲ႔ေတာ့ သားမေသခ်င္တာေတာ့ အမွန္ပါပဲအေဖ။ ဒါေပမယ့္ ကိုယ္ျပဳခဲ့တဲ့အမႈအတြက္ တစ္ေန႔ ကိုယ္ျပန္ခံရမယ္ဆိုတာကို သားတရား ရခဲ့ပါၿပီ။
သားကိုယ့္အျပစ္ေၾကာင့္ ေသရမွာကို တစ္စက္မွ မေၾကာက္ပါဘူး။ က်ေနာ္ေန႔တုိင္း စိပ္ခဲ့တဲ့ ပုတီး၊ မေသခင္ ဝတ္ထားတဲ့ အကၤီ်နဲ႔ လံုခ်ည္ ေလးကို ယခုစာနဲ႔အတူ အေဖ့ထံအပ္ႏွံခဲ့ပါတယ္။ ညီေလးေတြႀကီးလာတဲ့တစ္ေန႔ က်ေနာ္ေပးခဲ့တဲ့ ပုတီး၊ အဝတ္အစားနဲ႔ စာကိုျပၿပီး က်ေနာ့္လို မမိုက္ဖို႔ ဆံုးမေပးရန္ အေဖ့ကိုမွာရင္း သား ႐ိုေသေလးျမတ္စြာကန္ေတာ့ခဲ့ပါတယ္။
သားရန္ႀကီးေအာင္
ရန္ႀကီးေအာင္၏ မွာတမ္းစာေလးကို ေသေသခ်ာခ်ာဖတ္ၾကည့္ပါက ေစ့ေစ့ေတြးလွ်င္ ေရးေရးေပၚဆိုသလို သံေဝဂတရားမ်ားရၿပီးရင္း ရခဲ့ပါသည္။ ေလာက၌ လုပ္သင့္လုပ္ထုိက္သည့္ကိစၥမ်ားကို မလုပ္ခဲ့ေသာ္ သို႔မဟုတ္ မလုပ္သင့္မလုပ္ထုိက္သည္ကို လုပ္မိခဲ့ပါက ေနာင္ တခ်ိန္ တြင္ ပူပန္ေနရမည္မွာ မလြဲဧကန္ပင္ ျဖစ္သည္။ ယင္းသည္ပင္လွ်င္ ေနာင္တတရားမ်ားပင္ မဟုတ္ပါေလာ။
သန္းဝင္လိွဳင္" class="scaledImageFitWidth img" height="362" src="https://fbcdn-sphotos-e-a.akamaihd.net/hphotos-ak-xfp1/t1.0-9/s600x600/10329101_284190828427146_8691873098795829200_n.jpg" style="border: 0px; height: auto; min-height: 100%; position: relative; width: 470px;" width="470" /></div>
</a></div>
</div>
</div>
<div style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: 12.288000106811523px; orphans: auto; text-align: left; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">
<form action="https://www.facebook.com/ajax/ufi/modify.php" class="live_284190828427146_316526391751760 commentable_item autoexpand_mode" data-ft="{"tn":"]"}" data-live="{"seq":"284190828427146_284291958417033"}" id="u_jsonp_15_z" method="post" rel="async" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div class="clearfix" style="zoom: 1;">
<div class="_4bl9" style="overflow: hidden; word-wrap: break-word;">
<div class="_5pcp _5vsi" style="color: #898f9c; margin-top: 10px;">
<span><span data-reactid=".8b"><a class="UFILikeLink accessible_elem" data-reactid=".8b.0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" style="clip: rect(1px 1px 1px 1px); color: #6d84b4; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; height: 1px; overflow: hidden; position: absolute; text-decoration: none; width: 1px;" title="Like this">Like</a><a class="UFILikeLink" data-ft="{"tn":">"}" data-reactid=".8b.1" href="https://www.facebook.com/#" role="button" style="color: #6d84b4; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none;" title="Like this">Like</a></span></span><span class="Apple-converted-space"> </span>·<span class="Apple-converted-space"> </span><label class="uiLinkButton comment_link" style="color: #666666; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; font-weight: bold; vertical-align: top;" title="Leave a comment"><input class="uiLinkButtonInput" data-ft="{"type":24,"tn":"S"}" style="background-image: none; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; border: none; color: #6d84b4; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; font-weight: normal; margin: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;" type="button" value="Comment" /></label><span class="Apple-converted-space"> </span>·<span class="Apple-converted-space"> </span><span><a class="share_action_link" data-ft="{ "tn": "J", "type": 25 }" data-reactid=".8c" href="https://www.facebook.com/ajax/sharer/?s=2&appid=2305272732&p[0]=100005086925299&p[1]=1073743237&share_source_type=unknown&__av=813936977" rel="dialog" style="color: #6d84b4; cursor: pointer; text-decoration: none;" title="Send this to friends or post it on your timeline.">Share</a></span></div>
</div>
</div>
<div class="uiUfi UFIContainer _5pc9 _5vsj _5v9k" id="u_jsonp_15_15" style="background-color: #f6f7f8; border-bottom-left-radius: 3px; border-bottom-right-radius: 3px; border-top-left-radius: 0px; border-top-right-radius: 0px; color: #141823; margin: 8px -12px -12px; overflow: visible; padding: 0px; width: auto;">
<ul class="UFIList" data-reactid=".8d" style="list-style-type: none; margin: 0px; padding: 0px;">
<li class="UFIRow UFIUnseenItem UFILikeSentence UFIFirstComponent" data-reactid=".8d.1:0" style="background-color: #f6f7f8; border-left-width: 0px; border-top-color: rgb(225, 226, 227); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; margin: 0px; padding: 9px 12px 7px; position: relative; word-wrap: break-word;"><div class="clearfix" data-reactid=".8d.1:0.0" style="zoom: 1;">
<div class="" data-reactid=".8d.1:0.0.$right">
<div class="UFIImageBlockContent _42ef _8u" data-reactid=".8d.1:0.0.$right.0" style="margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px 0px 0px 5px;">
<div class="UFILikeSentenceText" data-reactid=".8d.1:0.0.$right.0.0">
<span data-reactid=".8d.1:0.0.$right.0.0.0"><a class="profileLink" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100007968164382&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:0.0.$right.0.0.0.$range0:0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/ah.gyung.7" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;">Ah Gyung</a><span data-reactid=".8d.1:0.0.$right.0.0.0.$text1:0:$0:0">,<span class="Apple-converted-space"> </span></span><a class="profileLink" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100001679389136&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:0.0.$right.0.0.0.$range1:0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/nunu.ningrang" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;">Nunu Ningrang</a><span data-reactid=".8d.1:0.0.$right.0.0.0.$text2:0:$0:0"><span class="Apple-converted-space"> </span>and<span class="Apple-converted-space"> </span></span><a data-hover="tooltip" data-reactid=".8d.1:0.0.$right.0.0.0.$range2:0" data-tooltip-alignh="center" href="https://www.facebook.com/browse/likes?id=284190828427146&actorid=100005086925299" id="js_105" rel="dialog" role="button" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none;">99 others</a><span data-reactid=".8d.1:0.0.$right.0.0.0.$end:0:$0:0"><span class="Apple-converted-space"> </span>like this.</span></span></div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFIShareRow" data-reactid=".8d.1:1" style="background-color: #f6f7f8; border-top-color: rgb(225, 226, 227); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; margin: 0px 12px; padding: 9px 0px 7px; position: relative; word-wrap: break-word;"><div class="clearfix" data-reactid=".8d.1:1.0" style="zoom: 1;">
<div class="" data-reactid=".8d.1:1.0.$right">
<div class="UFIImageBlockContent _42ef _8u" data-reactid=".8d.1:1.0.$right.0" style="margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px 0px 0px 4px;">
<a class="UFIShareLink" data-reactid=".8d.1:1.0.$right.0.0" href="https://www.facebook.com/shares/view?id=284190828427146" rel="dialog" style="color: #3b5998; cursor: pointer; display: block; text-decoration: none;">79 shares</a></div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFIPagerRow UFIComponent UFIFirstCommentComponent" data-ft="{"tn":"Q"}" data-reactid=".8d.1:3:$allPager" style="background-color: #f6f7f8; border-top-color: rgb(225, 226, 227); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; margin: 0px 12px; padding: 9px 0px 7px; position: relative; word-wrap: break-word;"><div class="clearfix" data-reactid=".8d.1:3:$allPager.0" style="zoom: 1;">
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:$allPager.0.$right">
<div class="clearfix UFIImageBlockContent _42ef _8u" data-reactid=".8d.1:3:$allPager.0.$right.0" style="margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px 0px 0px 6px; zoom: 1;">
<div class="_ohf rfloat" data-reactid=".8d.1:3:$allPager.0.$right.0.$right" style="float: right;">
<span class="fcg UFIPagerCount" data-reactid=".8d.1:3:$allPager.0.$right.0.$right.0" style="color: #898f9c;"></span></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:$allPager.0.$right.0.$left">
<a class="UFIPagerLink" data-reactid=".8d.1:3:$allPager.0.$right.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" style="color: #3b5998; cursor: pointer; display: block; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none;"><span data-reactid=".8d.1:3:$allPager.0.$right.0.$left.0.0">View 9 more comments</span></a></div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFIFirstComment UFIComment display UFIComponent" data-ft="{"tn":"R2"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0" style="background-color: #f6f7f8; margin: 0px 12px; padding: 0px 0px 4px; position: relative; word-wrap: break-word;"><div class="clearfix" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0" style="zoom: 1;">
<div class="_ohe lfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$left" style="float: left;">
<a class="img _8o _8s UFIImageBlockImage" data-ft="{"tn":"T"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=647513480&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/kyi.lwin.14?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; display: block; margin: 0px; position: relative; text-decoration: none;" tabindex="-1"><img alt="" class="img UFIActorImage _54ru" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$left.0.0" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-frc3/v/t1.0-1/c12.0.40.40/p40x40/600249_1002029915098_1903163647_n.jpg?oh=9ccf76bec5917eba2ee1804da187aa35&oe=5430D17F&__gda__=1410899063_aca19f0260d9e9ed08bf4f772b6198b3" style="border: 0px; display: block; height: 32px; width: 32px;" /></a></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right">
<div class="clearfix UFIImageBlockContent _42ef" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0" style="margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px 0px 0px 8px; zoom: 1;">
<div class="_ohf rfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$right" style="float: right;">
<button class="_42ft _5upp _50zy _50-0 _50z- UFICommentCloseButtonFake" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$right.0" style="background-color: transparent; background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/ya/r/7b51EdrRjKm.png); background-position: -208px -54px; background-repeat: no-repeat no-repeat; background-size: 854px 406px; border: 0px none; cursor: pointer; display: block; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; height: 12px; margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: middle; visibility: hidden; white-space: nowrap; width: 12px;" tabindex="-1" title="Remove" type="submit" value="1"><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$right.0.1"></span></button></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left">
<div class="UFICommentContentBlock" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0" style="position: relative;">
<div class="UFICommentContent" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.0">
<span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.0.$author"><a class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=647513480&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.0.$author.0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/kyi.lwin.14?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-weight: bold; text-decoration: none;">Kyi Lwin</a></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.0.1:0"><span class="Apple-converted-space"> </span></span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body"><span class="UFICommentBody" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0"><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0.$end:0:$0:0">v</span></span></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.0.4"></span></div>
<div class="fsm fwn fcg UFICommentActions" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.3" style="clear: both; color: #898f9c; font-size: 12px; font-weight: normal; padding-top: 2px;">
<span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0"><a class="uiLinkSubtle" data-ft="{"tn":"N"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message" href="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=284190828427146&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1&comment_id=284286835084212&offset=0&total_comments=13" style="color: #898f9c; cursor: pointer; text-decoration: none;"><abbr class="livetimestamp" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message.0" data-shorten="true" data-utime="1403015034" style="border-bottom-style: none;" title="Tuesday, June 17, 2014 at 9:23am">35 mins</abbr></a></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$MIDDOT:0"><span class="Apple-converted-space"> </span>·<span class="Apple-converted-space"> </span></span><a class="UFILikeLink" data-ft="{"tn":">"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286835084212:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$action:0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none;" title="Like this comment">Like</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFIComment display UFIComponent" data-ft="{"tn":"R1"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0" style="background-color: #f6f7f8; margin: 0px 12px; padding: 4px 0px; position: relative; word-wrap: break-word;"><div class="clearfix" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0" style="zoom: 1;">
<div class="_ohe lfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$left" style="float: left;">
<a class="img _8o _8s UFIImageBlockImage" data-ft="{"tn":"T"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=647513480&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/kyi.lwin.14?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; display: block; margin: 0px; position: relative; text-decoration: none;" tabindex="-1"><img alt="" class="img UFIActorImage _54ru" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$left.0.0" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-frc3/v/t1.0-1/c12.0.40.40/p40x40/600249_1002029915098_1903163647_n.jpg?oh=9ccf76bec5917eba2ee1804da187aa35&oe=5430D17F&__gda__=1410899063_aca19f0260d9e9ed08bf4f772b6198b3" style="border: 0px; display: block; height: 32px; width: 32px;" /></a></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right">
<div class="clearfix UFIImageBlockContent _42ef" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0" style="margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px 0px 0px 8px; zoom: 1;">
<div class="_ohf rfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$right" style="float: right;">
<button class="_42ft _5upp _50zy _50-0 _50z- UFICommentCloseButtonFake" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$right.0" style="background-color: transparent; background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/ya/r/7b51EdrRjKm.png); background-position: -208px -54px; background-repeat: no-repeat no-repeat; background-size: 854px 406px; border: 0px none; cursor: pointer; display: block; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; height: 12px; margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: middle; visibility: hidden; white-space: nowrap; width: 12px;" tabindex="-1" title="Remove" type="submit" value="1"><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$right.0.1"></span></button></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left">
<div class="UFICommentContentBlock" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0" style="position: relative;">
<div class="UFICommentContent" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.0">
<span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.0.$author"><a class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=647513480&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.0.$author.0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/kyi.lwin.14?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-weight: bold; text-decoration: none;">Kyi Lwin</a></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.0.1:0"><span class="Apple-converted-space"> </span></span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body"><span class="UFICommentBody" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0"><span class=" __zg" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0.$end:0:$0:0" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em;">လူထုဦးလွေရးတဲ႕ ေထာင္နဲ႕လူသား စာအုပ္ထဲမွာဖတ္ဖုးတယ္ထင္တယ္။ဖတ္ထားတာၾကာေတာ႕ စာအုပ္နာမည္မွားမလားမသိ္ေတာ႕ဘူး။ အဲဒီလူေတြ ဟာ ဘယ္လိုအေၾကာင္းရင္းဆိုတာ ဂဃ နဏ မသိပါပဲ ဦးေစာရဲ႕ အသံုးခ်မွဳ ကိုခံလိုက္ၾကရတယ္။ တကယ္႕ကို ပညာ ဗဟုသုတ ဘာဆို ဘာမွ မသိတဲ႕ လူငယ္ေတြကို မိွဳင္းတိုက္ၿပီး ႏိုင္ငံေတာ္လုပ္ႀကံမွဳႀကီးကို ဖန္တီးလိုက္တာပါပဲ။</span></span></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.0.4"></span></div>
<div class="fsm fwn fcg UFICommentActions" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.3" style="clear: both; color: #898f9c; font-size: 12px; font-weight: normal; padding-top: 2px;">
<span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0"><a class="uiLinkSubtle" data-ft="{"tn":"N"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message" href="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=284190828427146&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1&comment_id=284286865084209&offset=0&total_comments=13" style="color: #898f9c; cursor: pointer; text-decoration: none;"><abbr class="livetimestamp" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message.0" data-shorten="true" data-utime="1403015046" style="border-bottom-style: none;" title="Tuesday, June 17, 2014 at 9:24am">35 mins</abbr></a></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$MIDDOT:0"><span class="Apple-converted-space"> </span>·<span class="Apple-converted-space"> </span></span><a class="UFILikeLink" data-ft="{"tn":">"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284286865084209:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$action:0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none;" title="Like this comment">Like</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFIComment display UFIComponent" data-ft="{"tn":"R0"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0" style="background-color: #f6f7f8; margin: 0px 12px; padding: 4px 0px; position: relative; word-wrap: break-word;"><div class="clearfix" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0" style="zoom: 1;">
<div class="_ohe lfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$left" style="float: left;">
<a class="img _8o _8s UFIImageBlockImage" data-ft="{"tn":"T"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100006266194271&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/kohla.thein.3?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; display: block; margin: 0px; position: relative; text-decoration: none;" tabindex="-1"><img alt="" class="img UFIActorImage _54ru" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$left.0.0" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xap1/t1.0-1/c105.27.340.340/s40x40/947205_1376250369260490_2019034501_n.jpg" style="border: 0px; display: block; height: 32px; width: 32px;" /></a></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right">
<div class="clearfix UFIImageBlockContent _42ef" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0" style="margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px 0px 0px 8px; zoom: 1;">
<div class="_ohf rfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$right" style="float: right;">
<button class="_42ft _5upp _50zy _50-0 _50z- UFICommentCloseButtonFake" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$right.0" style="background-color: transparent; background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/ya/r/7b51EdrRjKm.png); background-position: -208px -54px; background-repeat: no-repeat no-repeat; background-size: 854px 406px; border: 0px none; cursor: pointer; display: block; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; height: 12px; margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: middle; visibility: hidden; white-space: nowrap; width: 12px;" tabindex="-1" title="Remove" type="submit" value="1"><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$right.0.1"></span></button></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left">
<div class="UFICommentContentBlock" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0" style="position: relative;">
<div class="UFICommentContent" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.0">
<span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.0.$author"><a class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100006266194271&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.0.$author.0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/kohla.thein.3?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-weight: bold; text-decoration: none;">Ko Hla Thein</a></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.0.1:0"><span class="Apple-converted-space"> </span></span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body"><span class="UFICommentBody" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0"><span class=" __zg" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0.$end:0:$0:0" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em;">ေဒၚထူးဆိုတာေမွာ္ဘီအလြန္ကြမ္းယာနာမည္ႀကီးတဲ့ၿမိဳ႕ေလးမွာ မုန္႔ဟင္းခါးစားေနတံုးကားဝင္တိုက္လို႔ေသသြားတာမဟုတ္လား။ရန္ႀကီးေအာင္ရည္းစားဆိုေတာ့ဓာတ္ပံုေလးတင္ေပးပါလား</span></span></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.0.4"></span></div>
<div class="fsm fwn fcg UFICommentActions" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.3" style="clear: both; color: #898f9c; font-size: 12px; font-weight: normal; padding-top: 2px;">
<span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0"><a class="uiLinkSubtle" data-ft="{"tn":"N"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message" href="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=284190828427146&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1&comment_id=284291485083747&offset=0&total_comments=13" style="color: #898f9c; cursor: pointer; text-decoration: none;"><abbr class="livetimestamp" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message.0" data-shorten="true" data-utime="1403015824" style="border-bottom-style: none;" title="Tuesday, June 17, 2014 at 9:37am">22 mins</abbr></a></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$MIDDOT:0"><span class="Apple-converted-space"> </span>·<span class="Apple-converted-space"> </span></span><a class="UFILikeLink" data-ft="{"tn":">"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291485083747:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$action:0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none;" title="Like this comment">Like</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFIComment display UFIComponent" data-ft="{"tn":"R"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0" style="background-color: #f6f7f8; margin: 0px 12px; padding: 4px 0px; position: relative; word-wrap: break-word;"><div class="clearfix" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0" style="zoom: 1;">
<div class="_ohe lfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$left" style="float: left;">
<a class="img _8o _8s UFIImageBlockImage" data-ft="{"tn":"T"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100004542578125&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/ponepone.ponepone?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; display: block; margin: 0px; position: relative; text-decoration: none;" tabindex="-1"><img alt="" class="img UFIActorImage _54ru" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$left.0.0" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xap1/t1.0-1/p40x40/1488181_245849762243108_1447282444_n.jpg" style="border: 0px; display: block; height: 32px; width: 32px;" /></a></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right">
<div class="clearfix UFIImageBlockContent _42ef" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0" style="margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px 0px 0px 8px; zoom: 1;">
<div class="_ohf rfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$right" style="float: right;">
<button class="_42ft _5upp _50zy _50-0 _50z- UFICommentCloseButtonFake" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$right.0" style="background-color: transparent; background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/ya/r/7b51EdrRjKm.png); background-position: -208px -54px; background-repeat: no-repeat no-repeat; background-size: 854px 406px; border: 0px none; cursor: pointer; display: block; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; height: 12px; margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: middle; visibility: hidden; white-space: nowrap; width: 12px;" tabindex="-1" title="Remove" type="submit" value="1"><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$right.0.1"></span></button></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left">
<div class="UFICommentContentBlock" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0" style="position: relative;">
<div class="UFICommentContent" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.0">
<span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.0.$author"><a class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100004542578125&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.0.$author.0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/ponepone.ponepone?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-weight: bold; text-decoration: none;">Pone Pone Pone Pone</a></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.0.1:0"><span class="Apple-converted-space"> </span></span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body"><span class="UFICommentBody" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0"><span class=" __zg" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0.$end:0:$0:0" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em;">ရွယ္လိုက္ပါျပီ</span></span></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.0.4"></span></div>
<div class="fsm fwn fcg UFICommentActions" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.3" style="clear: both; color: #898f9c; font-size: 12px; font-weight: normal; padding-top: 2px;">
<span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0"><a class="uiLinkSubtle" data-ft="{"tn":"N"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message" href="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=284190828427146&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1&comment_id=284291958417033&offset=0&total_comments=13" style="color: #898f9c; cursor: pointer; text-decoration: none;"><abbr class="livetimestamp" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.3.$metadata:0.$timestamp-message.0" data-shorten="true" data-utime="1403015915" style="border-bottom-style: none;" title="Tuesday, June 17, 2014 at 9:38am">20 mins</abbr></a></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$MIDDOT:0"><span class="Apple-converted-space"> </span>·<span class="Apple-converted-space"> </span></span><a class="UFILikeLink" data-ft="{"tn":">"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284291958417033:0.0.$right.0.$left.0.3.$likeToggle:0:$action:0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none;" title="Like this comment">Like</a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</li>
<li class="UFIRow UFILastComment UFILastCommentComponent UFIComment display UFIComponent UFIUnseenItem" data-ft="{"tn":"R"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0" style="background-color: #f6f7f8; border-left-width: 0px; margin: 0px 12px; padding: 4px 0px; position: relative; word-wrap: break-word;"><div class="clearfix" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0" style="zoom: 1;">
<div class="_ohe lfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$left" style="float: left;">
<a class="img _8o _8s UFIImageBlockImage" data-ft="{"tn":"T"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100006266194271&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$left.0" href="https://www.facebook.com/kohla.thein.3?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; display: block; margin: 0px; position: relative; text-decoration: none;" tabindex="-1"><img alt="" class="img UFIActorImage _54ru" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$left.0.0" src="https://fbcdn-profile-a.akamaihd.net/hprofile-ak-xap1/t1.0-1/c105.27.340.340/s40x40/947205_1376250369260490_2019034501_n.jpg" style="border: 0px; display: block; height: 32px; width: 32px;" /></a></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right">
<div class="clearfix UFIImageBlockContent _42ef" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0" style="margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px 0px 0px 8px; zoom: 1;">
<div class="_ohf rfloat" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$right" style="float: right;">
<button class="_42ft _5upp _50zy _50-0 _50z- UFICommentCloseButtonFake" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$right.0" style="background-color: transparent; background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/ya/r/7b51EdrRjKm.png); background-position: -208px -54px; background-repeat: no-repeat no-repeat; background-size: 854px 406px; border: 0px none; cursor: pointer; display: block; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12px; height: 12px; margin: 0px; overflow: hidden; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: middle; visibility: hidden; white-space: nowrap; width: 12px;" tabindex="-1" title="Remove" type="submit" value="1"><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$right.0.1"></span></button></div>
<div class="" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$left">
<div class="UFICommentContentBlock" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$left.0" style="position: relative;">
<div class="UFICommentContent" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$left.0.0">
<span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$left.0.0.$author"><a class="UFICommentActorName" data-ft="{"tn":";"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/hovercard.php?id=100006266194271&extragetparams=%7B%22hc_location%22%3A%22ufi%22%7D" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$left.0.0.$author.0" dir="ltr" href="https://www.facebook.com/kohla.thein.3?fref=ufi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-weight: bold; text-decoration: none;">Ko Hla Thein</a></span><span data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$left.0.0.1:0"><span class="Apple-converted-space"> </span></span><span data-ft="{"tn":"K"}" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body"><span class="UFICommentBody" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0"><span class=" __zg" data-reactid=".8d.1:3:1:$comment284190828427146_284292641750298:0.0.$right.0.$left.0.0.1:$comment-body.0.$end:0:$0:0" style="font-family: ZawGyi !important; font-size: 1em;">ခင္ၫြန္အေဖကဘၫြန္႔ဟုတ္ရဲ႕လား</span></span></span></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</li>
</ul>
</div>
</form>
</div>
Adminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6467148985101187655.post-81767992687791125562014-06-15T22:45:00.002-07:002014-06-15T22:45:24.507-07:00A Brief History of the Kachin Revolution by the KIO<p style=" margin: 12px auto 6px auto; font-family: Helvetica,Arial,Sans-serif; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; font-size: 14px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-stretch: normal; -x-system-font: none; display: block;"> <a title="View A Brief History of the Kachin Revolution by the KIO on Scribd" href="http://www.scribd.com/doc/134397257/A-Brief-History-of-the-Kachin-Revolution-by-the-KIO" style="text-decoration: underline;" >A Brief History of the Kachin Revolution by the KIO</a> by <a title="View N-gun Ja Wa's profile on Scribd" href="http://www.scribd.com/Ngunjawa" style="text-decoration: underline;" >N-gun Ja Wa</a></p><iframe class="scribd_iframe_embed" src="//www.scribd.com/embeds/134397257/content?start_page=1&view_mode=scroll&access_key=key-o341lc9o9et7sjika94&show_recommendations=true" data-auto-height="false" data-aspect-ratio="0.714172604908947" scrolling="no" id="doc_14381" width="100%" height="600" frameborder="0"></iframe>Adminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6467148985101187655.post-54845743492904738002014-06-15T22:36:00.001-07:002014-06-15T22:36:19.548-07:00သမုိင္းပံုရိပ္<a href="http://www.mmhistorical.info/">Myen a labau nkau mi</a>--click on link Myanmar history<br />Adminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6467148985101187655.post-16598216449245965052014-06-15T22:15:00.000-07:002014-06-15T22:17:01.509-07:00Brief Culture of Kachin<p style=" margin: 12px auto 6px auto; font-family: Helvetica,Arial,Sans-serif; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; font-size: 14px; line-height: normal; font-size-adjust: none; font-stretch: normal; -x-system-font: none; display: block;"> <a title="View Brief Culture of Kachin on Scribd" href="http://www.scribd.com/doc/100102177/Brief-Culture-of-Kachin" style="text-decoration: underline;" >Brief Culture of Kachin</a> by <a title="View gumzet-marip-3954's profile on Scribd" href="http://www.scribd.com/gumzet-marip-3954" style="text-decoration: underline;" >gumzet-marip-3954</a></p><iframe class="scribd_iframe_embed" src="//www.scribd.com/embeds/100102177/content?start_page=1&view_mode=scroll&access_key=key-1deefam07e3pp67h3tmh&show_recommendations=true" data-auto-height="false" data-aspect-ratio="0.7727272727272727" scrolling="no" id="doc_59914" width="100%" height="600" frameborder="0"></iframe>Adminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6467148985101187655.post-65847491843845913912014-06-15T22:14:00.000-07:002014-06-15T22:14:38.748-07:00သမိုင္း တေကြ႔မွ ဂဠဳန္ဦးေစာ ( ၁ )<div class="clearfix _5x46" style="background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11.818181991577148px; line-height: 13.963635444641113px; margin-bottom: 11px; zoom: 1;">
<div class="_3dp _29k" style="display: table-cell; vertical-align: top; width: 10000px;">
<div class="_6a" style="display: inline-block;">
<div class="_6a _6b" style="display: inline-block; vertical-align: middle;">
<h6 class="_5pbw" data-ft="{"tn":"C"}" id="js_421" style="color: #333333; font-size: 14px; font-weight: normal; line-height: 1.38; margin: 0px 0px 2px; overflow: hidden; padding: 0px 22px 0px 0px;">
<div class="fwn fcg" style="color: #898f9c;">
<span class="fcg"><span class="fwb" style="font-weight: bold;"><a aria-haspopup="true" aria-owns="js_436" class="profileLink" data-ft="{"tn":"l"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100005086925299" href="https://www.facebook.com/zawzaw.zaw.3785" id="js_437" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;">awzaw Zaw</a></span> with <a class="profileLink" data-ft="{"tn":"l"}" data-hovercard="/ajax/hovercard/user.php?id=100005402834270" href="https://www.facebook.com/hkyet.roihtoi" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;">Hkyet RoiHtoi</a> and <a ajaxify="/ajax/browser/dialog/participants/?q=AeId4A7wD_nBxpCRmzltCskZN6e6glVf81H9L9g96Z2LBFh1sSiUNc_MdRiNt_PkerDhaDevaTnfVXbXuOQU7wwCtn7e1fNZkf9v4ca4V0hLntVXZM9SUkT2eT5UEkPVQhTBoPWVR-dNbQaLuASPI4L3KO5ynlVU1282CVdh5FT75OoxiKzHaqaLAd-ewwp3egZgkQ41nuy7S9hDD3JbU4wFNYpvF58XN13GYEV-rOp92wQgNHQXBFdxjTDK9UxwVkR8wr4FRjesj280eqFm0Bo7b-UpMAB1v5ZWrP32VTVydwToAYYXd2CtyUMyG9nn9TBcSC4SbyID1v7OC7EgnfOD64n_PCdIgCwSyDkSNZYg-S2w6dIKgEyVtkddTNQWj8Ds88BrlOGu5KZGnKV6tcABzLzVnO7mXCwMHX5HTd8grM8ipqvzAHUJCP2udpUimj2Jfblc2rkhk2WJHIfln4Mfl0kEsAJqwEsTtzoJauwyYIWOeIT3hOEU8vsY_mgFpqqdY7erg4HiOhflN28TLaH8tdlb0VL82va7ycPKmCG85_6G9fn3MjY2UKoti3nZgirosChsuC50noEIr1miWaaeyiYFujrSLmuYO7JGqOZ49xgmYyNO1Uc6nDfwMUjp1tZgySfozQp3zr4dygSXwNjC68zGZgUk-Tdha-PHF-9TQ7gKPYMlEpSwqu2FTtind3vubZ21RaynJUKSfqy_Rcbx3PI1RogEsVlYq89heFskZrEuiOyhqXLdaVlX1SdJgKVIC8dbFsACdywgIIItLAw4UCox92GGQQDI5RwZuko-JPsc0_DgIjMYYUL2khxrjT3HqsEX__UN4v_AimD_H9oXTl1a4mPmzKCiYxVSc0xapuEfR-w8sqAtnojumI2jzEbQjOsM_5IMkcQy7kicFdpDwQy14yWkHcjFdPHICUDlzZqQ1uau4fLtJUyJv-0wJve_pofKfNf2ShX1-QJf19vg6nGZ8rW21SXUbQEoTCEgxgtDExGS3OEHyIB4aTleyyY" aria-label="Jlh Dakkasu Ni Mandale
John N Gan
Jlh-Japan Shiga
Min Htay
Maureen Nangzing
Mungdung La Wawhkyung
Kyaw Kyaw
Zau Bawm
Robert Zan
Mashaw Nang Doi
Wa State Uwsp
Scuba Som
ShanState DefenceArmy
Kai Bu Sumlut
Aung Min Myoe
Aung Kyaw Zaw
Nang Aung Htwe Kyi
Moe Aung San
Nyein Chan Aung
Aung Khaing Myint
Kyaw Lwin
Khin Mgoo
Maha Mingyi
Zaw Wonn Maung
Zawzaw Zaw
Aung Oo
Awng Mai
Ven Ravika
Yamoun Nar
Salai Yaw Aung
Jlh Dakkasu Ni Munghpawm
ဒါရုုိက္တာ မုုိက္တိီး
ဒီမုိ ဖက္တီး
ခြန္ ဒီးယမ္
ၾကက္ဖ ၾကီး
လင္းလက္ ၾကယ္စင္
Peter Kvint
Karenni Hero
Karen Unity Hope
Maung Maw
Ko Oo
Ko Htut
Win Ko Hlaing
Labya Laseng
Lutin Lulu
Mine Aike Htun Shwe
Mseng Lar
Ko Han Win Aung" data-ft="{"tn":"l"}" data-hover="tooltip" data-tooltip-position="below" href="https://www.facebook.com/#" rel="dialog" role="button" style="color: #3b5998; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none;">48 others</a></span></div>
</h6>
<div class="_5pcp" id="js_422" style="color: #898f9c;">
<span class="fsm fwn fcg" style="color: grey;"><a ajaxify="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=282854721894090&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1&src=https%3A%2F%2Fscontent-b-dfw.xx.fbcdn.net%2Fhphotos-xpa1%2Ft1.0-9%2F10373731_282854721894090_3040687038985468517_n.jpg&size=512%2C443&source=12&player_origin=newsfeed" class="_5pcq" href="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=282854721894090&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1" rel="theater" style="color: #898f9c; cursor: pointer; text-decoration: none;">16 hrs</a></span> · <a aria-label="Shared with: Public" class="uiStreamPrivacy inlineBlock fbStreamPrivacy fbPrivacyAudienceIndicator _5pcq" data-hover="tooltip" href="https://www.facebook.com/#" id="u_jsonp_76_s" role="button" style="color: #898f9c; cursor: pointer; display: inline-block; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; text-decoration: none; zoom: 1;"><i class="lock img sp_iemrsp3dvId sx_8037cb" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/y9/r/cpu_pLNXxVg.png); background-position: -132px -330px; background-repeat: no-repeat; background-size: 312px 935px; bottom: -1px; display: inline-block; height: 12px; margin-bottom: -5px; position: relative; vertical-align: top; width: 13px;"></i></a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
<div class="_5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}" id="js_423" style="background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 1.38; overflow: hidden;">
<div class="text_exposed_root text_exposed" id="id_539e73109bc837075760380" style="display: inline;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
သမိုင္း တေကြ႔မွ ဂဠဳန္ဦးေစာ ( ၁ )</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
ျမန္မာႏိုင္ငံ လြတ္လပ္ေရးရအံ့ဆဲဆဲတြင္ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ ဖဆပလ ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ားအား ဂဠဳန္ဦးေစာႏွင့္ သူ၏ ေနာက္လိုက္လူသတ္သမားတစုက လုပ္ၾကံသတ္ျဖတ္မႈေၾကာင့္ က်ဆံုးသြားခဲ့ရရွာသည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ဇူလိုင္လ ၁၉ ရက္ေန႔ေရာက္တိုင္း ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ား က်ဆံုးခဲ့ရသည့္ေန႔ကို အမွတ္တရရိွေစျခင္းငွာ ‘အာဇာနည္ေန႔’ အျဖစ္က်င္းပလာခဲ့သည္မွာ ၂၀၁၁ ခုႏွစ္ ဇူလိုင္လ ၁၉ ရက္ေန႔တြင္ ၆၄ ႏွစ္တင္းတင္း ျပည့္ခဲ့ၿပီျဖစ္သည္။ ‘ေသေသာသူ ၾကာလွ်င္ေမ့’ ဆို႐ိုး<span class="text_exposed_show" style="display: inline;">စကားရိွေသာ္လည္း ယေန႔တိုင္ ျပည္သူတရပ္လံုးက ဗိုလ္ခ်ဳပ္ႏွင့္တကြ အာဇာနည္ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ားကို ယေန႔တိုင္ တေအာက္ေမ့ေမ့၊ တတမ္းတတႏွင့္ လြမ္းရိွန္မေပ်ာက္၊ တေသြ႔ေသာင္းေသာင္း၊ တေျပာင္းပ်ပ် သတိရေနဆဲျဖစ္သည္။<br />ထိုနည္းတူစြာ ဗိုလ္ခ်ဳပ္တို႔အား ရာဇဝင္႐ိုင္းေအာင္ ယုတ္မာလွေသာ အၾကံမိုက္ျဖင့္ ျပဳခဲ့ၾကေသာ လူမသမာတို႔သည္ တရားဥပေဒအတိုင္း မိုက္ျပစ္ကိုခံလိုက္ရၿပီျဖစ္ေသာ္လည္း သူတို႔၏ဘဝႏွင့္ သူတို႔အမိုက္ဇာတ္ကို အမွတ္ရေနဆဲပင္ ျဖစ္သည္။</span></div>
<div class="text_exposed_show" style="display: inline;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
ထို႔ေၾကာင့္ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ားကို လုပ္ၾကံသတ္ျဖတ္ခဲ့ေသာ ဂဠဳန္ဦးေစာ၏ ဘဝတေစ့တေစာင္းႏွင့္ ေႏွာင္းအတိတ္မွ သမိုင္းပံုရိပ္ကို လူငယ္မ်ားသိရိွႏိုင္ေစရန္ ျပန္လည္ေဖာ္ျပလိုက္ပါသည္။<br />ႏိုင္ငံေတာ္လုပ္ၾကံမႈ တရားခံအျဖစ္ ဘဝဇာတ္သိမ္းပိုင္းမလွခဲ့ေသာ နန္းရင္းဝန္ေဟာင္း ဂဠဳန္ ဦးေစာကို ပဲခူးတိုင္း အုတ္ဖိုၿမိဳ႕နယ္ ကိုင္းႀကီးရြာ၌ အဘေျမပိုင္ရွင္ ဦးဖိုးၾကဴး၊ အမိေဒၚပန္းတို႔မွ ၁၉၀၀ ျပည့္ႏွစ္ ေမလ ၁၆ ရက္ ဗုဒၶဟူးေန႔ ည ၇ နာရီ ၃၀ မိနစ္တြင္ ဖြားျမင္ခဲ့သည္။ ေမြးခ်င္း ၄ ေယာက္ အနက္ ဒုတိယေျမာက္သားျဖစ္သည္။ ေမြးခ်င္းမ်ားမွာ အစ္မ ေဒၚယံု၊ ဂဠဳန္ဦးေစာ၊ ညီ ေမာင္တင့္၊ ဦးထြန္းေလး (ေခၚ) ဦးေမာင္ေမာင္ႀကီးတို႔ ျဖစ္ပါသည္။<br />ငယ္စဥ္က ႀကိဳ႕ပင္ေကာက္ၿမိဳ႕၊ ႐ုိမန္ကက္သလစ္ သာသနာျပဳေက်ာင္း၌ သတၱမတန္း ေအာင္ျမင္သည္အထိ ပညာသင္ၾကားခဲ့သည္။ ထို႔ျပင္ အဂၤလိပ္စာကို ကာလကတၱား (ယခု ကိုးလ္ကတၱား) ၿမိဳ႕သို႔ သြားေရာက္သင္ၾကားခဲ့သည္။ ၁၉၂၇ ခုႏွစ္တြင္ ျမန္မာႏိုင္ငံ၌ ေနာက္ဆံုး က်င္းပခဲ့သည့္ တတိယတန္း ေရွ႕ေနစာေမးပြဲကို ေအာင္ျမင္ခဲ့သည္။<br />သာယာဝတီ ၿမိဳ႕မဝံသာႏုေကာင္စီတြင္ စကၠေတရီအျဖစ္ ေဆာင္ရြက္ခဲ့သည္။ ၁၉၂၁ ခုႏွစ္ ဂ်ီစီဘီေအ အကြဲတြင္ ဖခင္ဦးဖိုးၾကဴးႏွင့္အတူ ၂၁ ဦးဂ်ီစီဘီေအအဖြဲ႔က ပါဝင္လႈပ္ရွားေဆာင္ရြက္သည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
၁၉၂၅ ခုႏွစ္တြင္ ဝါရင့္ႏိုင္ငံေရးသမား သာယာဝတီ ဦးပုကိုအႏိုင္ရ၍ လႊတ္ေတာ္အမတ္အျဖစ္ ဆက္လက္အေရြးခံရသည္။ ေတာင္သူလယ္သမား ေတာ္လွန္ေရးေခါင္းေဆာင္ႀကီး ဂဠဳန္ဆရာစံ၏ ေနာက္လိုက္ ဂဠဳန္တပ္ဖြဲ႔ဝင္မ်ားကုိ ေရွ႕ေနလိုက္ေပးခဲ့သည္။ ဆရာစံ၏ ေတာင္သူလယ္သမား ေတာ္လွန္ေရးႏွင့္ပတ္သတ္၍ အဂၤလိပ္အစိုးရသည္ ပုန္ကန္သူမ်ားအား ရက္စက္စြာႏိွပ္ကြပ္ခဲ့ေၾကာင္း အစုိးရထံ အိတ္ဖြင့္ေပးစာတေစာင္ ေပးပို႔ခဲ့သည္။ ထို႔ျပင္ အဂၤလိပ္ဘာသာျဖင့္ ‘ျမန္မာျပည္အေရး’ စာအုပ္တအုပ္ေရးသား၍ ျပည္ပႏိုင္ငံမ်ားသို႔တင္ပုိ႔ခဲ့ရာ အဂၤလိပ္အစိုးရ၏ ပိတ္ပင္တားဆီးမႈကို ခံရသည္။ သာယာဝတီအမတ္သည္ ‘၁၉၃၀-၃၁ ခုႏွစ္ ျမန္မာျပည္အေရး’ စာအုပ္ကို ထုတ္ေဝရာ အစိုးရအား အၾကည္ညိဳပ်က္ေစေသာ စာသားမ်ားပါဝင္၍ ပုဒ္မ ၁၂၄ (က) အရ အျပစ္ေပးႏိုင္ေၾကာင္း အထူးေဂဇက္ အထုတ္ခံရသည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
ဥပေဒျပဳလႊတ္ေတာ္အစည္းအေဝးတြင္လည္း ဆရာစံ ေတာင္သူလယ္သမားအေရးေတာ္ပံုႏွင့္ ပတ္သတ္၍ အဂၤလိပ္အစိုးရ၏ အေရးယူေဆာင္ရြက္မႈမ်ားကို ျပင္းျပင္းထန္ထန္ ေဝဖန္ေျပာၾကားရာ ထိုစဥ္က ျပည္ထဲေရးအတြင္းဝန္ ‘မစၥတာ ဘုသ္ဂေရဗလီ’ (Mr. Booth Gravely)က ဦးေစာအား “ေမာင္မင္း ဂဠဳန္ျဖစ္လာၿပီ” ဟု ေျပာၾကားရာမွ ‘ဂဠဳန္ဦးေစာ’ ဟု အမည္တြင္ခဲ့ေလသည္။<br />၁၉၃၂ ခုႏွစ္ ႏိုဝင္ဘာလ ၉ ရက္ေန႔တြင္ က်င္းပခဲ့ေသာ ဒိုင္အာခီအုပ္ခ်ဳပ္ေရး စတုတၳအႀကိမ္ ဥပေဒျပဳ လႊတ္ေတာ္ေရြးေကာက္ပြဲတြင္ သာယာဝတီေတာင္ပိုင္း မဲဆႏၵနယ္မွအေရြးခံရာ ႐ႈံးနိမ့္ခဲ့သည္။ သို႔ေသာ္ ၁၀ လေက်ာ္၌ ၾကားျဖတ္ေရြးေကာက္ပြဲတြင္ ဟသၤာတၿမိဳ႕တြင္ ဟသၤာတၿမိဳ႕ေျမာက္ပိုင္း မဲဆႏၵနယ္မွ အေရြးခံရသည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
၁၉၃၄ ခုႏွစ္တြင္ ဦးေစာသည္ ရန္ကုန္ျမဴနီစီပယ္လူႀကီးအျဖစ္ ဝင္ေရာက္ ေဆာင္ရြက္သည္။ ၁၉၃၅ ခုႏွစ္၊ ေမလ ၂၃ ရက္ေန႔ သူရိယသတင္းစာ ကိုယ္စားလွယ္အျဖစ္ ဂ်ပန္ႏိုင္ငံသို႔ သြားေရာက္လည္ပတ္ခဲ့ရာ ခမ္းခမ္းနားနား ႀကိဳဆိုျခင္းခံရသည္။ အျပန္တြင္ ကိုရီးယား၊ တ႐ုတ္၊ ထိုင္း၊ ပသွ်ဴးကၽြန္းဆြယ္ (မေလးကၽြန္းဆြယ္) စေသာ ႏိုင္ငံမ်ားသို႔သြားေရာက္၍ ႏိုင္ငံေရး ေလ့လာခဲ့သည္။ ဂ်ပန္မွအျပန္ ဦးေစာသည္ ‘ဂ်ပန္ျပည္လမ္းၫႊန္’ စာအုပ္ကိုေရး၍ သူရိယတိုက္မွ ၁၉၃၅ ခုႏွစ္တြင္ ထုတ္ေဝခဲ့သည္။ ထို႔ေနာက္ သူရိယသတင္းစာ ရွယ္ယာမ်ားကို ထပ္မံဝယ္ယူ၍ ၁၉၃၆ ခုႏွစ္တြင္ သူရိယသတင္းစာတိုက္၌ ဒါ႐ိုက္တာအဖြဲ႔ဝင္ျဖစ္လာသည္။ ၁၉၃၈ ခုႏွစ္တြင္ သူရိယသတင္းစာ အယ္ဒီတာခ်ဳပ္အျဖစ္ ေဆာင္ရြက္သည္။ လစာမွာ ၈၅၀ က်ပ္ျဖစ္သည္။ သူရိယ သတင္းစာအယ္ဒီတာခ်ဳပ္အျဖစ္ ၾသဇာႀကီးမားလာသည္ႏွင့္အမွ် သူရိယသတင္းစာ၏ မူဝါဒကို ႀကိဳးကိုင္ေျပာင္းလဲခဲ့သည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
ထိုစဥ္က သူရိယသတင္းစာတြင္ တာဝန္ခံအယ္ဒီတာအျဖစ္ ဝင္ေရာက္လုပ္ကိုင္ေနေသာ ဆရာႀကီးေရႊဥေဒါင္းက ဦးေစာႏွင့္ေတြ႔ခဲ့ပုံကို သူ၏ ‘တသက္တာမွတ္တမ္းႏွင့္ အေတြးအေခၚမ်ား’ စာအုပ္၌-<br />“ကၽြႏု္ပ္၏ ေခါင္းႀကီးမ်ားအေၾကာင္းႏွင့္ပတ္သတ္၍ ဂဠဳန္ဦးေစာက ကၽြႏု္ပ္အား ေျပာဖူးျခင္းကို သတိရပါေသးသည္။ ဦးေစာမွာ သူရိယတိုက္ အစုရွင္မ်ားအနက္တြင္ အစုအမ်ားဆံုး လက္ကိုင္ရိွသူ တေယာက္ျဖစ္၍ (အယ္ဒီတာခ်ဳပ္ မျဖစ္လာမီကတည္းကပင္) သူရိယ ေပၚလစီႏွင့္ အုပ္ခ်ဳပ္ေရးတြင္ အေတာ္ေဆာင္ရြက္ႏိုင္ဟန္ရိွ၏။ ဦးေစာဝင္လာၿပီးသည့္ ေနာက္တေန႔သ၌ ကၽြႏု္ပ္အား သူ၏ အခန္းသို႔ေခၚ၍ လက္ဖက္ရည္ျဖင့္ဧည့္ခံရင္း “ခင္ဗ်ားေရာက္လာကတည္းက ခင္ဗ်ားေခါင္းႀကီးေတြကို က်ေနာ္ ဂ႐ုစိုက္ၿပီး ဖတ္ပါတယ္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
ခင္ဗ်ားေရးတဲ့ ပထမေခါင္းႀကီးအေၾကာင္းကို ဦးဘကေလး ကေမးလို႔ က်ေနာ္က ဒီလူကို လက္မလြတ္ေစနဲ႔၊ ရေအာင္ယူပါလို႔ေျပာလိုက္ရပါေသးတယ္” ဟု ေျပာေပသည္”<br />“အမွန္ကိုေျပာရလွ်င္ သူရိယတုိက္သို႔ ကၽြႏု္ပ္ျပန္ဝင္လာၿပီးသည့္ေနာက္ တႏွစ္ေက်ာ္ခန္႔ ၾကာေသာအခါတြင္ ဦးေစာဝင္လာျခင္းျဖစ္ရာ သူက အယ္ဒီတာခ်ဳပ္၊ ကၽြႏု္ပ္က တာဝန္ခံအယ္ဒီတာ အျဖစ္ႏွင့္လုပ္ၾကရာတြင္ သတင္းစာအေၾကာင္းကို ဘာမွ်နားမလည္ေသာ ႏိုင္ငံေရးသမားတေယာက္ က သတင္းစာတိုက္တြင္ ကၽြႏု္ပ္အထက္မွ ၾသဇာေပးႏိုင္ျခင္းကို ကၽြႏု္ပ္ ခံျပင္းလွေသာေၾကာင့္ ႏုတ္ထြက္ရန္ အတန္တန္ စိတ္ကူးခဲ့၏။ ႏုတ္ထြက္လွ်င္ မည္သို႔ လုပ္ကိုင္စားေသာက္မည္ဟုပင္ ၾကံစည္စိတ္ကူးလ်က္ရိွပါၿပီ။ ထိုသို႔ေသာ အေျခအေနတြင္ ဦးေစာသည္ ကၽြႏု္ပ္အား လက္ဖက္ရည္ တိုက္ၿပီး အထက္ပါအတိုင္းစကားကို ေျပာလိုက္ျခင္းျဖစ္ေလသည္။ ထိုအခ်ိန္မွစ၍ ကၽြႏု္ပ္သည္ သူရိယတုိက္မွ ႏုတ္ထြက္ဖို႔စိတ္မကူးေတာ့ဘဲ လခတိုးေပးဖို႔ ေတာင္းရန္သာ ၾကံစည္ပါေတာ့သည္။ သတင္းစာအေၾကာင္းကို မသိေသာ္လည္း ဆက္ဆံေရးကို ေကာင္းေကာင္းနားလည္ေသာ ႏိုင္ငံေရးသမားတေယာက္ျဖစ္သည္ဟု ျမင္လာပါသည္” ဟူ၍ ေရးသားထားေလသည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
ထို႔ေနာက္ ဦးေစာသည္ ၁၉၃၆ ခုႏွစ္တြင္ ဂဠဳန္စစ္သူႀကီးဘြဲ႔ခံ၍ ဂဠဳန္တပ္၏ ဗိုလ္ခ်ဳပ္အျဖစ္ ေဆာင္ရြက္ခဲ့သည္။ ၁၉၃၆ ခုႏွစ္ ဒုတိယေက်ာင္းသားသပိတ္တြင္ ေက်ာင္းသားမ်ားႏွင့္ ရင္းႏွီးမႈရရန္ ႀကိဳးစားခဲ့သည္။<br />၁၉၃၇ ခုႏွစ္ၾသဂုတ္လ ၁၄ ရက္ေန႔ ဂဠဳန္ဦးေစာသည္ မ်ဳိးခ်စ္ပါတီကို တည္ေထာင္ခဲ့သည္။ မ်ဳိးခ်စ္ပါတီဌာနခ်ဳပ္ကို သူရိယသတင္းစာတိုက္ မ်က္ႏွာခ်င္းဆုိင္ေနရာႏွင့္ ဦးေစာ၏ မရမ္းကုန္းၿမိဳ႕နယ္ ေအဒီလမ္း (ယခု ေမခလမ္း) အမွတ္ ၄ ေနအိမ္တြင္ ဖြင့္လွစ္ထားရိွသည္။ မ်ဳိးခ်စ္ပါတီတြင္ ဝတ္လံုေတာ္ရ ဦးေအး၊ ဖ်ာပံုသူေဌး ဦးအုန္းခင္၊ ဟသၤာတဦးျမ၊ ပဲခူးဦးစိန္ဝင္းတို႔ ေခါင္းေဆာင္မ်ား အျဖစ္ ပါဝင္ခဲ့သည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
၁၉၃၈ ခုႏွစ္ ၾသဂုတ္လ ၂၆ ရက္ေန႔ ဦးေအးႏွင့္ဦးေစာတို႔က ေဒါက္တာဘေမာ္ၫြန္႔ေပါင္း အစိုးရကို အယံုအၾကည္မရိွေၾကာင္း အဆိုတင္သြင္း၍ မဲခြဲရာ ေထာက္ခံမဲ ၆၁ မဲ၊ ကန္႔ကြက္မဲ ၆၆ မဲျဖင့္ အဆိုဘက္မွ ႐ႈံးနိမ့္ခဲ့သည့္အတြက္ ေဒါက္တာဘေမာ္အစိုးရ ဆက္လက္တည္ျမဲခဲ့သည္။<br />၁၉၃၈ ခုႏွစ္ ဒီဇင္ဘာလ ၁၉ ရက္ေန႔၌ ေရႊတိဂံုေစတီေျခရင္း ဦးဘရီဇရပ္၌ မ်ဳိးခ်စ္ တပ္ဖြဲ႔ဝင္မ်ား၊ ဂဠဳန္တပ္မ်ားႏွင့္ အာဏာဖီဆန္မႈကို တတိယအႀကိမ္ ေက်ာင္းသားသပိတ္အား ဟန္ေရးျပ လွည့္ကြက္အျဖစ္ လုပ္ေဆာင္ခဲ့ရာ ေခတၱအဖမ္းခံရသည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
၁၉၃၉ ခုႏွစ္ ေဖေဖာ္ဝါရီလ ၁၆ ရက္ေန႔တြင္ လႊတ္ေတာ္အစည္းအေဝး၌ ေဒါက္တာဘေမာ္ ဦးေဆာင္ေသာ ၫြန္႔ေပါင္းအစုိးရအား အယံုအၾကည္မရိွအဆိုကို ထပ္မံတင္သြင္းခဲ့ရာ ေထာက္ခံမဲ ၇၀ မဲ၊ ကန္႔ကြက္မဲ ၃၇ မဲျဖင့္ အဆိုဖက္မွ အႏိုင္ရရာ ေဒါက္တာဘေမာ္အစိုးရ ျပဳတ္က်သြားသည္။ ၁၉၃၉ ခုႏွစ္ ေမလ ၃၀ ရက္ေန႔တြင္ ေရႊက်င္ဦးပု ဦးေဆာင္သည့္ ၫြန္႔ေပါင္းအစိုးရအဖြဲ႔၌ ဦးေစာသည္ လယ္ယာႏွင့္သစ္ေတာေရးရာ ဝန္ႀကီးျဖစ္လာသည္။ ၁၉၄၀ ျပည့္ႏွစ္ စက္တင္ဘာလ ၇ ရက္ေန႔တြင္ လႊတ္ေတာ္၌ ဦးဘေဘ တင္သြင္းသည့္ ဦးပုအစိုးရအေပၚ အယံုအၾကည္မရိွအဆိုကို မဲခြဲရာ ေထာက္ခံမဲ ၈၁ မဲ၊ ကန္႔ကြက္မဲ ၃၂ မဲရရိွသျဖင့္ အဆိုအႏိုင္ရၿပီး ဦးပုအစိုးရ ျပဳတ္က်သြားသည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ၁၉၄၁ ခုႏွစ္ စက္တင္ဘာလ ၉ ရက္ေန႔တြင္ ဂဠဳန္ဦးေစာ ဦးေဆာင္သည့္ ညြန္႔ေပါင္းအစိုးရ ဖြဲ႔စည္းႏိုင္ခဲ့သည္။ ဂဠဳန္ဦးေစာသည္ နန္းရင္းဝန္(ဝန္ႀကီးခ်ဳပ္) အျဖစ္ အစိုးရအဖြဲ႔ကို ဦးေဆာင္ခဲ့သည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
နန္းရင္းဝန္ဘဝ၌ ဦးေစာသည္ ျမန္မာအမ်ဳိးသမီးမ်ားကို ေစာင့္ေရွာက္ရန္ဥပေဒတခု ျပဌာန္းေပးခဲ့သည္။ ယင္းဥပေဒမွာ ‘ဗုဒၶဘာသာ အမ်ဳိးသမီးမ်ား ထိမ္းျမားလက္ထက္ျခင္း ဥပေဒ’ ပင္ ျဖစ္သည္။<br />၁၉၄၀ ျပည့္ႏွစ္တြင္ ဗိုလ္မႉႀကီးစူဇူကီး (ေနာင္ဗိုလ္မိုးႀကိဳး) ျမန္မာႏိုင္ငံသို႔ လွ်ဳိ႕ဝွက္ လာေရာက္ေသာအခါ ဂဠဳန္ဦးေစာသည္ ဗိုလ္မႉးႀကီးစူဇူကီးအား ေတြ႔ဆံု၍ ျမန္မာ့လြတ္လပ္ေရးအတြက္ ဂ်ပန္ထံမွ အကူအညီမ်ားလိုခ်င္ေၾကာင္း ေျပာၾကားခဲ့သည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
သို႔ေသာ္ ဦးေစာသည္ နန္းရင္းဝန္ဘဝ၌ အဂၤလိပ္ကုန္သည္မ်ား၏ အလိုက် ၿငိမ္ဝပ္ပိျပားမႈကို ဦးစားေပး၍ ခပ္ၾကမ္းၾကမ္းကိုင္တြယ္သည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ၁၉၄၁ ခုႏွစ္ မတ္လ ၁၉ ရက္ေန႔တြင္ က်င္းပခဲ့ေသာ ေအာက္လႊတ္ေတာ္အစည္းအေဝး၌ ဗိုလ္တေထာင္ မဲဆႏၵနယ္အမတ္ ဦးဘေဘသည္ ဦးေဆာင္ေသာ အစုိးရအဖြဲ႔အား အယံုအၾကည္မရိွ အဆိုကိုတင္သြင္းခဲ့သည္။ သို႔ေသာ္ ေထာက္ခံမဲ ၄၇ မဲ၊ ကန္႔ကြက္မဲ ၇၂ မဲ သာရရိွသျဖင့္ အယံုအၾကည္မရွိ အဆို႐ႈံးနိမ့္သြားသည္။ ထိုအစည္းအေဝးတြင္ အမတ္ဦးဘိုးထီက နန္းရင္းဝန္ဦးေစာႏွင့္ ဘ႑ာေရးဝန္ႀကီး ဦးဘသီတို႔ႏွစ္ဦးကို ရည္ရြယ္၍ “နန္းရင္းဝန္က ေျခာက္တန္း၊ ဘ႑ာေရးက ေစာက္ကန္း” ဟုေျပာၾကားရာ ယင္းတို႔ႏွစ္ဦးကို ဦးေစာက ကာကြယ္ေရးဥပေဒအရ အေရးယူခဲ့သည္။ ဦးေစာသည္ သူ အာဏာရိွစဥ္က ေဒါက္တာဘေမာ္၊ ဦးဘဦး၊ ဦးဘဝင္းတို႔ကိုသာမက ႏိုင္ငံေရးဆရာတဆူျဖစ္ေသာ ဦးဘေဘတို႔ကို ေထာင္ဒဏ္ ေပးခဲ့သည္။ သခင္ေခါင္းေဆာင္မ်ားကိုလည္း ဖမ္းဆီးအေရးယူခဲ့သည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
ထို႔ျပင္ တို႔ဗမာအစည္းအ႐ုံးကို သိကၡာက်ေစရန္ ‘လယ္သမားဖိုးေရႊလံုးႏွင့္ ညည္းခ်င္းႏွင့္ သခင္ဋီကာ’ အမည္ရိွစာအုပ္ကို အစိုးရပိုင္ေငြျဖင့္ ေစာင္ေရအမ်ားအျပား ပံုႏိွပ္၍ ျဖန္႔ခ်ိခဲ့သည္။ ထို႔ေၾကာင့္ လႊတ္ေတာ္ျပင္ပႏွင့္နယ္တို႔တြင္ ေက်ာင္းသားမ်ားက ‘ဗမာျပည္ႀကီးနစ္ဖို႔ဖန္ ကလိမ္ဉာဏ္ ႏွင့္ ငေစာ၊ ငေစာ။ ငေစာ မို႔တက္လို႔လာ သူ႔မ်က္ႏွာဟာ အရွက္မရိွ၊ ညာတာဝါဒလိွမ့္လို႔ဖန္ မ်ဳိးခ်စ္ဉာဏ္ဟာ ဘေမာ္လိုပဲ” ဟူေသာ သံခ်ပ္ျဖင့္ သံပံုတီးေတာထုတ္ျခင္းခံရသည္။ သို႔ေသာ္ ျမန္မာျပည္ဘုရင္ခံ ေဒၚမန္စမစ္သည္ ၁၉၄၁ ခုႏွစ္တြင္ က်င္းပမည့္ေရြးေကာက္ပြဲကို စစ္ကို အေၾကာင္းျပ၍ ဦးေစာအစိုးရအား ဆက္လက္တည္တ့ံေစခဲ့သည္။</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
သန္းဝင္လိွဳင္</div>
</div>
</div>
</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11.818181991577148px; line-height: 13.963635444641113px;">
<div data-ft="{"tn":"H"}">
<div class="_5cq3 mtm" data-ft="{"tn":"E"}" id="u_jsonp_76_a" style="margin-top: 10px; position: relative;">
<a ajaxify="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=282854721894090&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1&src=https%3A%2F%2Fscontent-b-dfw.xx.fbcdn.net%2Fhphotos-xpa1%2Ft1.0-9%2F10373731_282854721894090_3040687038985468517_n.jpg&size=512%2C443&player_origin=newsfeed" class="_4-eo" href="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=282854721894090&set=a.106143462898551.8699.100005086925299&type=1" rel="theater" style="-webkit-box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.0470588) 0px 1px 1px; color: #3b5998; cursor: pointer; display: block; position: relative; text-decoration: none; width: 455px;"><div class="uiScaledImageContainer _4-ep" id="u_jsonp_76_b" style="height: 394px; overflow: hidden; position: relative; width: 455px;">
<img alt="သမိုင္း တေကြ႔မွ ဂဠဳန္ဦးေစာ ( ၁ )
ျမန္မာႏိုင္ငံ လြတ္လပ္ေရးရအံ့ဆဲဆဲတြင္ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ ဖဆပလ ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ားအား ဂဠဳန္ဦးေစာႏွင့္ သူ၏ ေနာက္လိုက္လူသတ္သမားတစုက လုပ္ၾကံသတ္ျဖတ္မႈေၾကာင့္ က်ဆံုးသြားခဲ့ရရွာသည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ဇူလိုင္လ ၁၉ ရက္ေန႔ေရာက္တိုင္း ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ား က်ဆံုးခဲ့ရသည့္ေန႔ကို အမွတ္တရရိွေစျခင္းငွာ ‘အာဇာနည္ေန႔’ အျဖစ္က်င္းပလာခဲ့သည္မွာ ၂၀၁၁ ခုႏွစ္ ဇူလိုင္လ ၁၉ ရက္ေန႔တြင္ ၆၄ ႏွစ္တင္းတင္း ျပည့္ခဲ့ၿပီျဖစ္သည္။ ‘ေသေသာသူ ၾကာလွ်င္ေမ့’ ဆို႐ိုးစကားရိွေသာ္လည္း ယေန႔တိုင္ ျပည္သူတရပ္လံုးက ဗိုလ္ခ်ဳပ္ႏွင့္တကြ အာဇာနည္ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ားကို ယေန႔တိုင္ တေအာက္ေမ့ေမ့၊ တတမ္းတတႏွင့္ လြမ္းရိွန္မေပ်ာက္၊ တေသြ႔ေသာင္းေသာင္း၊ တေျပာင္းပ်ပ် သတိရေနဆဲျဖစ္သည္။
ထိုနည္းတူစြာ ဗိုလ္ခ်ဳပ္တို႔အား ရာဇဝင္႐ိုင္းေအာင္ ယုတ္မာလွေသာ အၾကံမိုက္ျဖင့္ ျပဳခဲ့ၾကေသာ လူမသမာတို႔သည္ တရားဥပေဒအတိုင္း မိုက္ျပစ္ကိုခံလိုက္ရၿပီျဖစ္ေသာ္လည္း သူတို႔၏ဘဝႏွင့္ သူတို႔အမိုက္ဇာတ္ကို အမွတ္ရေနဆဲပင္ ျဖစ္သည္။
ထို႔ေၾကာင့္ ဗိုလ္ခ်ဳပ္ေအာင္ဆန္းႏွင့္ ေခါင္းေဆာင္ႀကီးမ်ားကို လုပ္ၾကံသတ္ျဖတ္ခဲ့ေသာ ဂဠဳန္ဦးေစာ၏ ဘဝတေစ့တေစာင္းႏွင့္ ေႏွာင္းအတိတ္မွ သမိုင္းပံုရိပ္ကို လူငယ္မ်ားသိရိွႏိုင္ေစရန္ ျပန္လည္ေဖာ္ျပလိုက္ပါသည္။
ႏိုင္ငံေတာ္လုပ္ၾကံမႈ တရားခံအျဖစ္ ဘဝဇာတ္သိမ္းပိုင္းမလွခဲ့ေသာ နန္းရင္းဝန္ေဟာင္း ဂဠဳန္ ဦးေစာကို ပဲခူးတိုင္း အုတ္ဖိုၿမိဳ႕နယ္ ကိုင္းႀကီးရြာ၌ အဘေျမပိုင္ရွင္ ဦးဖိုးၾကဴး၊ အမိေဒၚပန္းတို႔မွ ၁၉၀၀ ျပည့္ႏွစ္ ေမလ ၁၆ ရက္ ဗုဒၶဟူးေန႔ ည ၇ နာရီ ၃၀ မိနစ္တြင္ ဖြားျမင္ခဲ့သည္။ ေမြးခ်င္း ၄ ေယာက္ အနက္ ဒုတိယေျမာက္သားျဖစ္သည္။ ေမြးခ်င္းမ်ားမွာ အစ္မ ေဒၚယံု၊ ဂဠဳန္ဦးေစာ၊ ညီ ေမာင္တင့္၊ ဦးထြန္းေလး (ေခၚ) ဦးေမာင္ေမာင္ႀကီးတို႔ ျဖစ္ပါသည္။
ငယ္စဥ္က ႀကိဳ႕ပင္ေကာက္ၿမိဳ႕၊ ႐ုိမန္ကက္သလစ္ သာသနာျပဳေက်ာင္း၌ သတၱမတန္း ေအာင္ျမင္သည္အထိ ပညာသင္ၾကားခဲ့သည္။ ထို႔ျပင္ အဂၤလိပ္စာကို ကာလကတၱား (ယခု ကိုးလ္ကတၱား) ၿမိဳ႕သို႔ သြားေရာက္သင္ၾကားခဲ့သည္။ ၁၉၂၇ ခုႏွစ္တြင္ ျမန္မာႏိုင္ငံ၌ ေနာက္ဆံုး က်င္းပခဲ့သည့္ တတိယတန္း ေရွ႕ေနစာေမးပြဲကို ေအာင္ျမင္ခဲ့သည္။
သာယာဝတီ ၿမိဳ႕မဝံသာႏုေကာင္စီတြင္ စကၠေတရီအျဖစ္ ေဆာင္ရြက္ခဲ့သည္။ ၁၉၂၁ ခုႏွစ္ ဂ်ီစီဘီေအ အကြဲတြင္ ဖခင္ဦးဖိုးၾကဴးႏွင့္အတူ ၂၁ ဦးဂ်ီစီဘီေအအဖြဲ႔က ပါဝင္လႈပ္ရွားေဆာင္ရြက္သည္။
၁၉၂၅ ခုႏွစ္တြင္ ဝါရင့္ႏိုင္ငံေရးသမား သာယာဝတီ ဦးပုကိုအႏိုင္ရ၍ လႊတ္ေတာ္အမတ္အျဖစ္ ဆက္လက္အေရြးခံရသည္။ ေတာင္သူလယ္သမား ေတာ္လွန္ေရးေခါင္းေဆာင္ႀကီး ဂဠဳန္ဆရာစံ၏ ေနာက္လိုက္ ဂဠဳန္တပ္ဖြဲ႔ဝင္မ်ားကုိ ေရွ႕ေနလိုက္ေပးခဲ့သည္။ ဆရာစံ၏ ေတာင္သူလယ္သမား ေတာ္လွန္ေရးႏွင့္ပတ္သတ္၍ အဂၤလိပ္အစိုးရသည္ ပုန္ကန္သူမ်ားအား ရက္စက္စြာႏိွပ္ကြပ္ခဲ့ေၾကာင္း အစုိးရထံ အိတ္ဖြင့္ေပးစာတေစာင္ ေပးပို႔ခဲ့သည္။ ထို႔ျပင္ အဂၤလိပ္ဘာသာျဖင့္ ‘ျမန္မာျပည္အေရး’ စာအုပ္တအုပ္ေရးသား၍ ျပည္ပႏိုင္ငံမ်ားသို႔တင္ပုိ႔ခဲ့ရာ အဂၤလိပ္အစိုးရ၏ ပိတ္ပင္တားဆီးမႈကို ခံရသည္။ သာယာဝတီအမတ္သည္ ‘၁၉၃၀-၃၁ ခုႏွစ္ ျမန္မာျပည္အေရး’ စာအုပ္ကို ထုတ္ေဝရာ အစိုးရအား အၾကည္ညိဳပ်က္ေစေသာ စာသားမ်ားပါဝင္၍ ပုဒ္မ ၁၂၄ (က) အရ အျပစ္ေပးႏိုင္ေၾကာင္း အထူးေဂဇက္ အထုတ္ခံရသည္။
ဥပေဒျပဳလႊတ္ေတာ္အစည္းအေဝးတြင္လည္း ဆရာစံ ေတာင္သူလယ္သမားအေရးေတာ္ပံုႏွင့္ ပတ္သတ္၍ အဂၤလိပ္အစိုးရ၏ အေရးယူေဆာင္ရြက္မႈမ်ားကို ျပင္းျပင္းထန္ထန္ ေဝဖန္ေျပာၾကားရာ ထိုစဥ္က ျပည္ထဲေရးအတြင္းဝန္ ‘မစၥတာ ဘုသ္ဂေရဗလီ’ (Mr. Booth Gravely)က ဦးေစာအား “ေမာင္မင္း ဂဠဳန္ျဖစ္လာၿပီ” ဟု ေျပာၾကားရာမွ ‘ဂဠဳန္ဦးေစာ’ ဟု အမည္တြင္ခဲ့ေလသည္။
၁၉၃၂ ခုႏွစ္ ႏိုဝင္ဘာလ ၉ ရက္ေန႔တြင္ က်င္းပခဲ့ေသာ ဒိုင္အာခီအုပ္ခ်ဳပ္ေရး စတုတၳအႀကိမ္ ဥပေဒျပဳ လႊတ္ေတာ္ေရြးေကာက္ပြဲတြင္ သာယာဝတီေတာင္ပိုင္း မဲဆႏၵနယ္မွအေရြးခံရာ ႐ႈံးနိမ့္ခဲ့သည္။ သို႔ေသာ္ ၁၀ လေက်ာ္၌ ၾကားျဖတ္ေရြးေကာက္ပြဲတြင္ ဟသၤာတၿမိဳ႕တြင္ ဟသၤာတၿမိဳ႕ေျမာက္ပိုင္း မဲဆႏၵနယ္မွ အေရြးခံရသည္။
၁၉၃၄ ခုႏွစ္တြင္ ဦးေစာသည္ ရန္ကုန္ျမဴနီစီပယ္လူႀကီးအျဖစ္ ဝင္ေရာက္ ေဆာင္ရြက္သည္။ ၁၉၃၅ ခုႏွစ္၊ ေမလ ၂၃ ရက္ေန႔ သူရိယသတင္းစာ ကိုယ္စားလွယ္အျဖစ္ ဂ်ပန္ႏိုင္ငံသို႔ သြားေရာက္လည္ပတ္ခဲ့ရာ ခမ္းခမ္းနားနား ႀကိဳဆိုျခင္းခံရသည္။ အျပန္တြင္ ကိုရီးယား၊ တ႐ုတ္၊ ထိုင္း၊ ပသွ်ဴးကၽြန္းဆြယ္ (မေလးကၽြန္းဆြယ္) စေသာ ႏိုင္ငံမ်ားသို႔သြားေရာက္၍ ႏိုင္ငံေရး ေလ့လာခဲ့သည္။ ဂ်ပန္မွအျပန္ ဦးေစာသည္ ‘ဂ်ပန္ျပည္လမ္းၫႊန္’ စာအုပ္ကိုေရး၍ သူရိယတိုက္မွ ၁၉၃၅ ခုႏွစ္တြင္ ထုတ္ေဝခဲ့သည္။ ထို႔ေနာက္ သူရိယသတင္းစာ ရွယ္ယာမ်ားကို ထပ္မံဝယ္ယူ၍ ၁၉၃၆ ခုႏွစ္တြင္ သူရိယသတင္းစာတိုက္၌ ဒါ႐ိုက္တာအဖြဲ႔ဝင္ျဖစ္လာသည္။ ၁၉၃၈ ခုႏွစ္တြင္ သူရိယသတင္းစာ အယ္ဒီတာခ်ဳပ္အျဖစ္ ေဆာင္ရြက္သည္။ လစာမွာ ၈၅၀ က်ပ္ျဖစ္သည္။ သူရိယ သတင္းစာအယ္ဒီတာခ်ဳပ္အျဖစ္ ၾသဇာႀကီးမားလာသည္ႏွင့္အမွ် သူရိယသတင္းစာ၏ မူဝါဒကို ႀကိဳးကိုင္ေျပာင္းလဲခဲ့သည္။
ထိုစဥ္က သူရိယသတင္းစာတြင္ တာဝန္ခံအယ္ဒီတာအျဖစ္ ဝင္ေရာက္လုပ္ကိုင္ေနေသာ ဆရာႀကီးေရႊဥေဒါင္းက ဦးေစာႏွင့္ေတြ႔ခဲ့ပုံကို သူ၏ ‘တသက္တာမွတ္တမ္းႏွင့္ အေတြးအေခၚမ်ား’ စာအုပ္၌-
“ကၽြႏု္ပ္၏ ေခါင္းႀကီးမ်ားအေၾကာင္းႏွင့္ပတ္သတ္၍ ဂဠဳန္ဦးေစာက ကၽြႏု္ပ္အား ေျပာဖူးျခင္းကို သတိရပါေသးသည္။ ဦးေစာမွာ သူရိယတိုက္ အစုရွင္မ်ားအနက္တြင္ အစုအမ်ားဆံုး လက္ကိုင္ရိွသူ တေယာက္ျဖစ္၍ (အယ္ဒီတာခ်ဳပ္ မျဖစ္လာမီကတည္းကပင္) သူရိယ ေပၚလစီႏွင့္ အုပ္ခ်ဳပ္ေရးတြင္ အေတာ္ေဆာင္ရြက္ႏိုင္ဟန္ရိွ၏။ ဦးေစာဝင္လာၿပီးသည့္ ေနာက္တေန႔သ၌ ကၽြႏု္ပ္အား သူ၏ အခန္းသို႔ေခၚ၍ လက္ဖက္ရည္ျဖင့္ဧည့္ခံရင္း “ခင္ဗ်ားေရာက္လာကတည္းက ခင္ဗ်ားေခါင္းႀကီးေတြကို က်ေနာ္ ဂ႐ုစိုက္ၿပီး ဖတ္ပါတယ္။
ခင္ဗ်ားေရးတဲ့ ပထမေခါင္းႀကီးအေၾကာင္းကို ဦးဘကေလး ကေမးလို႔ က်ေနာ္က ဒီလူကို လက္မလြတ္ေစနဲ႔၊ ရေအာင္ယူပါလို႔ေျပာလိုက္ရပါေသးတယ္” ဟု ေျပာေပသည္”
“အမွန္ကိုေျပာရလွ်င္ သူရိယတုိက္သို႔ ကၽြႏု္ပ္ျပန္ဝင္လာၿပီးသည့္ေနာက္ တႏွစ္ေက်ာ္ခန္႔ ၾကာေသာအခါတြင္ ဦးေစာဝင္လာျခင္းျဖစ္ရာ သူက အယ္ဒီတာခ်ဳပ္၊ ကၽြႏု္ပ္က တာဝန္ခံအယ္ဒီတာ အျဖစ္ႏွင့္လုပ္ၾကရာတြင္ သတင္းစာအေၾကာင္းကို ဘာမွ်နားမလည္ေသာ ႏိုင္ငံေရးသမားတေယာက္ က သတင္းစာတိုက္တြင္ ကၽြႏု္ပ္အထက္မွ ၾသဇာေပးႏိုင္ျခင္းကို ကၽြႏု္ပ္ ခံျပင္းလွေသာေၾကာင့္ ႏုတ္ထြက္ရန္ အတန္တန္ စိတ္ကူးခဲ့၏။ ႏုတ္ထြက္လွ်င္ မည္သို႔ လုပ္ကိုင္စားေသာက္မည္ဟုပင္ ၾကံစည္စိတ္ကူးလ်က္ရိွပါၿပီ။ ထိုသို႔ေသာ အေျခအေနတြင္ ဦးေစာသည္ ကၽြႏု္ပ္အား လက္ဖက္ရည္ တိုက္ၿပီး အထက္ပါအတိုင္းစကားကို ေျပာလိုက္ျခင္းျဖစ္ေလသည္။ ထိုအခ်ိန္မွစ၍ ကၽြႏု္ပ္သည္ သူရိယတုိက္မွ ႏုတ္ထြက္ဖို႔စိတ္မကူးေတာ့ဘဲ လခတိုးေပးဖို႔ ေတာင္းရန္သာ ၾကံစည္ပါေတာ့သည္။ သတင္းစာအေၾကာင္းကို မသိေသာ္လည္း ဆက္ဆံေရးကို ေကာင္းေကာင္းနားလည္ေသာ ႏိုင္ငံေရးသမားတေယာက္ျဖစ္သည္ဟု ျမင္လာပါသည္” ဟူ၍ ေရးသားထားေလသည္။
ထို႔ေနာက္ ဦးေစာသည္ ၁၉၃၆ ခုႏွစ္တြင္ ဂဠဳန္စစ္သူႀကီးဘြဲ႔ခံ၍ ဂဠဳန္တပ္၏ ဗိုလ္ခ်ဳပ္အျဖစ္ ေဆာင္ရြက္ခဲ့သည္။ ၁၉၃၆ ခုႏွစ္ ဒုတိယေက်ာင္းသားသပိတ္တြင္ ေက်ာင္းသားမ်ားႏွင့္ ရင္းႏွီးမႈရရန္ ႀကိဳးစားခဲ့သည္။
၁၉၃၇ ခုႏွစ္ၾသဂုတ္လ ၁၄ ရက္ေန႔ ဂဠဳန္ဦးေစာသည္ မ်ဳိးခ်စ္ပါတီကို တည္ေထာင္ခဲ့သည္။ မ်ဳိးခ်စ္ပါတီဌာနခ်ဳပ္ကို သူရိယသတင္းစာတိုက္ မ်က္ႏွာခ်င္းဆုိင္ေနရာႏွင့္ ဦးေစာ၏ မရမ္းကုန္းၿမိဳ႕နယ္ ေအဒီလမ္း (ယခု ေမခလမ္း) အမွတ္ ၄ ေနအိမ္တြင္ ဖြင့္လွစ္ထားရိွသည္။ မ်ဳိးခ်စ္ပါတီတြင္ ဝတ္လံုေတာ္ရ ဦးေအး၊ ဖ်ာပံုသူေဌး ဦးအုန္းခင္၊ ဟသၤာတဦးျမ၊ ပဲခူးဦးစိန္ဝင္းတို႔ ေခါင္းေဆာင္မ်ား အျဖစ္ ပါဝင္ခဲ့သည္။
၁၉၃၈ ခုႏွစ္ ၾသဂုတ္လ ၂၆ ရက္ေန႔ ဦးေအးႏွင့္ဦးေစာတို႔က ေဒါက္တာဘေမာ္ၫြန္႔ေပါင္း အစိုးရကို အယံုအၾကည္မရိွေၾကာင္း အဆိုတင္သြင္း၍ မဲခြဲရာ ေထာက္ခံမဲ ၆၁ မဲ၊ ကန္႔ကြက္မဲ ၆၆ မဲျဖင့္ အဆိုဘက္မွ ႐ႈံးနိမ့္ခဲ့သည့္အတြက္ ေဒါက္တာဘေမာ္အစိုးရ ဆက္လက္တည္ျမဲခဲ့သည္။
၁၉၃၈ ခုႏွစ္ ဒီဇင္ဘာလ ၁၉ ရက္ေန႔၌ ေရႊတိဂံုေစတီေျခရင္း ဦးဘရီဇရပ္၌ မ်ဳိးခ်စ္ တပ္ဖြဲ႔ဝင္မ်ား၊ ဂဠဳန္တပ္မ်ားႏွင့္ အာဏာဖီဆန္မႈကို တတိယအႀကိမ္ ေက်ာင္းသားသပိတ္အား ဟန္ေရးျပ လွည့္ကြက္အျဖစ္ လုပ္ေဆာင္ခဲ့ရာ ေခတၱအဖမ္းခံရသည္။
၁၉၃၉ ခုႏွစ္ ေဖေဖာ္ဝါရီလ ၁၆ ရက္ေန႔တြင္ လႊတ္ေတာ္အစည္းအေဝး၌ ေဒါက္တာဘေမာ္ ဦးေဆာင္ေသာ ၫြန္႔ေပါင္းအစုိးရအား အယံုအၾကည္မရိွအဆိုကို ထပ္မံတင္သြင္းခဲ့ရာ ေထာက္ခံမဲ ၇၀ မဲ၊ ကန္႔ကြက္မဲ ၃၇ မဲျဖင့္ အဆိုဖက္မွ အႏိုင္ရရာ ေဒါက္တာဘေမာ္အစိုးရ ျပဳတ္က်သြားသည္။ ၁၉၃၉ ခုႏွစ္ ေမလ ၃၀ ရက္ေန႔တြင္ ေရႊက်င္ဦးပု ဦးေဆာင္သည့္ ၫြန္႔ေပါင္းအစိုးရအဖြဲ႔၌ ဦးေစာသည္ လယ္ယာႏွင့္သစ္ေတာေရးရာ ဝန္ႀကီးျဖစ္လာသည္။ ၁၉၄၀ ျပည့္ႏွစ္ စက္တင္ဘာလ ၇ ရက္ေန႔တြင္ လႊတ္ေတာ္၌ ဦးဘေဘ တင္သြင္းသည့္ ဦးပုအစိုးရအေပၚ အယံုအၾကည္မရိွအဆိုကို မဲခြဲရာ ေထာက္ခံမဲ ၈၁ မဲ၊ ကန္႔ကြက္မဲ ၃၂ မဲရရိွသျဖင့္ အဆိုအႏိုင္ရၿပီး ဦးပုအစိုးရ ျပဳတ္က်သြားသည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ၁၉၄၁ ခုႏွစ္ စက္တင္ဘာလ ၉ ရက္ေန႔တြင္ ဂဠဳန္ဦးေစာ ဦးေဆာင္သည့္ ညြန္႔ေပါင္းအစိုးရ ဖြဲ႔စည္းႏိုင္ခဲ့သည္။ ဂဠဳန္ဦးေစာသည္ နန္းရင္းဝန္(ဝန္ႀကီးခ်ဳပ္) အျဖစ္ အစိုးရအဖြဲ႔ကို ဦးေဆာင္ခဲ့သည္။
နန္းရင္းဝန္ဘဝ၌ ဦးေစာသည္ ျမန္မာအမ်ဳိးသမီးမ်ားကို ေစာင့္ေရွာက္ရန္ဥပေဒတခု ျပဌာန္းေပးခဲ့သည္။ ယင္းဥပေဒမွာ ‘ဗုဒၶဘာသာ အမ်ဳိးသမီးမ်ား ထိမ္းျမားလက္ထက္ျခင္း ဥပေဒ’ ပင္ ျဖစ္သည္။
၁၉၄၀ ျပည့္ႏွစ္တြင္ ဗိုလ္မႉႀကီးစူဇူကီး (ေနာင္ဗိုလ္မိုးႀကိဳး) ျမန္မာႏိုင္ငံသို႔ လွ်ဳိ႕ဝွက္ လာေရာက္ေသာအခါ ဂဠဳန္ဦးေစာသည္ ဗိုလ္မႉးႀကီးစူဇူကီးအား ေတြ႔ဆံု၍ ျမန္မာ့လြတ္လပ္ေရးအတြက္ ဂ်ပန္ထံမွ အကူအညီမ်ားလိုခ်င္ေၾကာင္း ေျပာၾကားခဲ့သည္။
သို႔ေသာ္ ဦးေစာသည္ နန္းရင္းဝန္ဘဝ၌ အဂၤလိပ္ကုန္သည္မ်ား၏ အလိုက် ၿငိမ္ဝပ္ပိျပားမႈကို ဦးစားေပး၍ ခပ္ၾကမ္းၾကမ္းကိုင္တြယ္သည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ၁၉၄၁ ခုႏွစ္ မတ္လ ၁၉ ရက္ေန႔တြင္ က်င္းပခဲ့ေသာ ေအာက္လႊတ္ေတာ္အစည္းအေဝး၌ ဗိုလ္တေထာင္ မဲဆႏၵနယ္အမတ္ ဦးဘေဘသည္ ဦးေဆာင္ေသာ အစုိးရအဖြဲ႔အား အယံုအၾကည္မရိွ အဆိုကိုတင္သြင္းခဲ့သည္။ သို႔ေသာ္ ေထာက္ခံမဲ ၄၇ မဲ၊ ကန္႔ကြက္မဲ ၇၂ မဲ သာရရိွသျဖင့္ အယံုအၾကည္မရွိ အဆို႐ႈံးနိမ့္သြားသည္။ ထိုအစည္းအေဝးတြင္ အမတ္ဦးဘိုးထီက နန္းရင္းဝန္ဦးေစာႏွင့္ ဘ႑ာေရးဝန္ႀကီး ဦးဘသီတို႔ႏွစ္ဦးကို ရည္ရြယ္၍ “နန္းရင္းဝန္က ေျခာက္တန္း၊ ဘ႑ာေရးက ေစာက္ကန္း” ဟုေျပာၾကားရာ ယင္းတို႔ႏွစ္ဦးကို ဦးေစာက ကာကြယ္ေရးဥပေဒအရ အေရးယူခဲ့သည္။ ဦးေစာသည္ သူ အာဏာရိွစဥ္က ေဒါက္တာဘေမာ္၊ ဦးဘဦး၊ ဦးဘဝင္းတို႔ကိုသာမက ႏိုင္ငံေရးဆရာတဆူျဖစ္ေသာ ဦးဘေဘတို႔ကို ေထာင္ဒဏ္ ေပးခဲ့သည္။ သခင္ေခါင္းေဆာင္မ်ားကိုလည္း ဖမ္းဆီးအေရးယူခဲ့သည္။
ထို႔ျပင္ တို႔ဗမာအစည္းအ႐ုံးကို သိကၡာက်ေစရန္ ‘လယ္သမားဖိုးေရႊလံုးႏွင့္ ညည္းခ်င္းႏွင့္ သခင္ဋီကာ’ အမည္ရိွစာအုပ္ကို အစိုးရပိုင္ေငြျဖင့္ ေစာင္ေရအမ်ားအျပား ပံုႏိွပ္၍ ျဖန္႔ခ်ိခဲ့သည္။ ထို႔ေၾကာင့္ လႊတ္ေတာ္ျပင္ပႏွင့္နယ္တို႔တြင္ ေက်ာင္းသားမ်ားက ‘ဗမာျပည္ႀကီးနစ္ဖို႔ဖန္ ကလိမ္ဉာဏ္ ႏွင့္ ငေစာ၊ ငေစာ။ ငေစာ မို႔တက္လို႔လာ သူ႔မ်က္ႏွာဟာ အရွက္မရိွ၊ ညာတာဝါဒလိွမ့္လို႔ဖန္ မ်ဳိးခ်စ္ဉာဏ္ဟာ ဘေမာ္လိုပဲ” ဟူေသာ သံခ်ပ္ျဖင့္ သံပံုတီးေတာထုတ္ျခင္းခံရသည္။ သို႔ေသာ္ ျမန္မာျပည္ဘုရင္ခံ ေဒၚမန္စမစ္သည္ ၁၉၄၁ ခုႏွစ္တြင္ က်င္းပမည့္ေရြးေကာက္ပြဲကို စစ္ကို အေၾကာင္းျပ၍ ဦးေစာအစိုးရအား ဆက္လက္တည္တ့ံေစခဲ့သည္။
သန္းဝင္လိွဳင္" class="img" height="394" src="https://scontent-b-dfw.xx.fbcdn.net/hphotos-xpa1/t1.0-9/10373731_282854721894090_3040687038985468517_n.jpg" style="border: 0px; height: 393.991455078125px; left: 0px; min-height: 100%; position: relative;" width="456" /></div>
</a></div>
</div>
</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 11.818181991577148px; line-height: 13.963635444641113px;">
<form action="https://www.facebook.com/ajax/ufi/modify.php" class="live_282854721894090_316526391751760 commentable_item autoexpand_mode" data-ft="{"tn":"]"}" data-live="{"seq":"282854721894090_283091248537104"}" id="u_jsonp_76_k" method="post" rel="async" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div class="clearfix" style="zoom: 1;">
<div class="_4bl7 _4bl8" style="float: right; min-height: 1px; word-wrap: break-word;">
</div>
<div class="_4bl9" style="overflow: hidden; word-wrap: break-word;">
<div class="_5pcp _5vsi" style="color: #898f9c; margin-top: 10px;">
<span data-reactid=".19x"><a aria-live="polite" class="UFILikeLink accessible_elem" data-reactid=".19x.0" href="https://www.facebook.com/#" role="button" style="clip: rect(1px 1px 1px 1px); color: #6d84b4; cursor: pointer; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; height: 1px; overflow: hidden; position: absolute; text-decoration: none; width: 1px;" title="Like this">Like</a></span></div>
</div>
</div>
</form>
</div>
Adminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6467148985101187655.post-43377011477233306772014-06-15T21:55:00.001-07:002024-01-26T22:00:13.412-08:00ကချင်သောင်းကျန်းသူသမိုင်း (၁၉၄၈ ခုနှစ်မှ ၁၉၇၅ ခုနှစ်ထိ ကာလများ) (ပထမပိုင်း) <div class="post-body" style="background-color: white; color: #444444; font-size: 14px; margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
<div dir="ltr" style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; margin: 0px; padding: 0px; text-align: center;">
<span style="font-size: 11px; text-align: justify;">Oppositeye myanmar ndai myen laika ka ai wa gaw an hte jinghpaw wunpawng ni a lam ram ram jahpoi mayu ai hku rai lu ai.Rai tim ngai hku nna yawng hti ngut ai hpang mu lu ai gaw An hte a hpu shawng hpuba ningbaw ningla myu tsaw share shagan ni ,Bungli kaba ,ramram lu galaw mat wa sai.kasi lahpa grai nga ai,ngu mu lu wa ai,labau hta an hte nchye mat ai ni hpe ndai kaw lawm nga ai,nkaja ai lam gaw myen ni ka jahpoi ai rai nna kaja wa kasi la hpa mung grai lawm nga ai,</span></div>
<div class="separator" style="clear: both; margin: 0px; padding: 0px; text-align: center;">
<span style="font-size: 11px; text-align: justify;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; margin: 0px; padding: 0px; text-align: center;">
<span style="font-size: 11px; text-align: justify;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; margin: 0px; padding: 0px; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMFamoJvLP8fVu2lYZ3k16Rt1HNXQWyWI9NI0ORNycu3MiQWjv3u25IArJ8h1-Ggla1fBVJEZTadbnyhk7KWKhHpExNu4mSRe04m1CQD21Yv-E6_fnmfX46GTcwFVEapqtFT58YWTY0Gk/s1600/kio.jpg" style="color: #32527a; margin: 0px 1em; padding: 0px; text-decoration: none;"><img border="0" height="203" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMFamoJvLP8fVu2lYZ3k16Rt1HNXQWyWI9NI0ORNycu3MiQWjv3u25IArJ8h1-Ggla1fBVJEZTadbnyhk7KWKhHpExNu4mSRe04m1CQD21Yv-E6_fnmfX46GTcwFVEapqtFT58YWTY0Gk/s1600/kio.jpg" style="border: 1px solid rgb(170, 170, 170); margin: 0px; padding: 3px;" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;"><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">ကချင်သောင်းကျန်းသူအဖွဲ့စတင်ပေါ်ပေါက်လာခြင်း</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁။ ၁၉၄၉ ခုနှစ်တွင်ဖြစ်ပွားသော ကရင်-ဗမာအရေးအခင်းတွင် အမှတ်(၁) ကချင်သေနတ်ကိုင် တပ်ရင်း မှ ဗိုလ်ကြီးအဆင့်ဖြင့် တောခိုသွားသော ကချင်အမျိုးသားနော်ဆိုင်းမှာ ကေအင်န်ဒီအိုတို့နှင့် ပူးပေါင်းခဲ့သည်။ ယင်းသည် ၁၉၅ဝ ပြည့်နှစ်တွင် ကေအင်န်ဒီအိုအင်အားစုအဖြစ် ရှမ်းပြည်နယ် မြောက်ပိုင်းတွင် လှုပ်ရှားခဲ့သည်။ ထိုအချိန်တွင် လားရှိုးမြို့ အစိုးရအထက်တန်းကျောင်း၌ အဋ္ဌမတန်း ပညာသင်ကြားနေသော ဇော်ဆိုင်း သည် နော်ဆိုင်းနှင့်ဆက်သွယ်ပြီး တောခိုခဲ့သည်။ ၁၉၅၁ ခုနှစ်တွင် နော်ဆိုင်း တရုတ်နိုင်ငံသို့ ဝင်ရောက်ခိုလှုံသွားရာ၌ ဇော်ဆိုင်းသည်လိုက်ပါမသွားဘဲ သံတောင်၊ ဘောဂလိ ဒေသရှိ ကေအင်န်ဒီအိုများနှင့် ပူးပေါင်းလှုပ်ရှားခဲ့သည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၂။ ၁၉၅၉ခုနှစ်တွင် ကေအင်န်ဒီအိုအဖွဲ့မှ ဂျီလစ်လင်း (ကချင်အမည်-ဇော်ဘောက်) ဆိုသူအား ဇော်ဆိုင်း၏ အကြံပေးအရာရှိအဖြစ် တာဝန်ပေးအပ်ပြီး ဇော်ဆိုင်းနှင့်အတူ ရှမ်းပြည်နယ်မြောက်ပိုင်းတွင် မြေအောက်စည်းရုံး သိမ်းသွင်းမှုလုပ်ငန်းများကိုပြုလုပ်ရန်စေလွှတ်ခဲ့သည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">ဇော်ဆိုင်းနှင့် ဂျီလစ်လင်းသည် ဇော်ဆိုင်း၏ မိခင်ဖြစ်သူ ကျောင်းဆရာမတာဝန်ထမ်းဆောင်နေသည့် ဟိုကုန်တိုက်နယ်၊ နမ့်အန်ရွာ (အက်စ်တီ-၈၈၈၉)တွင် ခိုအောင်းပြီး မြေအောက်စည်းရုံးရေးလုပ်ငန်းကို စတင်လုပ်ဆောင်ခဲ့လေသည်။ ဇော်ဆိုင်း၏ညီဖြစ်သူ တက္ကသိုလ်ကျောင်းသား ဇော်ထူးသည်လည်း တက္ကသိုလ်မှထွက်ပြေးပြီး ဇော်ဆိုင်း ထံသို့ လာရောက် ပူးပေါင်း တောခိုခဲ့လေသည်။ ထို့အပြင် အမှတ်(၄)ကချင်သေနတ်ကိုင်တပ်ရင်းမှ ထုတ်ပယ် ခြင်းခံရပြီး သိန္နီတွင် ကျောင်းတက်နေသော ဒုတိယတပ်ကြပ် လမုန်တူးဂျိုင်၊ တက္ကသိုလ်မှထွက်၍ကွတ်ခိုင် သို့ ပြန်ရောက်နေသော လမာလရိန်းတို့သည် ဇော်ဆိုင်းနှင့်ဆက်သွယ်ပေါင်းမိကြပြီး ၁၉၆ဝ ပြည့်နှစ်တွင် ကချင်လွတ်မြောက်ရေးအဖွဲ့ (Kachin Independence Organization K.I.O) ကိုစတင် ဖွဲ့စည်းခဲ့ကြသည်။ </div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၃။ ကေအိုင်အို မြေအောက်အဖွဲ့အစည်းတွင် ဥက္ကဋ္ဌ အဖြစ် ဇော်ဆိုင်း၊ ဒုတိယဥက္ကဋ္ဌအဖြစ် ဇော်ထူး၊ အတွင်းရေးမှူး အဖြစ်လမာလရိန်းတို့က တာဝန်ယူခဲ့ကြသည်။ ထိုအချိန်တွင် ရှမ်းပြည်နယ်၌ နိုင်ငံရေး သမား အချင်းချင်းနေရာလုကြရာမှ နိုင်ငံရေးသမားအချို့၏ ခါးပိုက်ဆောင်အဖြစ်ဖွဲ့စည်းရန်ကေအိုင်အု အား လက်နက်ခဲယမ်းများထောက်ပံ့ရာမှ လက်နက်ကိုင်အဖွဲ့အစည်းတစ်ခုဖြစ်လာပြီး အင်အားမှာ ၂၇ ယောက် ရှိခဲ့ပါသည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">ကချင်သောင်းကျန်းသူများ လက်နက်ကိုင်သောင်းကျန်းမှုစတင်ခြင်း </div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၄။ ကေအိုင်အိုအဖွဲ့သည် ၁၉၆ဝ ပြည့်နှစ်၊ ဖေဖော်ဝါရီလ ၅ ရက်နေ့တွင် လားရှိုးမြို့ငွေတိုက်အား စတင်စီးနင်းတိုက်ခိုက်ခဲ့ခြင်းဖြင့် လက်နက်ကိုင်လှုပ်ရှားမှုကို စတင်ခဲ့လေသည်။ လားရှိုးမြို့ရှိ ငွေတိုက် ကို ဖောက်ကာ လက်နက်ကိုင်လှုပ်ရှားမှုစတင်သည်နှင့် လားရှိုး၊ ကွတ်ခိုင်ဒေသမှ ဇော်ဆိုင်းနှင့် ဇော်တူးတို့ စည်းရုံးထားသည့် ကချင်လူငယ်များမှာလည်း တစ်ပြိုင်တည်းတောခိုခဲ့ကြသည်။ အင်အား ၁ဝဝ ခန့်စုစည်း မိသောအခါ တပ်မဟာမှူး အဖြစ် ဇော်ဆိုင်းကလည်းကောင်း၊ တပ်မဟာဗိုလ်မှူးအဖြစ် ဂျီလစ်လင်းက လည်းကောင်း တာဝန်ယူလျက် သိန္နီမြို့နယ် လွယ်တောက်၌် ၁၉၆၁ ခုနှစ်၊ ဖေဖော်ဝါရီလ ၅ ရက်နေ့တွင် ကေအိုင်အေ (Kachin Independence Army-K.I.A) ခေါ် ကချင်လွတ်လပ်ရေး တပ်မတော်နှင့် ကေအိုင်စီ(Kachin Independence Council K.I.C) ကို စတင်ဖွဲ့စည်းခဲ့လေသည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၅။ ရှမ်းပြည်မြောက်ပိုင်း ကွတ်ခိုင်မြို့အနီး ဆင်လီရွာ၏ အရှေ့ဘက် ၁ဝ မိုင်ခန့်အကွာတွင် အခြေချစခန်း တစ်ခုတည်ဆောက်၍ အခြေခံစစ်ပညာသင်တန်း အမှတ်(၁)ကို ၁၉၆၁ ခုနှစ်၊ မတ်လ ၁၆ ရက်နေ့ ၌ ဖွင့်လှစ် သင်ကြားပေးခဲ့သည်။ ၁၉၆၁ ခုနှစ်၊ ဇူလိုင်လတွင် ကေအိုင်အေတပ်ရင်း (၁)ကို ဗန်းမော်နယ်မြေ မွန်ဘာပါတွင်လည်းကောင်း၊ တပ်ရင်း(၂) ကို လမာလရိန်းဦးစီးကာ အင်အား ၃ဝဝ ခန့်ဖြင့် မုံးစီး၊ မုံးထန် နယ်မြေတွင်လည်းကောင်း ဖွဲ့စည်းခဲ့ကြသည်။ ထို့ပြင် ကျေးရွာများ၌ ဗွီဒီအက်ဖ် (Villager's Defence Forces) ခေါ် ကျေးရွာကာကွယ်ရေးအဖွဲ့အဖြစ်ဖွဲ့စည်းကာ တူမီးများတပ်ဆင်လျက် မိမိတပ်များ ကိုနှောင့်ယှက်ရန် တာဝန်ပေးခိုင်းစေခဲ့ကြသည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၆။ ၁၉၆၁ ခုနှစ်၊ သြဂုတ်လ ၂၆ ရက်နေ့တွင် ဗုဒ္ဓဘာသာကို နိုင်ငံတော်ဘာသာအဖြစ် ပြဋ္ဌာန်း လိုက်ခြင်းကိုလည်းကောင်း၊ တရုတ်-မြန်မာ နှစ်နိုင်ငံနယ်နိမိတ် စာချုပ်ချုပ်ဆိုမှုတွင် ဖီမော်၊ ဂေါ်လန်၊ ကန်ဖန်ဒေသ များအား တရုတ်ပြည် နယ်နိမိတ်အတွင်း ထည့်သွင်းဖော်ပြမှုအပေါ် နေရာအနှံ့ ဆန္ဒပြမှုအား အခွင့်ကောင်းယူ၍ လည်းကောင်း၊ ရှမ်းပဒေသရာဇ်များမှ ဖက်ဒရယ်မူကို စတင်တောင်းဆို လာခြင်းတို့ ကြောင့် လည်းကောင်း၊ ကေအိုင်အိုတို့အနေဖြင့် တိုက်ကွက်များရရှိလာခဲ့ကြသည်။ လူမျိုးရေး အမြင် ကျဉ်းမြောင်းမှုကို အရင်းခံ၍ လူမျိုးရေး မုန်းတီးမှု၊ ဗမာလူမျိုးကြီး ဝါဒဆန့်ကျင်ရေး စသည်တို့ကို အကြောင်းပြကာ လွတ်လပ်သော ကချင်သမ္မတနိုင်ငံ ထူထောင်ရန်ဟူသော ရည်ရွယ်ချက်ဖြင့် စည်းရုံး လှုံ့ဆော်လာခဲ့ကြလေသည်။ ထို့ကြောင့် မသိနားမလည်သော လူငယ်လူရွယ်အများအပြားမှာ ကချင် သောင်းကျန်းသူများ၏ စည်းရုံးသိမ်းသွင်းမှုအောက် သို့ ရောက်ရှိသွားခဲ့ရလေသည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၇။ ထိုကဲ့သို့ နိုင်ငံရေးပြဿနာများ ပေါ်ပေါက်နေစဉ်မှာပင် ၁၉၆၁ ခုနှစ်၊ သြဂုတ်လ ၂၆ ရက်နေ့တွင် လွှတ်တော်နှစ်ရပ်စုံညီအစည်းအဝေးက ဗုဒ္ဓဘာသာကိုနိုင်ငံတော်ဘာသာအဖြစ် ပြဋ္ဌာန်းခဲ့ခြင်းဖြစ်သည်။ ဖွဲ့စည်း အုပ်ချုပ်ပုံ အခြေခံဥပဒေ (တတိယ ပြင်ဆင်ချက်) အက်ဥပဒေ၊ ၁၉၆၁ ခုနှစ်၊ အက်ဥပဒေအမှတ် ၁၇ အရ ဗုဒ္ဓဘာသာသည် နိုင်ငံတော်ဘာသာဖြစ်လာသော်လည်း လွတ်လပ်စွာကိုးကွယ်ခွင့်ရရှိပြီးဖြစ်လေရာ မည်သို့မျှ ထူးခြားခြင်းမရှိပေ။ သို့သော် ဗုဒ္ဓဘာသာမဟုတ်သော အခြားဘာသာဝင်များက လွတ်လပ်စွာ ကိုးကွယ်ခွင့် မရှိတော့ဟုယူဆကာ ဆူပူအုံကြွမှုများ ဖြစ်ပေါ်လာသည်။ ထိုအချိန်က လက်နက်ကိုင် အင်အား ၂၇ ယောက်သာ ရှိသေးသော ကေအိုင်အို (Kachin Independence Organization) ကချင် သောင်းကျန်းသူအဖွဲ့သည် ဘာသာရေးလွတ်လပ်ခွင့်မရှိဟူ၍ အကြောင်းပြစည်းရုံးရာမှ ပိုမိုအင်အား တောင့်တင်းလာသည်။ တရုတ်-မြန်မာ နယ်နိမိတ်စာချုပ်တွင် ကချင်ပြည်နယ်မှ ဖီမော်၊ ဂေါ်လန်၊ ကန်ဖန် နယ်မြေများအား တရုတ်နယ်နိမိတ်အတွင်း ထည့်သွင်းပေးရခြင်းကိုလည်း ကချင်တိုင်းရင်းသား အများ အပြားက ဆန္ဒပြကန့်ကွက်ကြသည်။ </div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">ငြိမ်းချမ်းရေးဆွေးနွေးပွဲပျက်ပြားသောအဖွဲ့အစည်း </div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၈။ ပြည်တွင်းငြိမ်းချမ်းရေးဆွေးနွေးပွဲများမှာ ရန်ကုန်တစ်မြို့တည်းတွင်သာ ကျင်းပနေခြင်းမဟုတ်ဘဲ အချို့ အဖွဲ့အစည်းများမှာ ဆိုင်ရာဒေသတွင်သာ ဆွေးနွေးကြခြင်းဖြစ်သည်။ ဥပမာအားဖြင့်-ကျော်ဇံရွှီး၏ ရခိုင်ကွန်မြူနစ် ပါတီနှင့် ဆွေးနွေးပွဲပြုလုပ်ရာတွင် ငပလီ၌ပြုလုပ်ခဲ့ခြင်းဖြစ်သည်။ ထို့အတူပင် ကေအိုင်အေ (ခေါ်) ကချင် သောင်းကျန်းသူများနှင့်လည်း မန္တလေးမြို့တွင် ဆွေးနွေးပွဲကျင်းပခဲ့သည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၉။ ၁၉၆၃ ခုနှစ်အစပိုင်းတွင် ကေအိုင်အေများသည် တပ်မဟာ(၁)နှင့် တပ်ရင်း(၆)ရင်းကို ဖွဲ့စည်းပြီး ဖြစ်ပြီး အင်အား ၁,ဝဝဝ ကျော်အထိ တိုးတက်နေပြီဖြစ်သည်။ ၁၉၆၂ ခုနှစ်တွင် လားရှိုး-ကွတ်ခိုင်နယ်၌ အင်အား ၃ဝဝ နီးပါးခန့်၊ ဗန်းမော်-မြစ်ကြီးနားနယ်မြေ၌ အင်အား ၃၈ဝ ခန့်အထိသာရှိသော်လည်း နောက်ပိုင်းတွင် ဗန်းမော်-စိန်လုံလမ်းနှင့် ဗန်းမော်-မန်ဝိန်းလမ်းတို့ကိုစိုးမိုးပြီး ဧရာဝတီမြစ် အနောက်ဘက် ကမ်းနှင့် မြစ်ကြီးနား အရှေ့မြောက်၊ ဟူးကောင်းလွင်ပြင်တို့ကိုတိုးချဲ့စည်းရုံးရာမှ အင်အား တိုးတက် လာခဲ့ခြင်းဖြစ်သည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁ဝ။ ၁၉၆၃ ခုနှစ်၊ ဇွန်လ ၁၁ ရက်နေ့တွင် တော်လှန်ရေးကောင်စီက ပြည်တွင်းငြိမ်းချမ်းရေးအတွက် ကမ်းလှမ်းချက်ကိုထုတ်ပြန်သောအခါ ကေအိုင်အေများသည် စာဖြင့်ဆက်သွယ်ညှိနှိုင်း ပြီးနောက်တော် လှန် ရေးကောင်စီ၏အစီအစဉ်ဖြင့် ဗန်းမော်သို့ရောက်ရှိလာကြသည်။ ကေအိုင်အေ ကိုယ်စားလှယ် ဇော်ဒန်နှင့် အဖွဲ့သည် ၁၉၆၃ ခုနှစ်၊ သြဂုတ်လ ၃၁ ရက်နေ့တွင် ဗန်းမော်မှတစ်ဆင့် မန္တလေးသို့ ရောက်ရှိလာသည်။ ထို့နောက် စက်တင်ဘာလ ၁ ရက်နေ့တွင် တပ်မတော်မှ တပ်မဟာ(၇)တပ်မဟာမှူးနှင့် ပဏာမ ဆွေးနွေးပွဲ ကျင်းပပြီး စက်တင်ဘာလ ၇ ရက်နေ့တွင် တော်လှန်ရေးကောင်စီ၏ကိုယ်စား အနောက်မြောက်တိုင်း၊ တိုင်းမှူးနှင့်ထပ်မံ ဆွေးနွေးခဲ့သည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁၁။ တိုင်းမှူးနှင့်ဆွေးနွေးစဉ် ဇော်ဒန်နှင့် ကိုယ်စားလှယ်အဖွဲ့က အောက်ပါအချက်များကို တောင်းဆိုခဲ့ သည်- </div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">(က) ပြည်ထောင်စုအတွင်းရှိ လူမျိုးအသီးသီးအား လွတ်လပ်ခွင့်နှင့် ကိုယ်ပိုင်ပြဋ္ဌာန်းခွင့် ကိုပေးအပ် ရန်၊ မိမိတို့ လူမျိုးများ၏သဘောအရ ခွဲထွက်လိုသူများအား ခွဲထွက်ခွင့် ပေးရန်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">(ခ) ကချင်ပြည်နယ်နှင့်ပတ်သက်၍ ကချင် ပြည်သူပြည်သားများ လက်နက်ကိုင် တော်လှန် နေခြင်း၏ အဓိကရည်ရွယ်ချက်ပန်းတိုင်ဖြစ်သည့် လုံးဝလွတ်လပ်သော အချုပ်အခြာ အာဏာပိုင် သီးခြား ကချင်ပြည်နယ်ထူထောင်ရန်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">(ဂ) ဤကဲ့သို့ ပြည်ထောင်စုအတွင်းမှ ကချင်ပြည်နယ်ခွဲထွက်သွားသည်ကို နှစ်ဦးသဘောတူ လက် မှတ်ရေးထိုးပြီးသည့်နေ့မှစ၍ ကချင်ပြည်နယ်နှင့်ဗမာပြည်သည် အောက်ပါထာဝရ ငြိမ်းချမ်းရေးမူငါးချက်ကိုအခြေခံထား၍ နှစ်ပြည်ထောင်ဆက်ဆံသွားရေးကို နှစ်ဦးသဘော တူ လက်မှတ်ရေးထိုးရန်-</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">(၁) တစ်ဦး၏နယ်မြေတည်တံ့ရေးနှင့် အချုပ်အခြာအာဏာပိုင်ဆိုင်ရေးကို တစ်ဦး က လေး စားရေး။ </div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;"> (၂) တစ်ဦးကိုတစ်ဦး မကျူးကျော်ရေး။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;"> (၃) တစ်ဦး၏ပြည်တွင်းရေးရာတွင် တစ်ဦးကဝင်မစွက်ရေး။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;"> (၄) တူညီစွာနှင့် နှစ်ဦးနှစ်ဖက်အကျိုးရှိစွာ ဆက်ဆံရေး။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;"> (၅) ငြိမ်းချမ်းစွာအတူယှဉ်တွဲနေထိုင်ရေး။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁၂။ ကေအိုင်အေများ၏ တောင်းဆိုချက်များမှာ လုံးဝခွဲထွက်ရေးပင်ဖြစ်ပြီး ယင်းတို့ဘက်က လိုက်လျောမှုဟူ၍ တစ်စုံတစ်ရာမျှပင်မရှိခဲ့ပေ။ ထို့အပြင် ဆွေးနွေးပွဲပြုလုပ်နေစဉ်အတွင်း ကေအိုင်အေ ထိပ်သီးခေါင်းဆောင် တစ်ဦးဖြစ်သည့် ဇော်တူးသည် ဗန်းမော်မှကာမိုင်းမြို့နယ်အတွင်း ဝင်ရောက်ကာ ကျေးရွာ အားလုံးလိုလိုကို စည်းရုံးစိုးမိုးထားခဲ့သည်။ ဆွေးနွေးပွဲ ပျက်ပြားသွားသည်နှင့် ကေအိုင်အေ များသည် လူ၊ လက်နက်၊ ခဲယမ်းများကို အပြင်းအထန်စုဆောင်းရာ ၁၉၆၃ ခုနှစ်ကုန်တွင် အင်အား ၂,ဝဝဝ ကျော်ခန့်အထိ တိုးတက်လာသည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">ပြည်တွင်းငြိမ်းချမ်းရေး ဆွေးနွေးပွဲပျက်ပြားပြီးနောက်ပိုင်း ကချင်သောင်းကျန်းသူအဖွဲ့အစည်း၏ အခြေအနေ</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁၃။ ကေအိုင်အေ (ခေါ်) ကချင်သောင်းကျန်းသူများသည် ငြိမ်းချမ်းရေး ဆွေးနွေးပွဲမပြုလုပ်မီ ၁၉၆၃ ခုနှစ်နှစ်ဦးပိုင်းတွင် တပ်မဟာ(၁)နှင့်တပ်ရင်း(၆)ရင်းကို လူအင်အား ၁,ဝဝဝ ကျော်ဖြင့် ဖွဲ့စည်းနိုင်ခဲ့ ပြီးဖြစ်သည်။ ဇော်ဒန်ခေါင်းဆောင်သည့် ကိုယ်စားလှယ်အဖွဲ့က တော်လှန်ရေး ကောင်စီနှင့် ဆွေးနွေးနေစဉ် ကေအိုင်အေများ သည် လူသူစုဆောင်းခြင်း၊ ဆက်ကြေးကောက်ခံခြင်းတို့ကို တိုးချဲ့၍ ဆောင်ရွက်ခဲ့ကြသည်။ ဆွေးနွေးပွဲကာလတွင် ဇော်တူးသည် ဗန်းမော်နယ်မြေမှ ဧရာဝတီမြစ်ကိုဖြတ်ကျော်၍ ကျောက်စိမ်းထွက်ရှိရာ ကာမိုင်းမြို့နယ်အတွင်းသို့ ဝင်ရောက်စည်းရုံးစိုးမိုးခဲ့သည်။ ကာမိုင်းမြို့နယ်ရှိ ကျေးရွာအားလုံးလိုလိုသည် ကေအိုင်အေတို့၏ လွှမ်းမိုးမှု အောက်တွင်ရောက် ခဲ့ရသည်။ဆွေးနွေးပွဲပျက်ပြားပြီးနောက် ကေအိုင်အေ တို့သည် လူ၊ လက်နက်နှင့် ခဲယမ်း မီးကျောက်များကို အပြင်းအထန်စုဆောင်းကြလေရာ ၁၉၆၃ ခုနှစ် ကုန်တွင် လူအင်အားမှာ ၂,ဝဝဝ ကျော်အထိ တိုးတက် လာခဲ့ပြီဖြစ်သည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁၄။ ၁၉၆၄ ခုနှစ်၊နှစ်ဦးတွင် ကေအိုင်အေတပ်မဟာ(၂)ကို တိုးချဲ့ဖွဲ့စည်းခဲ့သည်။ တပ်မဟာ(၁)၏ လက်အောက်တွင် တပ်ရင်း(၁)၊ တပ်ရင်း(၂)နှင့် တပ်ရင်း(၅)ကိုစုဖွဲ့ပြီး ဇော်ဆိုင်းက အုပ်ချုပ်သည်။ ဇော်ဆိုင်း၏ တပ်မဟာ(၁)သည် မန်စီမြို့နယ်၊ မွန်ဘာပါကျေးရွာ (အက်စ်အို-၄၈၈၈)တွင် အခြေပြု၍ လှုပ်ရှားသည်။ တပ်မဟာ(၂)တွင်မူ တပ်ရင်း(၃)၊ တပ်ရင်း(၄) နှင့် တပ်ရင်း(၆)တို့ ပါဝင်သည်။ ဇော်တူးက တပ်မဟာ(၂)ကို အုပ်ချုပ်ပြီး မဂျီဘွမ်(အက်စ်-၄၄ဝ၄)တွင် အခြေပြု၍ လှုပ်ရှားသည်။ ထို့အပြင် တပ်ရင်း(၇) ကိုပူတာအိုနယ်မြေတွင် လူအင်အား ၈ဝဝ ခန့်ဖြင့် တိုးချဲ့ဖွဲ့စည်းပြီး ဇော်တူးကပင် တာဝန်ယူ၍ အုပ်ချုပ်ခဲ့ သည်။ တပ်ရင်း(၇)တွင် ဗွီဒီအက်ဖ်(ခေါ်) ကျေးရွာကာကွယ်ရေးတပ်ဖွဲ့ကို အခြေခံ၍ဖွဲ့စည်းခြင်းဖြစ်သည်။ ပြောက်ကျား လှုပ်ရှားမှုအတွက် ရည်ရွယ်ခြင်းဖြစ်သည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁၅။ ဇော်တူးသည် တပ်မဟာ(၂)အား တဖြည်းဖြည်း တိုးချဲ့ဖွဲ့စည်းခဲ့ရာ အင်အား ၁၄ဝဝ ကျော်အထိ တိုးတက်လာပြီး ပူတာအို၊ ချီဖွေ၊ လောခေါင်၊ မြစ်ကြီးနား၊ ဗန်းမော်၊ ကွတ်ခိုင်နယ်မြေများတွင်ဖြန့်ခွဲလှုပ်ရှား၍လာသည်။ ၁၉၆၃ ခုနှစ်၊ ဇွန်လမှ ၁၉၆၄ ခုနှစ်၊ နိုဝင်ဘာလအတွင်း ကေအိုင်အေထိပ်သီးခေါင်းဆောင် ညီအစ်ကိုများဖြစ်သောဇော်ဆိုင်း၊ ဇော်ဒန်၊</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">ဇော်တူး တို့သုံးဦးသည်လည်း ဇော်သုံးဇော်ဟူ၍ နာမည်ကြီး လာကြသည်</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁၆။ တပ်မတော်သည် ကချင်ပြည်နယ်နှင့် ရှမ်း ပြည်နယ်မြောက်ပိုင်းတွင် ရုတ်တရက်အင်အားကြီးထွား ပြီး ဆူပူလှုပ်ရှားလာကြသော ကေအိုင်အေများကို ချေမှုန်းရေးအတွက် ၁၉၆၄ ခုနှစ်၊ ဒီဇင်ဘာလမှစ၍ စစ်ဆင်ရေးများဖြင့် ဆင်နွှဲတိုက်ခိုက်တော့သည်။ တပ်မတော်က ဆင်နွှဲခဲ့သော စစ်ဆင်ရေးများမှာ အောက်ပါ အတိုင်းဖြစ်သည်-</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;"> (က) ဂန့်ဂေါ်စစ်ဆင်ရေး။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;"> (ခ) အောင်မြေစစ်ဆင်ရေး။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;"> (ဂ) ကောင်ရာဘွမ်စစ်ဆင်ရေး။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;"> (ဃ) ခရမ်းစစ်ဆင်ရေး။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁၇။ တပ်မတော်က ဆင်နွှဲသည့်စစ်ဆင်ရေးအရပ်ရပ်ကြောင့် ၁၉၆၄ ခုနှစ်၊ ဒီဇင်ဘာလမှ ၁၉၆၅ ခုနှစ်၊ စက်တင်ဘာလအထိ တစ်နှစ်တာကာလအတွင်းတွင် ကေအိုင်အေများမှာ များစွာအထိနာခဲ့ရသည်။ ထိုကာလ အတွင်း ကေအိုင်အေသောင်းကျန်းသူ ၆၉၆ ယောက်ကို အသေမိပြီး ၃၇၇ ယောက်ကို ဒဏ်ရာရစေခဲ့သည်။ ၁ဝ၆၄ ယောက်ကို အရှင်ဖမ်းဆီးရမိပြီး ၂၂၂၃ ယောက် လက်နက်ချခဲ့ကြသည်။ ထို့ကြောင့် ၁၉၆၅ ခုနှစ်မှ ၁၉၆၆ ခုနှစ်၊ နှစ်လယ်ပိုင်းအတွင်း ကချင်သောင်းကျန်းသူလှုပ်ရှားမှုများစွာ ကျဆင်းသွားခဲ့ရတော့သည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁၈။ ကေအိုင်အေလှုပ်ရှားမှုမှာ တပ်မတော်၏ထိုးစစ်များကြောင့် အဘက်ဘက်မှယိုယွင်းကျဆင်းပြီး နာလန်မထူနိုင်တော့သဖြင့် ကေအိုင်အေခေါင်းဆောင်များသည် နည်းအမျိုးမျိုးဖြင့် ကြံဆကြိုးပမ်းကြရသည်။ အိုင်အေဦးစီးချုပ်ဖြစ်သူ ဇော်ဆိုင်းသည် ပြည်ပအကူအညီရရေးအတွက် ထိုင်းနိုင်ငံသို့သွားရောက်ကာ ထိုင်း-မြန်မာနယ်စပ်ထန်ဝိုး(အယ်လ်ယူ-ဝ၅ဝ၅)တွင်အခြေချ၍ ဘိန်း၊ ကျောက်စိမ်းများရောင်းဝယ်ရန် စခန်း ဖွင့်လှစ်ခဲ့ရသည်။ ထိုင်းနိုင်ငံမှတစ်ဆင့် ပြည်ပအကူအညီများရရှိစေရန် ဇော်ဆိုင်း၏ အကြံပေး အရာရှိအဖြစ် ကေအင်(န်)ယူမှ တွဲဖက်ထားသော ဂျီလစ်လင်း (ကချင်အမည်-ဇော်ဘောက်)က ကူညီခဲ့ သည်။ ဇော်ဆိုင်းသည် ၁၉၆၅ ခုနှစ်၊ ဒီဇင်ဘာလ ၁၁ ရက်နေ့တွင် လွယ်ယားစခန်းမှ ခရီးထွက်သွားခြင်းဖြစ်ပြီး ဗန်ကောက်၊ ဇင်းမယ်၊ ဖော်မိုဆာသို့လှည့်လည်၍ အရှေ့တောင်အာရှစစ်စာချုပ်အဖွဲ့ (SEATO) ၏ အကူအညီရရန် ကြိုးစားခဲ့သည်။ ၁၉၆၆ခုနှစ်အတွင်းမှာပင် ကေအိုင်အေနိုင်ငံခြားဆက်သွယ်ရေးတာဝန်ခံ မရန်ဘရန်ဆိုင်းသည် အိန္ဒိယနိုင်ငံ၏ အကူအညီရယူရေးအတွက် ချောကန်တောင်ကြားဒေသသို့ သုံးလကြာ သွားရောက်ဆွေးနွေးခဲ့သည်။ သို့သော် မအောင်မြင်ခဲ့ပေ။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">၁၉။ ၁၉၆၆ ခုနှစ် နှစ်ဦးပိုင်းတွင် တပ်မတော်သည် ဗမာပြည်ကွန်မြူနစ်ပါတီချေမှုန်းရေးအတွက် အမှတ်(၇၇)ခြေမြန်တပ်မဌာနချုပ်ကိုဖွဲ့စည်းရန် ကချင်ပြည်နယ်မှ စစ်ဆင်ရေးတပ်အချို့ကို ထုတ်နုတ်ခဲ့ ရလေရာ ကေအိုင်အေများအတွက် လူသူလက်နက်စုဆောင်းစည်းရုံး၍ ခေါင်းထောင်ထနိုင်ရန် အချိန်ရသွား သည်ဟု ဆိုရ ပေမည်။</div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;"> </div><div class="MsoNormal" style="margin: 0px; padding: 0px;">ဆက်လက်ဖော်ပြပေးပါမည်………</div></div>
</div>
<br />
<div style="clear: both; margin: 0px; padding: 0px;">
</div>
</div>
<div class="post-footer" style="background-color: white; color: #444444; font-size: 11px; margin: 5px 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
<div class="post-footer-line post-footer-line-1">
<span class="post-author" style="background-position: 0px 2px; background-repeat: no-repeat; padding: 0px 0px 0px 13px;">စာေရးသူ Oppositeye myanmar </span><span class="post-timestamp" style="padding: 0px 6px 0px 0px;">at <a class="timestamp-link" href="http://www.oppositeyes.info/2013/11/blog-post_2881.html" style="color: #32527a; margin: 0px; padding: 0px; text-decoration: none;" title="permanent link">1:45 PM</a></span><span class="post-comment-link"></span><span class="post-backlinks post-comment-link"></span><span class="post-icons"></span></div>
<div class="post-footer-line post-footer-line-2">
<span class="post-labels" style="background-position: 0px 2px; background-repeat: no-repeat; padding: 0px 6px 0px 13px;">စာေပအမ်ိဳးအစား <a href="http://www.oppositeyes.info/search/label/%E1%80%80%E1%80%81%E1%80%BA%E1%80%84%E1%80%B9%E1%80%B1%E1%80%9E%E1%80%AC%E1%80%84%E1%80%B9%E1%80%B8%E1%80%80%E1%80%BA%E1%80%94%E1%80%B9%E1%80%B8%E1%80%9E%E1%80%B0%E1%80%9E%E1%80%99%E1%80%AD%E1%80%AF%E1%80%84%E1%80%B9%E1%80%B8" rel="tag" style="color: #32527a; margin: 0px; padding: 0px; text-decoration: none;">ကခ်င္ေသာင္းက်န္းသူသမိုင္း</a></span></div>
</div>
Adminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6467148985101187655.post-50670160271008254642014-06-15T21:50:00.002-07:002024-01-26T22:02:05.412-08:00ကချင်သောင်းကျန်းသူသမိုင်း (ဒုတိယပိုင်း)<div class="post-body" style="background-color: white; margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
<div dir="ltr" style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: left;" trbidi="on">
<div style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;"><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><b style="color: #444444; font-size: 14px;">Myen gaw an hte Kachin a lam n kaja ai hku ka shaleng da nga ai,Rai tim yawng gum hpawn nna hti dat yu yang KIO/KIA bungli kaba ramram lu galaw ai ngu hpe chye la lu nga ai.</b></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ကေအိုင်အေများ တစ်ဖက်နိုင်ငံနှင့်ဆက်သွယ်ခြင်း </b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂ဝ။ ၁၉၆၇ ခုနှစ်၊ ဇွန်လ ၂၆ ရက်တွင် ကျောင်းသားအရေးအခင်းဖြစ်ပွား ပြီးနောက်ကေအိုင်အေ ခေါင်းဆောင် ဇော်တူးသည် တစ်ဖက်နိုင်ငံဘက်မှ ပြတ်သားစွာထောက် ခံကြောင်း ကြေ ညာခဲ့သည်။ ထိုအချိန်တွင် ကေအိုင်အေသောင်းကျန်း သူများသည် တပ်မတော်ထိုးစစ်ကြောင့် ပျောက်ကွယ် သွား လုမတတ် အထိနာခဲ့ရာမှ အမှတ်(၇၇)</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ခြေမြန်တပ်မဌာနချုပ်ဖွဲ့စည်းရန် တပ်များထုတ်နုတ်မှုကို အခွင့်ကောင်းယူ၍ ပြန်လည်ခေါင်းထောင် ထလာနိုင်ချိန်ဖြစ်သည်။ ကေအိုင်အေခေါင်းဆောင်များသည် စစ်ရေး လှုပ်ရှားမှုများပြုလုပ်နိုင်ရန်အတွက်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ပြည်ပ အကူအညီရရှိရေးကို အပြင်းအထန်ကြိုးစားခဲ့သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂၁။ ၁၉၆၇ ခုနှစ်၊ ဇူလိုင်လအတွင်းမှာပင် ကေအိုင်အေတပ်မဟာ(၂)မှ နိုင်ငံရေးတာဝန်ခံမရန်ဘရန် ဆိုင်းနှင့် အင်အား ၃၄ ယောက်အဖွဲ့သည် တစ်ဖက်နိုင်ငံသို့ထွက်ခွာ၍ စစ်ရေး၊ နိုင်ငံရေးသင်တန်းများ တက်ရောက်ရန်နှင့် လက်နက်ခဲယမ်းအကူအညီများရရှိရန် ကြိုးစားခဲ့ကြသည်။ ဘရန်ဆိုင်းတို့လူစုသည် လက်နက်ငယ်မျိုးစုံ ၄၂ လက်၊ လက်ပစ်ဗုံး ၃၆ လုံးနှင့် ကျည်မျိုးစုံနှစ်သေတ္တာကိုရရှိလာပြီးနောက် ထိုနှစ် စက်တင်ဘာလ အတွင်းတွင် ပြည်တွင်းသို့ ပြန်လည်ရောက်ရှိလာကြသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂၂။ မရန်ဘရန်ဆိုင်းတို့လူစု လက်နက်ခဲယမ်းများရရှိ လာသောအခါ ကေအိုင်အေတပ်မဟာ (၂)မှူး ဇော်တူး ခေါင်းဆောင် သည့်အဖွဲ့သည် ၁၉၆၇ခုနှစ်၊ အောက်တိုဘာလ ၂ ရက်နေ့တွင် ပြည်ပသို့ ခရီးထွက်ခွာ ကြပြန်သည်။ထိုအဖွဲ့တွင် တပ်မဟာ(၂)မှူး ဇော်တူးကခေါင်းဆောင်ပြီး အထွေထွေအတွင်းရေးမှူး ပုံရွှေဇော်ဆိုင်း၊ နိုင်ငံခြားရေးတာဝန်ခံ ဘရန်ဆိုင်းတို့လည်းလိုက်ပါကြသည်။ စုစုပေါင်းအင်အား ၄၂၅ ယောက်ပါဝင်သည်။ ထိုအဖွဲ့သည် လက်နက်ခဲယမ်းအကူအညီရရှိရေး၊ နိုင်ငံရေး၊ စစ်ရေးသင်တန်းများ တက်ရောက်ရေးတို့ကို နည်းမျိုးစုံဖြင့် ကြိုးစားကြသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂၃။ ဇော်တူးတို့အဖွဲ့သည်လိုအပ်ပါက ဗမာပြည်ကွန်မြူနစ်ပါတီနှင့်ပူးပေါင်း၍ဘုံရန်သူဖြစ်သော ဗမာ အစိုးရကိုတိုက်ခိုက်ရန် သဘောတူညီကြသည်။ ဇော်တူးတို့လူစုသည် လက်နက်ငယ်မျိုးစုံ ၈ဝဝ လက်၊ ကျည်မျိုးစုံ ၁၇ဝ,ဝဝဝ တောင့်နှင့် စစ်ဝတ်ပစ္စည်းများရရှိခဲ့ကြသည်။ ကေအိုင်အေများသည် လက်နက်ခဲယမ်း ရရှိရေးအတွက် ယခင်ကရန်သူဖြစ်ခဲ့သည့် ဗကပများနှင့်ပူးပေါင်းရန်ဆုံးဖြတ်ခဲ့ကြရသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂၄။ ၁၉၆၈ ခုနှစ်၊ ဇန်နဝါရီလ ၂၇ ရက်နေ့တွင် ဇော်တူးခေါင်းဆောင်သော ကေအိုင်အေအင်အား ၃ဝဝ ခန့်သည် မောင်းပြန်ရိုင်ဖယ်များအပါအဝင် လက်နက်ခဲယမ်းအပြည့်အစုံဖြင့် ပြည်တွင်းသို့ ပြန်လည်ရောက်ရှိ လာကြသည်။ ထို့နောက် တြိဂံနယ်မြေတွင်ရှိသော ကေအိုင်အေတပ်မဟာ(၂)ဌာနချုပ်မှ မိုင်ရွန်ကွန်ဂျာနှင့် ကွန်ဆာဘောက်နော်တို့ဦးစီးသော တိုက်ခိုက်ရေးတပ်နှင့် ကိုယ်ရံတော်တပ်များကို လက်နက်ခဲယမ်းများ တပ်ဆင်ပေးကြသည်။ ကေအိုင်အေများသည် ပြည်ပမှလက်နက်ခဲယမ်းများ ရရှိလာကြသောကြောင့် တပ်မတော် ကို ပစ်အားသုံး၍ တိုက်ခိုက်လာနိုင်ကြသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂၅။ ဇော်တူးသည် တစ်ဖက်နိုင်ငံမှပြန်လာပြီးနောက် ကွန်မြူနစ်ဝါဒနှင့် မော်စီတုံးအတွေးအခေါ်ကို သဘောတရား လက်နက်အဖြစ်တပ်ဆင်၍ စည်းရုံးလာရာနယ်မြေလူထုက လက်မခံသဖြင့် အောင်မြင်မှုမရ ရှိခဲ့ပေ။ ထို့အပြင် ကေအိုင်အေငယ်သားများအတွင်းတွင်လည်း ကွန်မြူနစ်ဝါဒကို လက်မခံလိုသူများ ပေါ်ထွက် လာသည်။ ကေအိုင်အေအဖွဲ့အစည်း အတွင်း၌ခေါင်းဆောင်ငယ်များ ခန့်အပ်ရာတွင်လည်း ဂျိန်းဖောလူမျိုးကြီး ဝါဒကို ကျင့်သုံးပြီးအခြား မရူ(ခေါ်)လောင်ဝေါ်၊ လီဆူး(ခေါ်) ယောယင်၊ လချိတ်(ခေါ်) လရှီ စသော ကချင် မျိုးနွယ်ဝင်လူမျိုးစုများ မကျေမနပ်ဖြစ်လာကြသည်။ ကေအိုင်အေ အဖွဲ့အစည်း၏ ခေါင်းဆောင်မှု ကို ဇော်ဆိုင်း၊ ဇော်တူး၊ ဇော်ဒန်ဟူသော ဇော်ညီအစ်ကိုသုံးဦးကသာ လက်ဝါးကြီး အုပ်ထားခြင်းနှင့် ပတ်သက်၍လည်း မကျေမနပ် ဖြစ်လာကြသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂၆။ ၁၉၆၈ ခုနှစ် မတ်လတွင် ကေအိုင်အေတပ်ရင်း (၄)မှ မရူ(ခေါ်)လောင်ဝေါ်လူမျိုး ဇေလွမ်းနှင့် လရှီ (လချိတ်)လူမျိုးစခုံတိန်ယိန်းတို့ခေါင်းဆောင်သော ကေအိုင်အေ ၁၂ဝ ခန့်သည် ကေအိုင်အေအဖွဲ့မှ ခွဲထွက်၍ ပြည်ပသို့သွားရောက်ကာ ဗမာပြည်ကွန်မြူနစ်ပါတီ နှင့် ပူးပေါင်းခဲ့သည်။ ယင်းကိုအကြောင်းပြု၍ ၁၉၆၈ ခုနှစ်မှအစပြု၍ ဗမာပြည်ကွန်မြူနစ်ပါတီသည် ကချင်ပြည်နယ်၊ မေခမြစ်အရှေ့ခြမ်းဒေသ ချီဗွေ၊ လောခေါင်၊ ဆော့လော်ဒေသများတွင် အခြေချနိုင်လာတော့သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ကေအိုင်အေသောင်းကျန်းသူများ၏ အခြေအနေ (၁၉၇၁-၁၉၇၂ ခုနှစ်) </b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂၇။ ကေအိုင်အေများသည် တစ်ဖက်နိုင်ငံမှ အကူအညီရယူခဲ့သော်လည်း ဗကပများနှင့်မူ မကြာခဏ ပဋိပက္ခဖြစ်နေခဲ့သည်။ ကွတ်ခိုင်ဒေသတွင် ဗကပစစ်နယ်မြေတိုးချဲ့မှုကြောင့် ကေအိုင်အေများသည် တပ်မတော် အား လာရောက်ဆက်သွယ်ခဲ့သည်။ တပ်မတော်ကိုမတိုက်ဘဲ ဗကပကိုသာဦးတည်ရန်သူအဖြစ် တိုက်ခိုက်နေခဲ့ သည်။ သို့သော် ၁၉၆၉ ခုနှစ် ဖေဖော်ဝါရီလတွင် ဇော်ဒန်နှင့် အင်အားစုများက ကချင်(၄)ကို ချုံခိုတိုက်ခိုက်ခဲ့သည်။ ထို့နောက်ရှမ်းပြည်နယ်မြောက်ပိုင်းမှ ကေအိုင်အေများသည် ဗကပတပ်ရင်း(၂ဝ၂)၊ (၃ဝ၃)တို့နှင့် နားလည်မှု ယူခဲ့ပြန်သည်။ ၁၉၇ဝ ပြည့်နှစ်မှစ၍ ကေအိုင်အေ တပ်မဟာ(၂)၊ တပ်ရင်း(၅)နှင့် တပ်ရင်း(၆)ကို ဇော်တူး ကိုယ်တိုင်ကွပ်ကဲ၍ ကာမိုင်းမြို့နယ်၊ ဖားကန့်လုံးခင်း ဒေသမှကျောက်စိမ်းများအား ထိုင်းနိုင်ငံသို့ ခိုးထုတ်ရောင်းချ ခဲ့ကြသည်။ ထို့နောက်ထိုင်းနိုင်ငံမှပင် စစ်လက်နက်များကိုဝယ်ယူကြသည်။ အိန္ဒိယနိုင်ငံမှ ဖီဆိုနာဂ သောင်းကျန်းသူများကိုလည်း တရုတ်နိုင်ငံမှသင်တန်းပေး၍ လက်နက်တပ်ဆင် လာသည်။ ဖီဆိုများအား အိန္ဒိယသို့ ပြန်ပို့ပေး၍ လက်နက်တောင်းယူခြင်းများကိုလည်း လုပ်လာသည်။ အရှေ့ ပါကစ္စတန်နှင့် အပြန်အလှန်ဆက်သွယ် ကူညီမှုများရှိခဲ့သော်လည်း ဘင်္ဂလားဒေ့ရှ် နိုင်ငံပေါ်ပေါက် လာသောအခါ အဆက်အသွယ်ပြတ်သွားရသည် တပ်မဟာ(၁)မှူး ဇော်ဒန်က ရခိုင်သောင်းကျန်းသူများ ကိုလက်နက်တပ်ဆင်လေ့ကျင့်ပေးခဲ့သည်။ ကေအိုင်အေ ဥက္ကဋ္ဌဇော်ဆိုင်းသည် ထိုင်းနိုင်ငံမှတာဝန်ရှိသူ အချို့နှင့်ညှိနှိုင်းကာ ယင်းစစ်ဌာနချုပ်ကို ထိုင်းနိုင်ငံအတွင်းတွင် ဖွင့်လှစ်ထားခဲ့သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂၈။ ၁၉၇၂ခုနှစ်အတွင်းတွင် ကေအိုင်အေစစ်ဌာနချုပ်သည် ဇော်ဆိုင်းခေါင်းဆောင်၍ ထိုင်းနိုင်ငံ ထန်ဝိုးစခန်းတွင်လည်းကောင်း၊ တပ်မဟာ(၁)သည် ဇော်ဒန်ခေါင်းဆောင်၍ ကွတ်ခိုင်၊ လားရှိုးနှင့် ဗန်းမော်ခရိုင်များတွင်လည်းကောင်း၊ ဇော်တူးခေါင်းဆောင်သော တပ်မဟာ(၂)သည် ဖားကန့်နယ်မြေနှင့် မြစ် ကြီးနားခရိုင်တွင်လည်းကောင်း ခိုအောင်းလှုပ်ရှားကာ အိမ်နီးချင်းနိုင်ငံများမှ လက်နက်ခဲယမ်းအကူအညီ ရရှိရေးကိုကြိုးစားလျက်ရှိသည်။စီးပွားရေးအရ ကျောက်စိမ်းနှင့်ဘိန်းများ</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ကိုလည်းတိုးချဲ့ရောင်းဝယ်လာ ကြ လေသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၁၉၇၂ ခုနှစ် မတ်လတွင်ရှိသော ကေအိုင်အေသောင်းကျန်းသူတို့၏ အင်အား</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၂၉။ ကေအိုင်အေ</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(က) ကေအိုင်အေစစ်ဌာနချုပ်။ ဇော်ဆိုင်း။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ခ) တပ်မဟာ(၁)။ ဇော်ဒန်နှင့်အင်အား ၁၄၈ ယောက်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဂ) လားရှိုးခရိုင် နှင့်ဗန်းမော်ခရိုင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(၁) လားရှိုးခရိုင်တွင်လွမ်းဒေါင်နှင့် တပ်ရင်း(၂)၊ဇော်ဘွန်နှင့် တပ်ရင်း (၈)၊ ဒေါင်ခေါင်းနှင့် တပ်ရင်း(၉)တို့ကတာဝန်ယူသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(၂) ဗန်းမော်ခရိုင်တွင်ဒွရောင်နှင့် တပ်ရင်း(၁)၊ ဂေါ်ရူလဒွနှင့် တပ်ရင်း (၅)တို့က တာဝန်ယူ သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဃ) တပ်မဟာ(၂)။ ဇော်တူးနှင့် အင်အား ၁,၄၆၉ ယောက်ရှိပြီး ဇော်ဘောက်က တပ်ရင်း(၃)၊ ဇုတ်ဒိုင်ကတပ်ရင်း(၄)၊ လမာလရိန်းကတပ်ရင်း(၆)၊ ဇော်ဘောက်ကတပ်ရင်း(၇)၊ မဒင်ကီးယော် က တပ်ရင်း(၁ဝ)၊ ကဒေါ်ဇော်ဆိုင်းက တပ်ရင်း(၁၁) စသည်ဖြင့်တပ်ရင်းများအလိုက် တာဝန်ယူပြီး မြစ်ကြီးနားခရိုင်၊ တြိဂံဒေသ၊ ဧရာဝတီအနောက်ခြမ်း ဒေသများတွင် လှုပ်ရှား သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(င) စုစုပေါင်းအင်အား။ ပြည်တွင်းတွင် ၂၉၅ဝ ခန့်ရှိပြီး ထိုင်းနိုင်ငံ ထန်ဝိုးတွင်ဌာနချုပ် ဖွင့်လှစ် ထားသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>သောင်းကျန်းသူအဖွဲ့အစည်းအချင်းချင်းဆက်သွယ်မှုများနှင့်ပဋိပက္ခများ </b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃ဝ။ ဗကပနှင့်ကေအိုင်အေသောင်းကျန်းသူများ။ ဗမာပြည်ကွန်မြူနစ်ပါတီမှ အင်အားစုအချို့သည် ၁၉၅ဝ ပြည့်နှစ်ကတည်းက ပြည်ပနိုင်ငံသို့ရောက်ရှိခဲ့ပြီးနောက် ၁၉၆၄ ခုနှစ်မှစ၍ ပြည်ပ ကွန်မြူနစ် ပါတီ၏ နိုင်ငံရေး၊ စစ်ရေး အကူအညီများ တစ်စတစ်စ တိုးတက်များပြားစွာ ရရှိလာခဲ့သည်။ ကေအိုင်အေများ သည်လည်း အိမ်နီးချင်းနိုင်ငံများမှ အကူအညီရရှိရန် အကြိမ်ကြိမ်ကြိုးစားခဲ့ရာ ၁၉၆၇ ခုနှစ်၊ ပြည်ပ ကျောင်းသားများ အရေးအခင်းကို အကြောင်းပြု၍ ပြည်ပနိုင်ငံက နိုင်ငံရေး၊ စစ်ရေးသင်တန်း များပေးရန် လက်နက်ခဲယမ်းများ ထောက်ပံ့ရန် ကတိပေးခဲ့သည်။ ၁၉၆၇ ခုနှစ် ဇူလိုင်လတွင် မရန်ဘရန်ဆိုင်းဦးစီးသောရှေ့ပြေးအဖွဲ့၃၄ ယောက်သည်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ပြည်ပနိုင်ငံသို့ရောက်ရှိသွားသည်။ ထို့နောက် မြို့တစ်မြို့တွင် ပြည်ပ အာဏာပိုင်များနှင့် ဆွေးနွေးပြီး ကေအိုင်အေက ကွန်မြူနစ်ဝါဒခံယူရန် သဘောတူ ၍ပြည်ပက နိုင်ငံရေး၊ စစ်ရေးအကူအညီများ ပေးရန်သဘောတူညီခဲ့ကြသည်။ ထို့နောက် ဇော်တူး၊ ဇော်ဒန်၊ လမုံတူးဂျိုင်၊ မရန်ဘရန်ဆိုင်၊ ပုံရွှေ ဇော်ဆိုင်းတို့ ခေါင်းဆောင်သော ကေအိုင်အေ ၄၂၅ ယောက်အဖွဲ့သည် ၁၉၆၇ ခုနှစ်၊ နိုင်ဝင်ဘာလ ၄ ရက်နေ့မှ ၁၉၆၈ ခုနှစ် ဇန်နဝါရီလ ၂၇ ရက်နေ့အထိ ပြည်ပနိုင်ငံသို့သွားရောက်ခဲ့ပြီး မြိုတစ်မြို့တွင် ဗသိန်းတင်၊ နော်ဆိုင်းတို့နှင့် ဆွေးနွေးခဲ့သည်။ ထိုနောက်ပိုင်းမှစ၍ ကေအိုင်အေ သည် ပြည်ပနိုင်ငံမှ နိုင်ငံရေး၊ စစ်ရေးအကူအညီများရရှိခဲ့ပြီး စစ်ရေးလှုပ်ရှားမှုများကို တိုးတက်လုပ်ဆောင် နိုင် ခဲ့လေသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃၁။ ကေအိုင်အေများသည် ၁၉၇၆ ခုနှစ် နှစ်ကုန်မှစ၍ တပ်ရင်း(၉)ရင်းအထိဖွဲ့စည်းခဲ့ပြီး ကချင်ပြည် နယ်တွင် အင်အား ၁၇၅ဝ၊ ရှမ်းပြည်နယ်မြောက်ပိုင်းတွင် အင်အား ၅ဝဝ အထိတိုးတက်လာခဲ့သည်။ တစ်ချိန်တည်းမှာပင် ထိုင်းနိုင်ငံ ထန်ပိုးစခန်းတွင် အခြေစိုက်နေသော ဇော်ဆိုင်းထံမှလည်း လက်နက် ခဲယမ်းများ ရရှိခဲ့ကြသည်။ ၁၉၆၈ ခုနှစ်တွင် လက်ရွေးစင်အထူးတိုက်ခိုက်ရေးတပ်များဖွဲ့စည်း၍ တိုက်ခိုက် လာကြရာ မြစ်ကြီးနားနယ်မြေမှ ကဝပန်(အင်ဝိုင်-၂ဝ၄၄)၊ ဒူရစ်ဂါး (အင်ဝိုင်-ဝ၄၆၆)၊ တင်ဂရူးကောင်း (အင်ဝိုင်-၈၅ဝ၄) တပ်စခန်းများကျဆုံးခဲ့ရ သည်။ ၁၉၆၈ ခုနှစ် အတွင်းမှာပင် ဇတ်ဒိုင် ခေါင်းဆောင်သော တပ်ရင်း (၁ဝ)ကို စတင် ဖွင့်လှစ်ခဲ့သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃၂။ ဇော်ထူးသည် ကွန်မြူနစ်ဝါဒနှင့်ပြည်ပအတွေးအခေါ်ကိုလက်ခံခဲ့သော်လည်း အောက်ခြေငယ်သား များနှင့် နယ်မြေလူထုက ကွန်မြူနစ်ဝါဒကိုမနှစ်မြို့ကြပေ။ ကေအိုင်အေ၏ မူလစည်းရုံးမှုမှာလည်း ကျဉ်းမြောင်း သောလူမျိုးရေးနှင့်ဘာသာရေးကို အဓိကအခြေခံခဲ့သောကြောင့် ကွန်မြူနစ်ဝါဒနှင့် ဆန့်ကျင်ဘက် သဖွယ် ဖြစ်နေ သည်။ ကေအိုင်အေရောဗကပပါ ပြည်ပပုံစံကွန်မြူနစ်ဝါဒနှင့်ပြည်ပ</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>သြဝါဒကိုလက်ခံခဲ့ကြသော် လည်း ၁၉၆၈ ခုနှစ် ဇန်နဝါရီလ ၁ ရက်တွင်နော်ဆိုင်းခေါင်းဆောင်သော ဗကပများ မုံးကိုး(အက်စ်-၂၄၉၉) ကို ဝင်ရောက် ရာမှစ၍ အကျိုးစီးပွားလုဘက်များဖြစ်လာကြသည်။ ၁၉၆၈ ခုနှစ်၊ မတ်လတွင် ကေအိုင်အေတပ်ရင်း (၄)အဖွဲ့(၁)မှူး၊ မရူလူမျိုးဇေလွမ်း၊ အဖွဲ့(၅) မှူး၊ ဇခုံတိမ်ယိမ်းနှင့် နောက်လိုက် ၁၂ဝ တို့ ကေအိုင်အေမှ ခွဲထွက်ပြီးပြည်ပနိုင်ငံသို့သွားရောက်ခိုလှုံခဲ့ကြသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ဇေလွမ်းနှင့် ဇခုံတိမ်ယိမ်းအင်အားစုများသည် ဗကပနှင့် ပူးပေါင်းမိပြီး ဗကပတပ်ရင်း(၁ဝ၁)အဖြစ်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ပြန်ဝင်လာကြရာ ကေအိုင်အေများအနေနှင့်ဗကပအပေါ် ပိုမို၍ မကျေနပ်စရာ ဖြစ်လာခဲ့ရသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃၃။ ဗကပများသည်ရှမ်းပြည်မြောက်ပိုင်းတွင် အရှေ့မြောက်စစ်ဒေသများကိုဖွင့်လှစ်ရာ၌ နယ်ခံ ကေအိုင်အေများနှင့် ဒေသခံကချင်တိုင်းရင်းသားတို့အား လွယ်ကူစွာစည်းရုံးနိုင်စေရန် ကချင်တောခို စစ်ဗိုလ် နော်ဆိုင်းကိုခေါင်းဆောင်စေခဲ့ခြင်းဖြစ်သည်။ သို့သော် ဗကပနှင့်ကေအိုင်အေတို့၏ပဋိပက္ခမှာ ကြီးမား သည် ထက်ကြီးမားလာသည်။ ၁၉၆၈ ခုနှစ်၊ ဧပြီလ ၂၁ ရက်နေ့တွင် ကေအိုင်အေတက် မဟာ(၂)ဌာနချုပ် ၌ပြုလုပ်သော အစည်းအဝေးက နော်ဆိုင်းခေါင်းဆောင်သော ဗကပများကို နံပါတ်(၁)ဦးစားပေးရန်သူအဖြစ် သတ်မှတ်လိုက်ပြီး ဇွန်လမှစ၍ ဗကပများအား စစ်ရေးရင်ဆိုင်မှုပြုလုပ်လာသည်။ ဇော်တူးကလည်း ကွန်မြူနစ်ဝါဒကို စွန့်လွှတ်ကြောင်း အတိအလင်းကြေညာသည်။ ကေအိုင်အေသည် ဗကပနှင့် တိုက်ပွဲများ ဖြစ်ပွားနေသော်လည်း လက်နက် ခဲယမ်းများရရှိရေးအတွက်မူ ပြည်ပနိုင်ငံနှင့်တစ်ဘက်လှည့် ဆက် သွယ် နေရသည်။ အခြားနိုင်ငံများမှ အကူအညီရရှိရေးအတွက်မူ ပြည်ပနိုင်ငံများမှ အကူအညီရရှိရေးကိုလည်း ကြိုးပမ်းခဲ့သည်။ ၁၉၆၉ ခုနှစ် တွင် အိန္ဒိယနိုင်ငံမှ ဖီဇိုနာဂသောင်းကျန်းသူများအား ပြည်ပနိုင်ငံသို့ သင်တန်းတက်ရန်ပို့ပေးခဲ့ပြီး အပြန်တွင်ပြည်ပနိုင်ငံများမှ တပ်ဆင်ပေးလိုက်သော လက်နက်၊ ခဲယမ်း အချို့ကို ဖီဇိုနာဂများထံမှ ခွဲဝေရယူခဲ့သည်။ လူအင်အားအနေနှင့်ကား အသက် ၁၃ နှစ်အထက် ယောကျ်ားကလေး၊ မိန်းကလေးများကိုပါ အတင်းအဓမ္မဖမ်းဆီး၍ စစ်သားသစ်အဖြစ် သိမ်းသွင်း လေ့ကျင့်အသုံးပြုလာသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃၄။ ကေအိုင်အေတပ်မဟာ(၁)လက်အောက်တွင် တပ် ရင်း(၁)၊ (၂)၊ (၅)၊ (၈)နှင့် (၉)တို့ဖြင့် ဖွဲ့စည်းထားပြီး တပ်မဟာ(၂)လက်အောက်တွင် တပ်ရင်း(၃)၊ (၄)၊ (၆)၊ (၇)၊ (၁ဝ)နှင့်(၁၁)တို့ဖြင့် ဖွဲ့စည်း ထားသည်။ ဗကပ အား ဦးစားပေးရန်သူအဖြစ် သတ်မှတ်ထားသောကြောင့် ကေအိုင်အေ တပ်မဟာ(၁) သည် တပ်မတော်အား တတ်နိုင်သမျှရှောင်ရှားပြီး ဗကပကိုသာရှာဖွေတိုက်ခိုက်ခဲ့သည်။ တပ်မတော် စစ်ကြောင်းများကိုလည်း နားလည်မှု ယူနိုင်ရန် ဆက်သွယ်ကမ်းလှမ်းခဲ့သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃၅။ ကေအိုင်အေမှခွဲထွက်သွားခဲ့သော ဇေလွမ်းနှင့် စခုံတိမ်ယိမ်းတို့သည် ပြည်ပတွင် သင်တန်းဆင်းပြီး နောက် ဗကပတပ်ရင်း(၁ဝ၁)အဖြစ် ပြန်လည်ဝင်ရောက်လာသည်။ ဇေလွမ်းနှင့်အင်အား ၂ဝဝ ခန့်သည် ခန်တန်တောင်ကြားလမ်း (အက်စ်ဒီ-၉၅၁ဝ)သို့ ၁၉၆၉ ခုနှစ် မေလ ၁၉ ရက်နေ့တွင်လည်းကောင်း၊ မေလ ၂ဝ ရက်နေ့တွင် ကန်ပိုက်တီး(အက်စ်ဒီ-၉၁၅၇) သို့လည်းကောင်း ဝင်ရောက်ခဲ့ပြီး စခုံတိမ်ယိမ်းနှင့်အင်အား ၂ဝဝ ခန့်သည် ၁၉၆၉ ခုနှစ် မေလ ၂၇ ရက်နေ့တွင် တန်လုံ (အင်ဇက်-၃၉၆၉)ပြည်သူ့ရဲစခန်းကိုတိုက်ခိုက်၍ ပြည်တွင်းသို့ ဝင်ရောက်လာရာ မေခမြစ်အရှေ့ခြမ်း ချီဖွေ၊ လောခေါင် ၊ ဆောလောဒေသများတွင် ကေအိုင်အေနှင့် ထိပ်တိုက်တိုးလာ ရသည်။ ဇော်ဒန်ခေါင်းဆောင်သော တပ်မဟာ(၁)သည် ကွတ်ခိုင် နယ်မြေတွင် တပ်မတော်နှင့်နားလည်မှုယူ၍ လှုပ်ရှားနေရာမှ ၁၉၆၉ ခုနှစ်၊ ဖေဖော်ဝါရီလပထမအပတ်တွင် လားရှိုးမြောက်ဘက်၌ ကချင်(၄)ယာဉ်အုပ်စုအား ချုံခိုတိုက်ခိုက်ခဲ့သည်။ တစ်ဆက်တည်းမှာပင် ဗကပတပ်ရင်း(၂ဝ၂)၊ (၃ဝ၃)တို့နှင့် နားလည်မှုယူပြီးအပစ်အခတ် ရပ်စဲကြပြန်သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃၆။ ၁၉၆၉ ခုနှစ်၊ ဇူလိုင်လအတွင်းတွင် ကေအိုင်အေဗဟိုကော်မတီအစည်းအဝေးတစ်ရပ်ကျင်းပရာ ''ဝန်ပေါင်တိုင်းပြည်လွတ်မြောက်ရေးအဖွဲ့၏ မဟာနိုင်ငံရေးလမ်းစဉ်''ကို အတည်ပြုဆုံးဖြတ်ခဲ့ သည်။ ကေအိုင်အေတို့၏လမ်းစဉ်တွင် ဝန်ပေါင်တိုင်းပြည်လွတ်မြောက်ရေးအဖွဲ့ နိုင်ငံရေးယုံကြည်ချက်နှင့် ရည်မှန်းချက်ပန်းတိုင်၊ ဝန်ပေါင်တိုင်းပြည်လွတ်မြောက်ရေးအဖွဲ့၏ အဓိကအခြေခံသောတရားကိုယ်များ၊ တိုက်ဖျက်ရမည့်ရန်သူ၊ မျက်မှောက်အချိန် ဦးတည်တိုက်ဖျက်ရမည့်ရန်သူ၊ မည်သူကပြည်သူလူထု၊ မည်သူက ရန်သူ၊ ဝန်ပေါင်တိုင်းပြည်တက်ကြွရေး၏အခြေခံလူတန်းစား၊ ရည်မှန်းချက်ပန်းတိုင် ရောက်အောင် တိုက်ခိုက်သွားရမည့် နည်းဗျူဟာ၊ ပြည်သူလူထု၏တော်လှန်ရေး၊ ပြည်သူလူထု၏ စုစည်းညီညွတ်ရေး၊ လက်နက်ကိုင်တပ်ဖွဲ့စည်းထားရေး၊ နိုင်ငံတော် စီမံခန့်ခွဲရေး၊ ဝန်ပေါင်တိုင်းပြည် လွတ်မြောက်ရေး၏ သဘောထားနှင့် နိုင်ငံခြားရေးဝါဒ စသည်တို့ကို ခွဲခြား ရှင်းလင်းထားသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃၇။ ဇော်တူးခေါင်းဆောင်သော ကေအိုင်အေများသည် အခြေခံနယ်မြေများမှ လူသစ်များကို အတင်း အဓမ္မစုစည်းပြီးနောက်ဗွီဒီအက်(ခေါ်)ကျေးရွာကာကွယ်ရေးအဖွဲ့များနှင့် အယ်လ်ဂျီအက်ဖ်(ခေါ်) ဌာနေ ပြောက်ကျားတပ်များကိုပါ တစ်ပါတည်းဖွဲ့စည်း လေ့ကျင့်ခဲ့သည်။ ကျေးရွာလူကြီးများကို ခေါ်ယူ သင်တန်းပေးပြီး စည်းရုံးရေးလုပ်ငန်းများ လုပ်ကိုင်စေသည်။ မရန်ဘရန်ဆိုင်းသည် ပြည်ပနိုင်ငံသို့ သွားရောက်ပြီး ဗကပတို့၏ အခြေအနေကိုတင်ပြခဲ့သော်လည်း ပြည်ပအာဏာပိုင်များက ဗကပ၏ ခေါင်းဆောင် မှုအောက်သို့ ဝင်ရောက်ရန် သာ တိုက်တွန်းခဲ့သည်။ ၁၉၇ဝ ပြည့်နှစ် နှစ်ဆန်းတွင် ကေအိုင်အေ ၂၂ဝ ခန့်အား ပြည်ပနိုင်ငံသို့ သင်တန်း စေလွှတ်ရေးနှင့်ကေအိုင်အေကလည်း ကသာခရိုင်အတွင်းရှိ ဗကပ ၁၅ဝ ခန့်ကို ပြည်ပနိုင်ငံသို့ပို့ဆောင်ပေးရေးကို သဘောတူညီမှုရလာကြသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃၈။ ၁၉၇ဝ ပြည့်နှစ် မေလတွင် ထွန်းရွှေမောင်ခေါင်းဆောင်သော ရခိုင်လူငယ်တစ်စုအား ကေအိုင်အေ ကလက်နက်တပ်ဆင်ဖွဲ့စည်းလေ့ကျင့်ခဲ့ပြီး ကချင်၊ နာဂ မီဇိုရခိုင် သောင်းကျန်းသူများ ပူးပေါင်း လှုပ်ရှားနိုင်ရေးကို ကြိုးပမ်းခဲ့သည်။ ထိုစဉ်က အရှေ့ပါကစ္စတန် နိုင်ငံ (နောင်သော်ဘင်္ဂလားဒေ့ရှ်နိုင်ငံ) ကိုလည်း ကမ်းလှမ်းခဲ့သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၃၉။ ဗကပနှင့်ကေအိုင်အေတို့သည် နားလည်မှုရယူပြီး အပစ်အခတ်ရပ်စဲထားကြရာမှ ဗကပများက မုံးပေါ်၊ နမ့်ချက်ဒေသမှတောင်ပိုင်းကေအိုင်အေနယ်မြေများသို့ မသိမသာချင်းနင်းဝင်ရောက်လာကြ သဖြင့် ကေ အိုင်အေနှင့်ဗကပတို့ အပြန်အလှန်ဖမ်းဆီးသတ်ဖြတ်မှုများ ပေါ်ပေါက်လာပြန်သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ကေအိုင်အေ များသည် ပြည်ပကွန်မြူနစ်ပါတီ၏ လက်နက်ခဲယမ်းထောက်ပံ့မှုကို မှီခိုနေရသောကြောင့် ဗကပအား ပြတ်ပြတ် သားသားဆန့် ကျင်၍မရဘဲဖြစ်နေသည်။ ဗကပနှင့်ပြေလည်မှုရရန် ကြိုးပမ်းသော်လည်း အောင်မြင်မှုမရခဲ့ပေ။ ထို့ကြောင့် တပ်မတော်ထံ ဆက်သွယ်ချဉ်းကပ်မှုများ ပြုလုပ်လာကြပြန်သည်။ အစိုးရနှင့် စေ့စပ်ဆွေးနွေး ရန်ပြင်ဆင်လာ ကြသည်။ ထိုအချိန်မှာပင် ၁၉၇၁ ခုနှစ် နိုဝင်ဘာလ ၆ ရက်နေ့မှ ၁ဝ ရက်နေ့အထိ လမုန်တူးဂျိုင်နှင့် ဗကပ ခေါင်းဆောင်များ မုံးပေါ်တွင်ဆွေးနွေးကြရာ သဘောတူညီချက် အချို့ရရှိသဖြင့် အစိုးရအားဘုံရန်သူအဖြစ်သတ်မှတ်ကြပြန်သည်။ ကေအိုင်အေတို့သည် ပြည်ပနိုင်ငံ၏ ထောက်ပံ့ပေးကမ်းမှု</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ကိုလည်း လက်မလွှတ်နိုင်၊ ဗကပကိုလည်း လက်မခံနိုင်သောကြောင့် တပ်မတော်နှင့် ဗကပအကြားတွင် စစ်ရေးအခြေအနေပေါ်မူတည်၍ မကြာခဏပြောင်းလဲဆက်ဆံနေရလေသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄ဝ။ ၁၉၇၁ ခုနှစ် ဒီဇင်ဘာလတွင် ကေအိုင်အေတို့သည် စစ်ရေးတိုးမြှင့်ဆန့်ကျင်ရန် ရည်ရွယ်ချက်ဖြင့် တပ်ရင်း(၁၁)ရင်းကို စစ်ကြောင်းလေးကြောင်းဖွဲ့စည်း၍ တပ်မတော်အားတိုက်ခိုက်ရန်ကြိုးပမ်းလာသည်။ စစ်ကြောင်းများမှာ ဧရာဝတီမြစ်အနောက်ခြမ်းတွင် တပ်ရင်း(၅)၊ (၆) နှင့် (၁၂)တို့ကို ဇော်တူး ကိုယ်တိုင်ဦးစီး သော ကျားသစ်စစ်ကြောင်း၊ ကွတ်ခိုင်နယ်မြေတွင် တပ်ရင်း(၁)၊ (၂)၊ (၈)နှင့် (၉)တို့ကို ဇော်ဒန်ကိုယ်တိုင် ခေါင်းဆောင်၍ ဆင်စစ်ကြောင်း၊ ဧရာဝတီမြစ်အရှေ့ဘက်ခြမ်းဒေသတွင် တပ်ရင်း(၃)နှင့် (၁ဝ)ကို ကမ်ထွဲ ခေါင်းဆောင်၍ ခြင်္သေ့စစ်ကြောင်း၊ ပူတာအိုနယ်မြေတွင် တပ်ရင်း(၄)နှင့်(၇)ကို ဇော်အိမ်ခေါင်းဆောင်၍ ကြံ့စစ်ကြောင်းဟူ၍ဖြစ်သည်။ ဗကပနှင့်ကေအိုင်အေတို့မှာ နားလည်မှုယူထားကြသော်လည်း ခိုင်မြဲသော မဟာမိတ်များမဟုတ်သည့်အလျောက် ၁၉၇၂ ခုနှစ် နှစ်ဦးပိုင်းတွင် ဗကပတို့က ကေအိုင်အေနယ်မြေများကို ထိုးဖောက်စည်းရုံးလာသဖြင့် တိုက်ပွဲများဖြစ်ပွား လာပြန် သည်။ ကေအိုင်အေများကလည်း တပ်မတော်ထံသို့ ကိုယ်စားလှယ်စေလွှတ်ခြင်း၊ စာရေးသားဆက် သွယ်ခြင်းများပြုလုပ်လာပြန်သည်။ တစ်ချိန်တည်းမှာပင် ရှမ်းပြည်နယ်မြောက်ပိုင်းတွင် ဗကပများအားတိုက်ခိုက် ရင်း မကြာခဏအပစ်အခတ်ရပ်စဲ၍ မကြာခဏပင် ဆွေးနွေးခဲ့သည်။ ထိုင်းနိုင်ငံမှတစ်ဆင့် လက်ယာအုပ်စုနှင့် ဆက်သွယ်ပြီး အကူအညီရရန်လည်း ကြိုးစားမြဲ ကြိုးစားနေသည်။ တပ်မတော်အား နားလည်မှုယူခဲ့ခြင်းမှာမူ စစ်ရေးအရနှစ်ဖက်ညှပ်နေခြင်းမှ ယာယီ ထွက်ပေါက် ရရန်သာဖြစ်ခဲ့လေသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄၁။ ကေအိုင်အေများသည် ဗကပအား ဘုံရန်သူအဖြစ်သတ်မှတ်၍ တပ်မတော်နှင့်ပူးပေါင်းတိုက်ခိုက်ရန် လက်နက်၊ ခဲယမ်းနှင့်ဆေးဝါးပစ္စည်းများ အကူအညီတောင်းခံခဲ့သည်။ တပ်မတော်မှ ၁၉၇၂ ခုနှစ် ဇွန်လ ၁ဝ ရက်နေ့တွင် အပစ်အခတ်ရပ်စဲ၍ လူငယ်လူရွယ်များအား စည်းရုံးသိမ်းသွင်းခြင်း၊ ဆက်ကြေးမကောက် ရ သေးသောနေရာဒေသများတွင် မပေးခဲ့ရသောနှစ်များအတွက်ပါ အကြွေးသတ်မှတ်၍ ဆက်ကြေး ကောက် ယူ ခြင်းများပြုလုပ်ခဲ့သည်။ ထို့အပြင် တပ်များလှုပ်ရှားခြင်းမပြုရန် စည်းကမ်း သတ်မှတ်ချက်ကို ဖောက်ဖျက်၍ ဗကပအား တားဆီးပိတ်ဆို့ရန်အကြောင်းပြချက်ဖြင့် စစ်ရေးလှုပ်ရှားမှုများပြုလုပ်လာသည်။ ၁၉၇၁ ခုနှစ်အတွင်း ကတည်းက ပလောင်တပ်ရင်း(၂)အား စတင်စည်းရုံးသိမ်းသွင်းခဲ့ရာ ၁၉၇၂ ခုနှစ်တွင် ဇော်ဒန်၏ တပ်မဟာ(၁) လက်အောက်သို့ရောက်ရှိလာသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄၂။ ကေအိုင်အေဗဟိုကော်မတီအစည်းအဝေး တစ်ရပ်ကို ဆမားဘွမ်(အက်စ်ဒီ-၆ဝ၇၆)တွင် ကျင်းပခဲ့ သည်။ အပစ်အခတ်ရပ်စဲထားစဉ်အတွင်း ဆက်ကြေးများကောက်ယူခြင်းကိုလည်း တိုးမြှင့်ပြုလုပ်နေသည်။ ၁၉၇၂ ခုနှစ် သြဂုတ်လ ၂၉ရက်နေ့တွင် ဟူးကောင်းတောင်ကြားဒေသ၌ တပ်ရင်း(၆)နယ်မြေတွင် ဗဟို ကော်မတီအစည်းအဝေးပွဲတစ်ရပ်ကို စတင်ကျင်းပကြပြန်သည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ကေအိုင်အေတို့၏ ဗဟိုကော်မတီ အစည်းအဝေး မပြီးဆုံးခင်မှာပင်တပ်မတော်သည်ယင်းတို့၏ မရိုးသားမှုများကြောင့် ဆက်လက်ဆွေးနွေးရန် အကျိုးမထူးတော့သဖြင့် ၁၉၇၂ ခုနှစ် အောက်တိုဘာလ ၃ ရက်နေ့တွင် ဆွေးနွေးပွဲကို ပယ်ဖျက် လိုက် တော့သည်။ ကေအိုင်အေ ဗဟိုကော်မတီအစည်းအဝေးပွဲသည် အောက်တိုဘာလ ၂၇ ရက်နေ့တွင်ပြီးခဲ့ရာ တပ်မတော်နှစ်ခုအစား တပ်မတော်လေးခုကို အောက်ပါအတိုင်းဆုံးဖြတ်၍ တိုးချဲ့ဖွဲ့စည်းခဲ့လေသည်-</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(က) တပ်မဟာ(၁)အား တူးဂျိုင်ဦးစီး၍ ကချင်ပြည်နယ်မြောက်ပိုင်း။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ခ) တပ်မဟာ(၂)အား ဇော်တူးဦးစီး၍ ကချင်ပြည်နယ်အနောက်ပိုင်း။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဂ) တပ်မဟာ(၃)အား ဇော်မိုင်ဦးစီး၍ ကချင်ပြည်နယ်အရှေ့ပိုင်း။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဃ) တပ်မဟာ(၄)အား ဇော်ဒန်ဦးစီး၍ ကချင်ပြည်နယ်တောင်ပိုင်း။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄၃။ စစ်ဦးစီးချုပ်မှာ ဇော်ဆိုင်းဖြစ်ပြီး ဒုစစ်ဦးစီးချုပ်မှာ ဇော်တူးဖြစ်သည်။ ကချင် လွတ်မြောက်ရေး ကောင်စီ (ကေအိုင်စီ)ကိုလည်းဖွဲ့စည်းခဲ့သည်။ ကေအိုင်စီသည် ဗဟိုကော်မတီ၏ အမြဲတမ်း ကော်မတီ တာဝန်ကို ပူးတွဲ ထမ်းဆောင်ရန်ဖြစ်ပြီး အောက်ပါအတိုင်းပါဝင်ခဲ့ကြသည်-</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(က) ဗိုလ်မှူးချုပ် ဇော်တူး =ဥက္ကဌ</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ခ) ဆလန်ကဘာပုံ ရွှေဇော်ဆိုင်း =အတွင်းရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဂ) ဗိုလ်မှူးကြီး တူးဂျိုင် =တွဲဖက်အတွင်းရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဃ) ဗိုလ်မှူးကြီး ဇော်ဒန် =အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(င) ဆလန်ကဘာမရန် ဘရန်ဆိုင်း =အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(စ) ဒုဗိုလ်မှူးကြီး လမာလရိန်း= အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဆ) ဆလန်ကဘာ ဇော်အောင် =အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဇ) ဒုဗိုလ်မှူးကြီး ဇော်မိုင် = အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဈ) ဗိုလ်မှူး မရန်ဘရန်တောင် = အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ည) ဗိုလ်မှူး ခွန်ချို = အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဋ) ဗိုလ်မှူး ဇော်ဘွန် = စီးပွားရေးတာဝန်ခံ</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဌ) ဗိုလ်မှူး ဇော်ဖန် = အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄၄။ ကချင်လွတ်မြောက်ရေးကောင်စီ(ကေအိုင်စီ)အောက်တွင် အောက်ပါအဖွဲ့အစည်းသုံးရပ် တည်ရှိသည်-</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(က) ကချင်လွတ်မြောက်ရေးတပ်မတော်(ကာကွယ်ရေး)ကေအိုင်အေ။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ခ) အုပ်ချုပ်ရေးအဖွဲ့။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဂ) ကချင်ပြည်လွတ်မြောက်ရေးစည်းရုံးရေးအဖွဲ့၊ (ကေအိုင်အို)။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄၅။ ကချင်လွတ်မြောက်ရေးတပ်မတော်(ကေအိုင်အေ)တွင် အောက်ပါစစ်ဦးစီးအဖွဲ့ကို ဖွဲ့စည်းထားသည်-</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(က) ဗိုလ်ချုပ် ဇော်ဆိုင်း= ဥက္ကဌ</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ခ) ဗိုလ်မှူးချုပ် ဇော်တူး = ဒုဥက္ကဌ (တပ်မဟာ-၂)</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဂ) ဗိုလ်မှူးကြီး တူးဂျိုင်= အတွင်းရေးမှူး (တပ်မဟာ-၁)</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဃ) ဗိုလ်မှူးကြီး ဇော်ဒန် =အဖွဲ့ဝင် (တပ်မဟာ-၄)</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(င) ဒုဗိုလ်မှူးကြီး လမာလရိန်း = တွဲဖက်အတွင်းရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(စ) ဒုဗိုလ်မှူးကြီး ဇော်မိုင် = အဖွဲ့ဝင် (တပ်မဟာ-၃)</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဆ) ဗိုလ်မှူး ဘရန်တောင်= အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄၆။ ကေအိုင်အေတွင် တပ်စိတ်မှတပ်စု၊ တပ်ခွဲ၊ တပ်ရင်း တပ်မဟာအဆင့်အထိ စနစ်တကျဖွဲ့ စည်းထားပြီး တပ်မဟာ(၁)တွင် တပ်ရင်း(၄)၊ (၇)နှင့် (၁ဝ)၊ တပ်မဟာ (၂)တွင် တပ်ရင်း(၅)၊ (၆)နှင့် (၁၁)၊ တပ်မဟာ(၃)တွင် တပ်ရင်း (၁)နှင့် (၃)၊ တပ်မဟာ (၄)တွင် တပ်ရင်း(၂)၊ (၈)နှင့်(၉)တို့ ပါဝင်ကြသည်။ တပ်မဟာမှူးသည် တိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးကိုလည်းကောင်း၊ တပ်ရင်းမှူးသည်ခရိုင်အုပ်ချုပ်ရေးကိုလည်းကောင်း၊</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>အဖွဲ့မှူးသည် မြို့နယ်အုပ်ချုပ်ရေးကိုလည်းကောင်း၊ အဖွဲ့ငယ်မှူးသည် တိုက်နယ်အုပ်ချုပ်ရေး ကိုလည်းကောင်း တာဝန်ယူကြရသည်။ အုပ်ချုပ်ရေးအနေနှင့် တိုင်းများကို အောက်ပါအတိုင်းခွဲခြား၍ တာဝန်ယူကြရသည်-</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(က) ကချင်ပြည်နယ်မြောက်ပိုင်းတိုင်းအုပ်ချုပ်ရေး(တပ်မဟာ-၁) </b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၁) ဗိုလ်မှူးကြီး လမုံတူးဂျိုင် တိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၂) ဗိုလ်မှူး ဒွဲရှောင် ဒုတိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၃) ဗိုလ်မှူး မရန်ဘရန်ရှောင် ဘဏ္ဍာရေးအရာရှိ</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ခ) ကချင်ပြည်နယ်အနောက်ပိုင်းတိုင်းအုပ်ချုပ်ရေး(တပ်မဟာ-၂) </b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၁) ဗိုလ်မှူးချုပ် ဇော်တူး တိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၂) ဒုဗိုလ်မှူးကြီး လမာလရိန်း ဒုတိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (ဂ) ကချင်ပြည်နယ်အရှေ့ပိုင်းတိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးအဖွဲ့(တပ်မဟာ-၃) </b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၁) ဒု-ဗိုလ်မှူးကြီး ဇော်မိုင် တိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၂) ဗိုလ်မှူး ခွန်ချို ဒုတိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးမှူး </b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဃ) ကချင်ပြည်နယ်တောင်ပိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးအဖွဲ့(တပ်မဟာ-၄) </b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၁) ဗိုလ်မှူးကြီး ဇော်ဒန် တိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၂) ဗိုလ်မှူး ဇော်ဖန် ဒုတိုင်းအုပ်ချုပ်ရေးမှူး (ကွတ်ခိုင်ခရိုင်အုပ်ချုပ်ရေးမှူး)</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b> (၃) ဗိုလ် တူးဂေါင် (လားရှိုးခရိုင်အုပ်ချုပ်ရေးမှူး)</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄၇။ ကေအိုင်အေမှာမူ စည်းရုံးရေးဆိုင်ရာသီးခြားအဖွဲ့ အစည်းအဝေးတစ်ရပ်ဖြစ်ပြီးကာကွယ်ရေး (ကေအိုင်အေ) အုပ်ချုပ်ရေးအဖွဲ့များနှင့် ညှိနှိုင်းဆောင်ရွက်ရသည်။ ကေအိုင်အို ကို အောက်ပါ အတိုင်း ခေါင်းဆောင် ကြသည်-</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(က) ဗိုလ်မှူးချုပ် ဇော်တူး= ဥက္ကဌ တပ်မဟာ(၂)</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ခ) ဗိုလ်မှူးကြီး တူးဂျိုင် =ဒု-ဥက္ကဌ တပ်မဟာ(၁)</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဂ) ဆလန်ကဘာ ပုံရွှေဇော်ဆိုင်း = အတွင်းရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဃ) ဗိုလ်မှူးကြီး ဇော်ဒန် = တွဲဖက်အတွင်းရေးမှူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(င) ဒု-ဗိုလ်မှူးကြီး လမာလရိန်း = အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(စ) ဒုဗိုလ်မှူးကြီး ဇော်မိုင်= အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဆ) ဗိုလ်မှူးကြီး မရန်ဘရန်တောင် = အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>(ဇ) ဆလန်ကဘာ မရန်ဘရန်ဆိုင်း = အဖွဲ့ဝင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄၈။ စင်စစ် ကချင်သောင်းကျန်းသူများသည် လက်နက်ကိုင်တပ်၊ အုပ်ချုပ်ရေးအဖွဲ့နှင့် စည်းရုံးရေးအဖွဲ့ တို့ကို ကျေးရွာအဆင့်အထိခွဲခြား၍ စနစ်တကျဖွဲ့စည်းခဲ့ခြင်းဖြစ်သည်။ သို့သော်ခေါင်းဆောင်မှု အားလုံးမှာမူ ဇော်ဆိုင်း၊ ဇော်တူး၊ ဇော်ဒန် ဟူသောဇော်ညီအစ်ကို သုံးဦးလက်ထဲတွင်သာ ရှိနေ သည်။ ဇော်ဆိုင်း သည် ကချင် သောင်းကျန်းသူများ၏နံပါတ်(၁) ခေါင်းဆောင်နေရာတွင်ရှိပြီး ထိုင်းနိုင်ငံတွင်သာနေထိုင်သည်။ ပြည်တွင်းရှိ ကေအိုင်အေများအားနံပါတ်(၂)ခေါင်းဆောင် ဖြစ်သူ ဇော်တူး</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ကသာကွပ်ကဲအုပ်ချုပ်နေသည်။ ရှေ့တန်းစစ်ဦးစီး ဌာနချုပ်(အက်ဖ်ဂျီအိပ်ချ်ကြူ)ကို ဗိုလ်ဇော်ဂန် ဦးစီးအင်အား ၅ဝ ခန့်ဖြင့် မဂျီဘွမ်ဒေသ ကော့လွန်ရွာပုန်း (အင်န်အိပ်ခ်စ် ၆၂၁၂) တွင် ဖွင့်လှစ်ထားပြီး စစ်ဦးစီးဌာနချုပ် (ဂျီအိပ်ချ်ကြူ)မှာမူ ခန့်မှန်း(အင်ဝိုင် ၆၁၇၃) တွင်ရှိသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၄၉။ ကချင်သောင်းကျန်းသူများတွင် ကေအိုင်အေ (ခေါ်) လက်နက်ကိုင်တပ်၊ အုပ်ချုပ်ရေးအဖွဲ့နှင့် ကေအိုင်အိုဟူ၍ အဖွဲ့အစည်းသုံးရပ်ရှိပြီး ကေအိုင်စီ (ခေါ်)ကချင်လွတ်မြောက်ရေးကောင်စီကကွပ်ကဲဦးစီး နေသော်လည်း ကေအိုင်အေလက်နက်ကိုင်အဖွဲ့သာ ထင်ရှားသည်။ ထို့ကြောင့် ကချင်သောင်းကျန်းသူများ အားလုံးကို ကေအိုင်အေဟူ၍သာ ယေဘုယျ အားဖြင့် ခေါ်ဆို ခဲ့ကြ သည်။ ကေအိုင်အေတို့သည် တပ်မတော်နှင့် ဗကပအကြားတွင် စစ်ရေးအခြေအနေအရ အခွင့်သာသည့် အလျောက် ချဉ်ကပ်၍ တစ်ဖက်နိုင်ငံ၏အကူအညီဖြင့် အင်အားကြီးထွားလာစဉ် ဗကပများမှာလည်း ကေ အိုင်အေနှင့်ပတ်သက်၍ သဘောထားကွဲလွဲမှုများ ကို ရင်ဆိုင်လာရသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၅ဝ။ ဗကပများ၏ကေအိုင်အေအပေါ် သဘောထားမှာ တန်းတူရည်တူမဟာမိတ်အဖြစ် သဘောထားရန် မဟုတ်ဘဲ လက်အောက်ခံအဖွဲ့အစည်းအဖြစ် အမြတ်ထုတ်ပြီး မှ မိမိ၏ပါတီအတွင်းသို့ သိမ်းသွင်းလိုက် ရန်သာ ရည်ရွယ်ခဲ့သည်။ ဗကပများသည် ကေအိုင်အေများအား လူမျိုးရေးအရ ခေါင်းဆောင်မှု လွယ်ကူစေ ရန် နော်ဆိုင်အား စစ်ရေးတာဝန်ခံ အဖြစ်ခန့်အပ်ခဲ့ခြင်းဖြစ်သည်။ နော်ဆိုင်းသည် ကေအိုင်အေ အား မတိုက်ခိုက်ရန်ပြင်း ထန်စွာငြင်းခုန်ဆွေးနွေးခဲ့သောကြောင့် ဗကပများက နော်ဆိုင်းအပေါ် မကျေနပ်တော့ပေ။ထို့ကြောင့်ဗကပ ခေါင်းဆောင်ခင်မောင်ကြီးသည် နော်ဆိုင်းနှင့်ဝလူမျိုး ခေါင်းဆောင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>တစ်ဦးအား ၁၉၇၂ ခုနှစ်၊ မတ်လ ၈ ရက်နေ့ တွင်ဖမ်းဆီး၍ ရိုက်သတ်စေခဲ့သည်။ ထို့နောက် နော်ဆိုင်းသည် တောလည် သွားရင်းချောက် ထဲ လိမ့်ကျ၍သေဆုံးခဲ့ရကြောင်းလိမ်ညာကြေ</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ညာခဲ့သည်။ ကေအိုင်အေများကလည်း နော်ဆိုင်းမှာ အသတ်ခံရခြင်းဖြစ်ကြောင်း ရိပ်မိသိရှိကြလေရာဗကပဆန့်ကျင်ရေးဝါဒဖြင့် စာရွက်စာတမ်းများ ဖြန့်ချီကြပြီး အခြေအနေတင်းမာလာကြပြန်သည်။ တိုက်ခိုက်မှုများလည်းဖြစ်ပွားလာသည်။ သို့နှင့် ဗကပနှင့်ကေအိုင်အို တို့သည်ဆက်ဆံရေး ပြေလည်လိုက်၊ တင်းမာလိုက်နှင့် တောက်လျှောက် ပဋိပက္ခ ဖြစ်ပွားခဲ့လေရာ</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>မဟာမိတ်ဖွဲ့ စည်းမှုများမှာလည်းယာယီသာလျှင် ဖြစ်ခဲ့ရ လေသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၅၁။ ကေအိုင်အေနှင့်နာဂသောင်းကျန်းသူများ။ ကေအိုင်အေသည် မိမိအကျိုးကျေးဇူးအတွက် အိမ်နီးချင်း နိုင်ငံအားလုံးနှင့် ဆက်သွယ်ကြိုးပမ်းခဲ့သည့်နည်းတူ သောင်းကျန်းသူ အဖွဲ့အစည်း အားလုံးနှင့် လည်း ဆက်သွယ်ခဲ့ကြသည်။ ဗကပကဲ့သို့ အင်အားကြီးမားသော အဖွဲ့အစည်းမျိုးကို စစ်ရေးအရ ထိန်းသိမ်း ရင်ဆိုင်နိုင်လျှင် ရင်ဆိုင်ထိန်းသိမ်းပြီး အခြေအနေအရရင်မဆိုင်နိုင်ပါက ယာယီမဟာမိတ်ဖွဲ့ခဲ့ သည်။ သောင်းကျန်းသူ အဖွဲ့အစည်းငယ်များကိုမူ သိမ်းသွင်းဝါးမျိုရန်ကြိုးစားခဲ့သည်။ အိန္ဒိယနိုင်ငံမှ ဖီဇိုနာဂ၊ မီဇိုသောင်းကျန်းသူ များသည် ပြည်ပ၏အကူအညီဖြင့် ဆူပူသောင်းကျန်းလျက်ရှိကြလေရာ ကေအိုင်အေတို့ သည် ပြည်ပနိုင်ငံနှင့် ဆက်သွယ်ရေးတွင် ကြားခံဆောင်ရွက်ပေးပြီး အမြတ်ထုတ်ကြသည်။ ဖီဇိုနာဂ သောင်း ကျန်းသူများကို မိမိနိုင်ငံ အတွင်းသို့ဖြတ်သန်းကျူးကျော်စေပြီး ပြည်ပနိုင်ငံတွင် သင်တန်းတက် ရန်ပို့ပေးခဲ့သည်။ ပြည်ပနိုင်ငံတွင် သင်တန်းတက်၍ လက်နက်တပ်ဆင်ကာပြန်လာသော ဖီဇိုနာဂ သောင်း ကျန်းသူများထံမှ လက်နက်ခဲယမ်းအချို့ကို ခွဲဝေရယူ သည်။ အဖွဲ့ငယ်လေးများ ကွဲထွက် လာလျှင်မူကား လက်စတုံးဖျောက်ဖျက်သုတ်သင်၍ လက်နက်ခဲယမ်းများကို သိမ်းယူလေ့ရှိကြသည်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>၅၂။ ၁၉၇၃ ခုနှစ် မတ်လတွင် မီဇိုသောင်းကျန်းသူ တစ်ဖွဲ့ကို ပြည်ပနိုင်ငံသို့ပို့ပေးခဲ့သည်။ ၁၉၇၃ ခုနှစ်၊ ဇွန်လ ၂ ရက်နေ့တွင်မူ ပြည်တွင်းနာဂသောင်းကျန်းသူများနှင့် စာချုပ် ချုပ်ဆိုခဲ့ပြီးယင်းစာချုပ်တွင်</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ကေအိုင်အေက စစ်သင်တန်းနှင့် လက်နက်များကူညီထောက်ပံ့မည်ဖြစ်ကြောင်း၊လွတ်လပ်ရေးရရှိပါက ကချင်ပြည်နယ်အတွင်းရှိ နာဂနယ်မြေအား သမိုင်းအစဉ်အလာသတ်မှတ်ချက်အတိုင်း ခွဲဝေပေးမည် ဖြစ်ကြောင်း သဘောတူခဲ့ သည်။ နောက်ပိုင်းတွင်ကေအိုင်အေနှင့် ပြည်တွင်း၊</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ပြည်ပနာဂလှုပ်ရှားမှုများ ပိုမိုများပြားလာပြီး ၁၉၇၄ ခုနှစ်တွင် အိန္ဒိယ-မြန်မာနယ်စပ် နန့်ယွန်းမြို့နယ်၌ ကေအိုင်အေ နှင့်ခပ်ပလန်နာဂသောင်းကျန်းသူများ ပူးပေါင်းလှုပ်ရှား လာပြီး ခါးရှည်(အင်န်အက်စ် ၄၂၅၇)၏ အနောက်တောင်ဘက် အိန္ဒိယ-မြန်မာနယ်စပ်တွင် နာဂသောင်းကျန်းသူ အင်အား ၁ဝဝ အား ကေအိုင်အေက သင်တန်းပေးခဲ့သည်။ စင်စစ်ကေအိုင်အေတို့သည် မိမိအသက် ရှူချောင်ရေး၊ အမြတ်ရရေး အတွက် ဖီဇိုနာဂနှင့်မီဇို(လူရိုင်း)များအား အကူအညီပေးခြင်း၊ ပြည်တွင်း နာဂများအား မြှောက်ပင့် သွေးထိုး၍ အကူအညီပေးခြင်း၊ ထွန်းရွှေမောင်၏အေအိုင်အေ (ခေါ်) ရခိုင်သောင်း ကျန်းသူအဖွဲ့ ပေါ်ပေါက် လာရန် ကူညီပေးခြင်းတို့ကိုပြုလုပ်နေခြင်းသာဖြစ်လေသည်။</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>ဆက်လက်ဖော်ပြပေးပါမည်……… </b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b><br /></b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>စာရေးသူ Oppositeye myanmar at 7:00 AM</b></span></span></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><span style="color: #444444;"><span style="font-size: 14px;"><b>စာပေအမျိုးအစား ကချင်သောင်းကျန်းသူသမိုင်း</b></span></span></div><div style="color: #444444; font-size: 14px;"><br /></div></div></div></div><div class="post-footer" style="background-color: white; color: #444444; font-size: 11px; margin: 5px 0px; padding: 0px; text-align: justify;">
</div>
Adminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6467148985101187655.post-9255523294874348582014-06-15T21:47:00.002-07:002024-01-26T22:04:19.606-08:00ကချင်သောင်းကျန်းသူသမိုင်း (တတိယပိုင်း-အဆုံး)<div class="post uncustomized-post-template" style="margin: 0px; padding: 0px 0px 1.5em;">
<div class="post-body" style="margin: 0px; padding: 0px;">
<div dir="ltr" style="margin: 0px; padding: 0px;" trbidi="on">
<div style="margin: 0px; padding: 0px; text-align: justify;"><div style="margin: 0px; padding: 0px;">Myen ni masu magaw ai hku ka da ai rai tim ndai yawng hti dat yu yang KIO/KIA gaw ram ram baw nu sam ai hku lu galaw ai lam mu mada wa ai.</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၅၃။ ကေအိုင်အေနှင့် ရှမ်းသောင်းကျန်းသူ။ ဇော်ဆိုင်းဦးစီးသော ကေအိုင်အေစစ်ဌာနချုပ်မှာ ထိုင်းနိုင်ငံ ထန်ဝိုးတွင်တည်ရှိနေသည်။ ထို့ကြောင့် ကေအိုင်အေများသည်ထိုင်းနိုင်ငံသို့ ဆက်သွယ်သွားရောက်ရာတွင် ရှမ်းပြည်နယ်ကို မလွဲမသွေဖြတ်သန်းသွားရမြဲဖြစ်သည်။ ကချင်ပြည်နယ် နှင့်ရှမ်းပြည်နယ်မှာ ဆက်စပ် နေသည့် အပြင် ရှမ်းပြည်နယ်မြောက်ပိုင်းတွင် ကချင်လူမျိုးများနေထိုင်လျက်ရှိရာ ကေအိုင်အေ (ခေါ်) ကချင်သောင်းကျန်းသူများသည် ဗကပနှင့်ပတ်သက်နေရသကဲ့သို့ ရှမ်းသောင်းကျန်းသူ အဖွဲ့အစည်း များ နှင့်လည်း ပတ်သက်လာရလေသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၅၄။ ရှမ်းပြည်နယ်တွင် ပလောင်နှင့် ပအို့ဝ်အပါအဝင် ရှမ်းလူမျိုးစုသောင်းကျန်းသူအဖွဲ့အစည်းများမှာ အမျိုးမျိုးကွဲပြားလျက်ရှိခဲ့သည်။ အက်စ်ယူအာရ်အေ(ခေါ်) မိုးဟိန်းအဖွဲ့သည် ပြည်ပနိုင်ငံပိန်းလုံတွင် ဌာနချုပ် ဖွင့်လှစ်၍ အခြေစိုက်လျက်ရှိသည်။ မိုးဟိန်းအဖွဲ့သည် မိုင်းကိုင်နှင့်မိုင်းနောင်ဒေသတွင် အခြားရှမ်း သောင်း ကျန်းသူအဖွဲ့တစ်ဖွဲ့ဖြစ်သော အက်စ်အက်စ်အေများနှင့်နယ်မြေလုရာမှ မကြာခဏ တိုက်ခိုက်ကြရ လေ့ရှိသည်။ ထို့ကြောင့်မိုးဟိန်းသည် အက်စ်အက်စ်အေအားတိုက်ခိုက်ရန် တရုတ်ဖြူတပ်မ (၃)နှင့်(၅) အပြင်ကေအိုင်အေများ၏ ရည်ရွယ်ချက်မှာ အက်စ်ယူအာရ်အေနယ်မြေအတွင်းတွင် အက်စ်ယူအာရ်အေ အဖွဲ့နှင့် ပူးပေါင်းထားခြင်းဖြင့် ပြည်ပနိုင်ငံသို့ အသွားအပြန်ခရီးလုံခြုံမှုရှိသည့်အပြင် တပ်မတော်ကိုလည်း စစ်ရေးအရ ပူးပေါင်း၍၊ သို့မဟုတ် ညှိနှိုင်း၍တိုက်ခိုက်နိုင်ရန်ဖြစ်လေသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၅၅။ ပီအင်န်အက်ဖ်(ခေါ်) ပလောင်အမျိုးသား တပ်ဦးအဖွဲ့သည် ခမ်းတောင်ခေါင်းဆောင်၍ အင်အား ၂ဝဝ ခန့်ဖြင့် မုံးဝီးနယ်မြေ၊ နမ့်စန်နယ်မြေနှင့်မိုင်းငေါ့ နယ်မြေတို့တွင် ရွှေပလောင်၊ ငွေပလောင် တိုင်းရင်းသားများ အားစည်းရုံး သိမ်းသွင်းခဲ့ရာ ပလောင်သောင်းကျန်းသူများသည် ၁၉၇၂ ခုနှစ် နှစ်ဦးတွင် ဇော်ဒန်၏ တပ်မဟာ (၃)လက်အောက်သို့ကျရောက်ခဲ့သည်။ ကေအိုင်အေသည် ဗကပ၊ အက်စ်အက်စ်အေ တို့နှင့်ရင်ဆိုင်ရေးတွင် အသုံးချနိုင်ရန်အတွက် ပလောင်သောင်းကျန်းသူများအား လက်သပ်၍ မွေးမြူခဲ့ခြင်းပင်ဖြစ်သည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၅၆။ အက်စ်အက်စ်အေ(ခေါ်)ရှမ်းပြည်တပ်မတော်သည်လည်း ထိုင်းနိုင်ငံတွင်အခြေစိုက်ပြီး ရှမ်းပြည် နယ် မြောက်ပိုင်း လွယ်ခေးဒေသတွင် ဝင်ရောက်လှုပ်ရှားနေသော အဖွဲ့အစည်းဖြစ်သည်။ အက်စ်အက်စ်အေ ဌာနချုပ်တွင် ဥက္ကဋ္ဌခွန်ကြာနုနှင့် အတွင်းရေးမှူးစဝ်ဆေးဝိုင်မှခေါင်းဆောင်ပြီး လွယ်ခေးဒေသတွင် ဒုတိယ ဥက္ကဋ္ဌ အုံးပေါင်ပွန်တိုင်းနှင့် စစ်ဦးစီးချုပ်စိုင်းလှအောင်တို့က ခေါင်းဆောင်ခဲ့ကြသည်။ ၁၉၇၃ ခုနှစ် မတ်လ၌ ကော်မတီ အစည်းအဝေးကျင်းပကာ မဟာဒေဝီနန်းဟိန်ခမ်းကို နာယကအဖြစ်မှဖြုတ်ချခဲ့ကြသည်။ ၁၉၇၃ခုနှစ် မေလ ၂၄ ရက်နေ့တွင် အက်စ်အက်စ်အေတို့သည် တောခိုကာကွယ်ရေးအဖွဲ့ များဖြစ်သော ကိုးကန့်ကာကွယ်ရေး အဖွဲ့မှ လော်စစ်ဟန်၊ ဗိန်းငင်းအဖွဲ့မှ မဟာစန်း၊ မန်မန်ဆိုင်အဖွဲ့မှ လိုင်းအူတို့နှင့် ပူးပေါင်းကြောင်း မန်ပလောင်လွယ်ခေး ဒေသတွင် လက်မှတ်ရေးထိုးခဲ့ကြသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၅၇။ ၁၉၇၃ ခုနှစ်၊ ဇူလိုင်လတွင် အက်စ်အက်စ်အေ၏ နိုင်ငံရေးအဖွဲ့အစည်းဖြစ်သော အက်စ်အက်စ်ပီပီ (ခေါ်) ရှမ်းပြည်တိုးတက်ရေးပါတီဗဟိုဌာနချုပ်တည်ရှိရာ မန်ရှီး၊ မန်နောင်ဒေသသို့ ကေအင်(န်)ယူပါတီမှ စကော လယ်တောခေါင်းဆောင်သော သုံးဦးကိုယ်စားလှယ်အဖွဲ့ရောက်ရှိလာပြီး ဗကပအရှေ့မြောက်စစ် ဒေသ ဌာနချုပ်တည်ရှိရာ ပန်ဆန်း (လယ်လ်ကေ-၁၇ဝ၅) သို့ သွားရောက်နိုင်ရေးအတွက် အကူအညီ တောင်းခံ ခဲ့သည်။ ထိုစဉ်က အက်စ်အက်စ်ပီပီကလည်း ဗကပနှင့်ပူးပေါင်းရန်အစီအစဉ်ရှိသဖြင့် စကော လယ်တောသို့ သုံးဦးကိုယ်စားလှယ်အဖွဲ့နှင့်အတူ စေလွှတ်မည့်ကိုယ်စားလှယ်ကို ရွေးချယ်ခဲ့သည်။ ထို့နောက် တွဲဖက် အတွင်းရေးမှူးဆေးထင်ခေါင်းဆောင်သော အင်အား ၂ဝဝ ခန့်သည် ကေအင်(န်)ယူပါတီ ကိုယ်စားလှယ် သုံးဦးနှင့်အတူ လွယ်ခေးဒေသမှထွက်ခွာသွားရာ ပန်ဆန်းသို့ ၁၉၇၃ ခုနှစ် အောက်တိုဘာလ တွင် ရောက်ရှိ သွားသည်။ ၁၉၇၃ ခုနှစ် နိုဝင်ဘာလ ၁၈ ရက်နေ့တွင် ဗကပခေါင်းဆောင်များနှင့်ဆွေးနွေး၍ ဗကပနှင့် အက်စ်အက်စ်အေတို့ စစ်ရေးအရပူးပေါင်းရန် သဘောတူညီခဲ့ကြသည်။ နိုင်ဝင်ဘာလ ၂၇ ရက်နေ့တွင် ဆေးထင်တို့လူစုသည် ဗကပများပေးလိုက်သည့် လက်နက်များကိုယူဆောင်၍ ပန်ဆန်းမှ ပြန် ထွက်လာကြရာ ၁၉၇၄ ခုနှစ် ဧပြီလ ၁၇ ရက်နေ့တွင် မိုင်းဘုံနယ်မြေသို့ရောက်ရှိလာကြသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၅၈။ ဗကပနှင့်အက်စ်အက်စ်အေပူးပေါင်းသွားခြင်းမှာ ဗကပနှင့်တိုက်ခိုက်နေသော ကေအိုင်အေများအဖို့ အက်စ်အက်စ်အေနှင့်ပါ ဆက်လက်တိုက်ခိုက်စရာဖြစ်လာရသည်။ ကေအိုင်အေနှင့် အက်စ်အက်စ်အေ တို့သည်နယ်မြေလုရင်းမှ ၁၉၇၄ ခုနှစ် နှစ်ဦးပိုင်းတွင်ကျောက်မဲ၊ နမ္မတူဒေသများတွင် တိုက်ပွဲများ ဖြစ်ပွား ခဲ့ကြသည်။ သို့သော် ၁၉၇၄ ခုနှစ် ဧပြီလနောက်ပိုင်းတွင်တွေ့ဆုံစေ့စပ်၍ နယ်မြေကန့်သတ်ရန် သဘောတူညီခဲ့ကြလေသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၅၉။ ထိုင်းအစိုးရ ကဖမ်းဆီးမိပြီးနောက် ကိုးကန့်ကာကွယ်ရေးအဖွဲ့မှာ ပြိုကွဲ၍ ကစဉ့်ကလျားဖြစ်သွားရာ လက်ကျန်အဖွဲ့အနက်မှ အင်အား ၂ဝ ခန့်သည်ထိုင်းနယ်စပ်တွင် ခိုအောင်း၍ကျန်ရစ်ခဲ့သည်။ ကေအိုင်အေ တို့သည် လက်ကျန်ကိုးကန့်ကာကွယ်ရေးများအား ထိုင်းနိုင်ငံအဝင်အထွက်လုံခြုံရေးအတွက် စည်းရုံး သိမ်းသွင်း ခဲ့သည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆ဝ။ တောခိုလွယ်မော်အဖွဲ့(ခွန်ဆာအဖွဲ့)မှကျန်ဆူးရှင် ခေါင်းဆောင်သောအင်အား ၃ဝဝ ခန့်သည် လည်းနောင်လိုင်၊ လွယ်ချိုဒေသတို့တွင် ကေအိုင်အေတပ်ရင်း (၈)နှင့်ဆက်စပ်၍ လှုပ်ရှားခဲ့သည်။ ကေ အိုင်အေနှင့် လွယ်မော်အဖွဲ့သည်စစ်ရေးအရ နားလည်မှုရယူထားပြီး လိုအပ်ပါကတစ်ဦးနှင့် တစ်ဦး အကူအညီပေးရေးကိုလည်း သဘောတူထားကြသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆၁။ ထိုင်းနိုင်ငံမြောက်ပိုင်းတွင် အခြေပြုထားသော တရုတ်ဖြူတပ်မ(၃)နှင့် တပ်မ(၅)မှ အင်အားစုအချို့ သည်လည်း မြန်မာနိုင်ငံအတွင်းသို့ ဝင်ရောက်လှုပ်ရှားလေ့ရှိရာ ရံဖန်ရံခါစုစုပေါင်းအင်အား ၅ဝဝ ခန့်အထိ လှုပ်ရှားလေ့ရှိသည်။ တရုတ်ဖြူတို့သည် တပ်မတော်၏တိုက်ခိုက်မှုနှင့် ဗကပတို့၏တိုက်ခိုက်မှု တို့ကြောင့် လွယ်ဆေး၊ မန်ပလောင်၊ မန်ကျောင်း၊ ဆွတ်ရပ်၊ ဝမ်ဆင်း စသောနယ်မြေများတွင်သာ ခိုအောင်းလှုပ် ရှား နိုင်လေရာ ကေအိုင်အေများသည် ယင်းနယ်မြေများကိုဖြတ်သန်း၍ ထိုင်းနိုင်ငံနှင့်ဆက်သွယ်နိုင်ရေးအတွက် တရုတ်ဖြူများနှင့် နားလည်မှုရယူထားရလေသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆၂။ ကေအိုင်အေတို့သည် နော်ဆိုင်းအား ဗကပတို့က ''ဖြုတ်၊ ထုတ်၊ သတ်''လမ်းစဉ်အရ သတ်ဖြတ်ပြီး သည့်နောက် ဗကပတို့နှင့်တိုက်ခိုက်လျက်ရှိရာ ထိုင်းနိုင်ငံဆက်သွယ်ရေး လမ်းကြောင်းအတွက် လက်ယာ အင်အားစု သောင်းကျန်းသူများဖြစ်သော အက်စ်ယူအာရ်အေ(မိုးဟိန်း)၊ ကိုးကန့်ကာကွယ်ရေး (လော်စစ်ဟန်) ၊ တောခိုလွယ်မော်(ခွန်ဆာ)၊ ပလောင်အမျိုးသားတပ်ဦး တရုတ်ဖြူတို့နှင့် ပူးပေါင်း ဆက်သွယ်ခဲ့ပြီး ဗကပ ဘက်တော်သား ဖြစ်သွားသည့် အက်စ်အက်စ်အေနှင့်မူ ဆက်ဆံရေးမပြေပြစ်ဘဲ တိုက်ခိုက်မှုများပင်ဖြစ်ပွားခဲ့သည်။အနောက်ဘက်မျက်နှာစာတွင်ကား ကေအိုင်အေတို့သည်ပြည်တွင်း</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">ပြည်ပနာဂ သောင်းကျန်းသူများ၊ ရခိုင်သောင်းကျန်းသူ များအားထောက်ပံ့ကူညီ၍ လက်သပ်မွေးထား ခဲ့လေသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆၃။ ကေအိုင်အေနှင့်ဖီဇိုနာဂသောင်းကျန်းသူများ။ ဖီဇိုနာဂတို့သည် ၁၉၄၇ ခုနှစ်အထိ အိန္ဒိယနိုင်ငံ တွင် လွတ်လပ်ရေးရရှိရန် ဆွေးနွေးပွဲများပြုလုပ်ခဲ့သည်။ ဆွေးနွေးပွဲများပျက်ပြားသွားသောအခါ ဆန္ဒပြပွဲများ၊ အဓိကရုဏ်းများပေါ်ပေါက်ခဲ့သည်။ ၁၉၅၆ ခုနှစ်မှစ၍ကျောင်းဆရာ(ဒေါက်တာ ဖီဇို)ခေါင်းဆောင်သော နာဂ ၁၅ဝ ခန့်သည် လက်နက်ကိုင်ပုန်ကန်မှုကို စတင်ခဲ့ကြသည်။ အိန္ဒိယတပ်မတော်က လိုက်လံတိုက်ခိုက်သော အခါ ဖီဇိုနာဂသည် ၁၉၆၃ ခုနှစ်မှစ၍ ခန္တီးခရိုင်နာဂ တောင်တန်းဒေသနှင့် ဖလမ်းခရိုင်တွင်ဝင်ရောက် ခိုအောင်း ခဲ့ကြသည်။ အိန္ဒိယနိုင်ငံနှင့် ပြည်ပနိုင်ငံတို့ဆက်ဆံရေးမပြေပြစ်ဖြစ်သည်ကိုအကြောင်းပြု၍ ပြည်ပနိုင်ငံသည် အိန္ဒိယနိုင်ငံမှ ဖီဇိုသောင်းကျန်းသူများကို စစ်ရေးအကူအညီများ ထောက်ပံ့ ပေးကမ်းခဲ့သည်။ ကေအိုင်အေ များသည် ဖီဇိုနာဂများ ပြည်ပနိုင်ငံသို့ သင်တန်းသွားရောက်တက်နိုင်ရေးနှင့် အသွားအပြန်ခရီးအတွက် လမ်းပြ အဖြစ် တာဝန်ယူ၍မြန်မာနိုင်ငံအတွင်းတွင် ဖီဇိုများကို ဖြတ်သန်း သွားလာစေခဲ့လေသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">ကေအိုင်အေခေါင်းဆောင်များလုပ်ကြံခံရခြင်း</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆၄။ ကေအိုင်အေတို့သည်အရှေ့မြောက်ဒေသ ဗကပတို့က နော်ဆိုင်အား ဖြုတ်ထုတ်သတ်လမ်းစဉ်ဖြင့် လုပ်ကြံသတ်ဖြတ်ခြင်း။ ရှမ်းပြည်နယ်မြောက်ပိုင်းတွင် ဗကပတို့ကနယ်မြေတိုးချဲ့လာခြင်းတို့ကြောင့် ဗကပများနှင့် တိုက်ခိုက်ခဲ့ကြရသည်။ ဗကပကိုနံပါတ်(၁)ဦးတည် ရန်သူအဖြစ်တိုက်ခိုက်နေရသဖြင့် တပ်မတော်နှင့်တွေ့ ဆုံဆွေးနွေးရေးကိုကြိုးပမ်းခဲ့ကြရာ ကေအိုင်အေတို့၏ မရိုးသားမှုကြောင့်ပင် ၁၉၇၂ ခုနှစ် အောက်တိုဘာလ ၁၃ ရက်နေ့တွင် ဆွေးနွေးပွဲပျက်ပြားခဲ့ရသည်။ ထို့နောက် ကေအိုင်အေတို့သည် ၁၉၇၂ ခုနှစ် သြဂုတ်လ ၂၉ ရက်နေ့မှ အောက်တိုဘာလ ၂၇ ရက်နေ့အထိ ကြာမြင့်သော ဗဟို ကော်မတီ အစည်းအဝေးတစ်ရပ်ကိုကျင်းပ၍ ကချင်လွတ်မြောက်ရေးကောင်စီ(ကေအိုင်စီ)နှင့် လက်အောက်ခံ အဖွဲ့အစည်းသုံးရပ်ဖြစ်သော ကချင် လွတ်မြောက်ရေးအဖွဲ့နှင့် ကချင်လွတ်မြောက်ရေးစည်းရုံးရေးအဖွဲ့ (ကေအိုင်အို)တို့ကို စနစ်တကျပြန်လည် ဖွဲ့စည်း ခဲ့ကြသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆၅။ ကေအိုင်အေတွင် တပ်မဟာလေးခုဖွဲ့စည်းထားပြီး တပ်ရင်း(၁၁)ရင်းပါဝင်သည်။ အုပ်ချုပ်ရေး အဖွဲ့နှင့် ကေအိုင်အိုကိုမူ တိုင်း၊ ခရိုင်၊ မြို့နယ် တိုက်နယ်နှင့် ကျေးရွာများအထိ ဖွဲ့စည်းထား သည်။ ကေအိုင်အေစစ်ဦးစီးချုပ်မှာ ထိုင်းနိုင်ငံထန်ပိုးစခန်းတွင်ပင်ရှိပြီး ဇော်ဆိုင်းက အုပ်ချုပ်သည်။ ဒုစစ်ဦးစီးချုပ် ဇော်တူးက ပြည်တွင်းတွင်တာဝန်ယူရသည်။ ဇော်တူးသည် ၁၉၇၃ ခုနှစ်၊ ဒီဇင်ဘာလတွင် ထိုင်းနိုင်ငံသို့ ခရီးထွက်ခွာသွားလေရာ ဇော်တူးနေရာတွင် လမုန်ဟူးဂျိုင်က တာဝန်ယူအုပ်ချုပ်ရသည်။ ၁၉၇၃ ခုနှစ်နှင့် ၁၉၇၄ ခုနှစ်အတွင်း ကေအိုင်အေများသည် ဗကပတု့ိ၏ထိုးနှက်မှုနှင့် တပ်မတော်၏ချေမှုန်းရေး များကြားတွင် ညှပ်မိနေခဲ့သည်။ ထိုအချိန်တွင် ခေါင်းဆောင်ဖြစ်သူ</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">ဇော်ဆိုင်းနှင့်ဇော်တူး မှာထိုင်းနိုင်ငံတွင်သာရှိနေကြပြီး ပြည်တွင်းသို့ပြန်လည် ဝင်ရောက်၍ ခေါင်းဆောင်မှုပေးခြင်းမရှိခဲ့ပေ။ ဗကပများကလည်း ကေအိုင်အေ နယ်မြေများကို တစ်စတစ်စဝါးမျိုလာရာ ကေအိုင်အေတို့အနေနှင့် အကျပ်အတည်းဖြင့်ရင်ဆိုင် လာကြရသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆၆။ ဇော်ဆိုင်းသည် ၁၉၆၅ ခုနှစ်ကတည်းက ထိုင်းနိုင်ငံတွင်ရောက်ရှိနေခြင်းဖြစ်ပြီး ၁၉၇၃ ခုနှစ် ဒီဇင်ဘာလတွင် ဇော်တူးသည် ထိုင်းနိုင်ငံသို့စတင်ထွက်ခွာသွားခဲ့ရာ ၁၉၇၄ ခုနှစ် ဖေဖော်ဝါရီလတွင် ရောက်ရှိ သွားခဲ့သည်။ ထိုအချိန်တွင် ရှမ်းပြည်မြောက်ပိုင်းရှိ ကေအိုင်အေ အခြေခံနယ်မြေများမှာတစ်စတစ်စလက်လွှတ်ဆုံးရှုံးနေရပြီးဖြစ်သည့်အပြင် မေခအရှေ့ခြမ်းဒေသတွင်လည်း ဗကပတပ်ရင်း(၁ဝ၁) က ဆဒုံးနယ်မြေအထိ ထိုးဖောက်ဝင်ရောက်လာပြီးဖြစ်သည်။ ၁၉၇၅ခုနှစ် မတ်လ ၁ ရက်နေ့တွင် ကေအိုင်အေ တပ်မဟာ(၄) နယ်မြေ ကွတ်ခိုင်အနောက်ခြမ်း၊ နမ့်ဟိုင်းဒေသတွင် ကေအိုင်အေနှင့် ဗကပတို့ တိုက်ပွဲဖြစ်ပွားကြရာ ကေအိုင်အေ တပ်မဟာ(၄)မှူးနှင့် ထိပ်တန်းခေါင်းဆောင်တစ်ဦးဖြစ်သော ဇော်ဒန် ကျဆုံးခဲ့ရသည်။ ဗကပတပ်ရင်း(၂ဝ၂) သည်အင်အားဖြည့်တင်းပြီး ကေအိုင်အေ တပ်မဟာ(၄) နယ်မြေကို တစ်စတစ်စထိုးဖောက်လျက်ရှိသည်။ကွတ်ခိုင်အရှေ့ခြမ်းရှိ ကေအိုင်အေ တပ်ရင်း(၂) နယ်မြေကို လည်း ဗကပတပ်မဟာ(၂)အင်အားစုများက မန်ယုံ မော်ဒေသမှတစ်ဆင့် တိုးချဲ့ထိုးဖောက်လျက်ရှိသည်။ ဇော်ဒန် ကျဆုံးပြီးနောက်တွင် ဇော်ဒန်နေရာအား ဇော်မိုင်က ဆက်ခံပြီး တပ်မဟာ(၄)မှူးအဖြစ်ကွပ်ကဲကာ ဗကပများကို နမ့်ဟိုင်း၊ နမ့်ဆောင်ကြဲဒေသများမှာ ရင်ဆိုင်ဟန့်တား ထားခဲ့ရသည်။ ဇော်ဒန်ကျဆုံးချိန် တွင် ဇော်ဆိုင်းရော၊ ဇော်တူးပါ ထိုင်းနိုင်ငံတွင်ရောက်ရှိနေခဲ့ကြသည်။ ၁၉၇၅ ခုနှစ်ဖေဖော်ဝါရီလ ၂ ရက်နေ့တွင် ကေအိုင်အေခေါင်းဆောင် ပုံရွှေဇော်ဆိုင်းနှင့်အဖွဲ့သည် ထိုင်းနိုင်ငံသို့ထွက်ခွာသွား ကြပြန်သည်။ ထိုကဲ့သို့ ကေအိုင်အေခေါင်းဆောင်များ ထိုင်းနိုင်ငံသို့ရောက်ရှိနေခြင်းကို အောက်ခြေထု က ကျေနပ်ခြင်းမရှိ ကြပေ။ ထိုးစစ်များကိုပါခုခံဆင်နွှဲနေကြချိန်တွင် ခေါင်းဆောင်ပိုင်းက ထိုင်းနိုင်ငံသို့သွားရောက် ရှောင် တိမ်းနေခြင်း၊ ဦးဆောင်မှုမပေးခြင်းတို့ကြောင့် ကေအိုင်အေခေါင်းဆောင်ပိုင်းတွင်လည်း သဘောထား ကွဲလွဲလာကြသည်။ ထိုအချိန်တွင် ဇော်ဆိုင်း၊ ဇော်တူးနှင့်ပုံရွှေဇော်ဆိုင်းတို့လူစုသည် ကေအိုင်အေလှုပ်ရှားမှုကို မျက်ကွယ်ပြုကာ ဘိန်းနှင့်ကျောက်စိမ်းရောင်းချရငွေများအား အလွဲသုံးစားပြုလုပ်ကာ စည်းစိမ် ယစ်မူး နေကြသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆၇။ ဇော်ဆိုင်းသည် ကေအိုင်အေတို့၏အမြင့်ဆုံးခေါင်းဆောင်ဖြစ်သော်လည်း ပြည်တွင်းသို့ပြန်လည်ပြီး ဦးဆောင်မှုမပေးနိုင်သည်မှာ ကြာမြင့်ခဲ့ပြီဖြစ်သည်။ ကေအိုင်အေ အဓိကအင်အားစုများနှင့် ၁ဝ နှစ်ခန့် အဆက်အသွယ်ပြတ်နေသောကြောင့်လည်း ဇော်ဆိုင်း၏ခေါင်းဆောင်မှုမှာ မှေးမှိန်နေပြီဖြစ်သည်။ ပြည်တွင်းတွင် အချိန်အတန်ကြာ လက်တွေ့ခေါင်းဆောင်ခဲ့ပြီး သြဇာအာဏာစိုက်ထူခဲ့သော ဇော်တူးမှာ လည်းအောက်ခြေ၏ မကျေနပ်မှုနှင့်ကြုံတွေ့ခဲ့ရသည်။ ဇော်တူးသည် မိန်းမမယူရဟူ သော အမိန့်ကို ထုတ်ပြန်ခဲ့ပြီးနောက် ၁၉၆၆ ခုနှစ်တွင် ရဲမေလောခိုင်လုအွန်ကိုယူခဲ့သူဖြစ်သည်။ ၁၉၇၃ ခုနှစ်တွင်လည်း ရဲမေလုဆိုင်းအား မယားငယ်အဖြစ်သိမ်းပိုက် ခဲ့သည်။ ခေါင်းဆောင်များ၏ လူမှုရေး ကိစ္စများသည် ငယ်သားများ၏ အကြည်အညိုပျက်စရာဖြစ်၍လာသည်။ ဘိန်းနှင့် ကျောက်စိမ်းရောင်းရငွေ သိန်း ၁ဝဝ ကျော်ကိုလည်း စာရင်းဖျောက်ခဲ့ကြသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆၈။ ထိုသို့ ကေအိုင်အေများ နိုင်ငံရေး၊ စစ်ရေးအရ အကျပ်အတည်းတွေ့နေချိန် ခေါင်းဆောင်များ ၏ ခေါင်းဆောင်မှုကျဆင်းနေချိန်တွင် ၁၉၇၅ခုနှစ်၊သြဂုတ် လ ၁ဝ ရက်နေ့၌ ယခင်ကေအိုင်အေတပ်ရင်း(၁၁) တပ်ရင်းမှူး ဆိုင်းတူက ဇော်ဆိုင်း၊ ဇော်တူးနှင့် ပုံရွှေဇော်ဆိုင်းတို့အား ထိုင်းနယ်စပ် ဆက်သွယ်ရေး စခန်းဖြစ်သည့် ထန်ပိုးတွင် လုပ်ကြံသတ်ဖြတ်ပစ်လိုက်လေသည်။ ကေအိုင်အေ ဗဟိုဌာနချုပ် က ခေါင်းဆောင်များသည် ကိုယ်ကျိုးရှာ အလွဲသုံးစားပြုလုပ်နေသောကြောင့် ဖယ်ရှားခဲ့ရခြင်းဖြစ်ကြောင်း၊ တိုင်းကော်မတီ၊ ခရိုင် ကော်မတီများသို့ ရှင်းလင်းခဲ့ကြသည်။ ထိုအချိန်မှာပင် ထန်ပိုးတွင်ရှိနေကြသော ဂေါ်လူ လဒွဲနှင့် ကျန်ခေါင်းဆောင် များက ဆိုင်းတူးသည်အစိုးရသူလျှိုဖြစ်ပြီး ခေါင်းဆောင်များအား တမင်လုပ် ကြံခြင်းဖြစ်သည်ဟု ပြည်တွင်းရှိ ဇော်မိုင်ထံသို့ သတင်းပို့ကြပြန်သည်။ ဆိုင်းတူးကိုလည်း ၁၉၇၅ ခုနှစ်၊ စက်တင်ဘာလ ၂၉ ရက်နေ့တွင် ထိုင်းပုလိပ်များက လာရောက်ဖမ်းဆီးသွားခဲ့ကြသည်။ ဇော်မိုင်က တပ်ရင်း(၈)တပ်ရင်းမှူး ဗိုလ်မှူးခွန်ချိုအား ထိုင်းနိုင်ငံသို့စေလွှတ်၍ စစ်ဆေးစေခဲ့သည်။ စုံစမ်းရေးအဖွဲ့ ၏ တွေ့ရှိချက်တွင် ခေါင်းဆောင်များအား ဆိုင်းတူးက တမင်လုပ်ကြံခြင်းဖြစ်ကြောင်း ပေါ်လွင်သော်လည်း မည်သည့်အကြောင်းကြောင့် လုပ်ကြံခြင်းဖြစ်သည်ကိုမူ တင်ပြ နိုင်ခြင်းမရှိခဲ့ပေ။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၆၉။ ဇော်ဒန်ကျဆုံးပြီးနောက်ပိုင်းတွင် ဇော်မိုင်သည် တပ်မဟာ(၄)ကို ခေါင်းဆောင်၍ ဗကပများကို ရင်ဆိုင်တိုက်ခိုက်ခဲ့ရာ ၁၉၇၅ ခုနှစ်၊ နိုဝင်ဘာလ ၁ ရက်မှစ၍ တိုက်ပွဲပေါင်း (၁၆)ကြိမ်ဖြစ်ပွားပြီး နှစ်ဖက်စလုံး အထိ နာခဲ့ကြသည်။ ဇော်မိုင်သည် ဗကပ(၂ဝ၂)ကို ဦးတည်၍ ၁၉၇၅ ခုနှစ် မတ်လ ၂၆ ရက်နေ့အထိ ကြောင်နက်စစ်ဆင်ရေးကိုဆင်နွှဲခဲ့သည်။ ထိုင်းနိုင်ငံတွင် ခေါင်းဆောင် များ သေဆုံး ကုန်ကြသော အခါ တပ်မဟာ(၁)မှူး လမုံတူးဂျိုင်က ကေအိုင်အေစစ်ဦးစီးချုပ်ဖြစ်လာပြီး တပ်မဟာ(၄)မှူး ဇော်မိုင်က ဒုစစ်ဦးစီးချုပ်ဖြစ်လာသည်။ကေအိုင်အေတို့သည် နိုင်ငံရေးဦးဆောင် အဖွဲ့အစည်းအဖြစ် ကချင်ဆိုရှယ်လစ် ပါတီ (Kachin Socialist Party, KSP)ကို ၁၉၇၄ ခုနှစ် သြဂုတ်လမှစ၍ ထူထောင်ခဲ့သော်လည်း ကေအက်စ်ပီပီ လှုပ်ရှားမှုများကို ကျယ်ကျယ် ပြန့်ပြန့်ပြုလုပ်ခဲ့ခြင်းမရှိပေ။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၇ဝ။ ကချင်သောင်းကျန်းသူများအတွင်းတွင် ဗကပအားလိုလားသောလက်ဝဲဝါဒီများ၊ ထိုင်းနိုင်ငံမှ တစ်ဆင့် အနောက်အုပ်စုကိုမျှော်ကိုးသူ လက်ယာဝါဒီများကွဲပြားလျက်ရှိရာ ထိုင်းနိုင်ငံတွင် ထိပ်သီး ခေါင်းဆောင်များ ကျဆုံးသွားခဲ့သောအခါ မရန်ဘရန်ဆိုင်း၏လက်ဝဲအင်အားစုသည်ပိုမို၍ အားကောင်း လာသည်။ ထု့ိကြောင့် ဗကပနှင့်ပူးပေါင်းရေးလမ်းစသည် ပြန်လည်၍ပွင့်လာရပြန်သည်။ ကေအိုင်အေ၏ အခက်အခဲအကျပ်အတည်း များမှာလည်း ဗကပနှင့်ပူးပေါင်းရေးအတွက် အကြောင်းပြစရာဖြစ်လာရသည်။ တစ်ဖက်နိုင်ငံက လည်း ကေအိုင်အေများအား တိုက်ရိုက်အကူအညီပေးရေးထက် ဗကပမှတစ်ဆင့် အကူအညီပေးရေးကိုသာ တိုက်တွန်းလျက်ရှိသည်။ ထိုင်းနိုင်ငံသည် စီးပွားရေး စားကျက် အလွန်ကောင်း သောနေရာဖြစ်သော်လည်း လက်နက်ခဲယမ်းများ ဝယ်ယူပြီး ကချင်ပြည်နယ်သို့သယ်ယူရေးမှာမူ ခရီးအလွန်ဝေးကွာသည့်အပြင် ဗကပတို့၏ နယ်မြေများကို ဖြတ်သန်းရမည်ဖြစ်သည်။ ကေအိုင်အေတို့သည် ကချင်ပြည်နယ်အတွင်းမှ ဘိန်းနှင့်ကျောက် စိမ်းများကို ထိုင်းနိုင်ငံသို့ပို့ရန်နှင့် ထိုင်းနိုင်ငံမှ လက်နက်များ သယ်ယူရန်မှာ အခြားသောင်းကျန်းသူများကို သာမကဘဲ ဗကပနှင့် ဆက်သွယ်သည်က ပိုမိုလျင်မြန် လွယ်ကူသည်မှာ သေချာ၍ရှိနေသည်။ ၁၉၇၆ ခုနှစ်တွင်ကား မရန်ဘရန်ဆိုင်း ခေါင်းဆောင်ဖြစ်လာပြီး ဗကပနှင့်အနိမ့်ဆုံး စစ်ရေးမဟာမိတ်ဖွဲ့စည်းရန် ဆုံးဖြတ်ခဲ့သည်မှစ၍ ဗကပနှင့် ကေအိုင်အေတို့သည် ပြန်လည်၍ပြန်ပေါင်းထုပ်ကြသည် ကို တွေ့ကြရ မည်ဖြစ်လေသည်။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">ရည်ညွှန်းကိုးကားစာအုပ်စာစောင်များ</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၁။ ပြည်တွင်းသောင်းကျန်းမှုသမိုင်း၊ အပိုင်း(၁)၊ (လွတ်လပ်ရေးမရမီကာလများ)။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၂။ ပြည်တွင်းသောင်းကျန်းမှုသမိုင်း၊ အပိုင်း(၂)၊ (၁၉၄၈ ခုနှစ်မှ ၁၉၆၂ ခုနှစ်မတိုင်မီကာလများ)။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၃။ ပြည်တွင်းသောင်းကျန်းမှုသမိုင်း၊ အပိုင်း(၃)၊ (၁၉၄၈ ခုနှစ်မှ ၁၉၆၈ ခုနှစ်မတိုင်မီကာလများ)။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၄။ ပြည်တွင်းသောင်းကျန်းမှုသမိုင်း၊ အပိုင်း(၄)၊ (၁၉၆၈ ခုနှစ်မှ ၁၉၇၂ ခုနှစ်အထိကာလများ)။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">၅။ ပြည်တွင်းသောင်းကျန်းသူသမိုင်း၊ အပိုင်း(၅)၊ (၁၉၆၈ ခုနှစ်မှ ၁၉၇၅ ခုနှစ်အထိကာလများ)။</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;"><br /></div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">စာရေးသူ Oppositeye myanmar at 4:30 AM</div><div style="margin: 0px; padding: 0px;">စာပေအမျိုးအစား ကချင်သောင်းကျန်းသူသမိုင်းhttp://www.oppositeyes.info/2013/11/blog-post_27.html</div></div></div></div><div class="post-footer" style="font-size: 11px; margin: 5px 0px; padding: 0px;">
</div>
</div>
Adminhttp://www.blogger.com/profile/17752417853646660221noreply@blogger.com0